podnikateľ spolu s dvomi rodinnými príslušníkmi čelí obžalobe z trestného činu poškodzovania veriteľa formou spolupáchateľstva. Na žiadosť jeho spoluobžalovaných súd pojednával v ich neprítomnosti.

Ide o kauzu spred vyše desať rokov a v rámci nej o druhú podanú obžalobu, ktorá uzrela svetlo sveta v auguste lanského roka. Pôvodne bol uvedený trojlístok stíhaný pre trestný čin podvodu.

Obžalovaní ako konatelia firmy Olea-Poly s. r. o. Košice 16. novembra 1994 uzavreli so Slovenskou sporiteľňou a. s. Bratislava, pobočka Košice úverovú zmluvu na 5 miliónov. V máji 1995 nasledovala ďalšia na 11 miliónov, o dva mesiace neskôr na 3,3 milióna a 14. júla 1995 uzavreli úverovú zmluvu na 4 milióny korún.

Takto získané finančné prostriedky použili na výstavbu prevádzky vo Vajkovciach, ktorá mala vyrábať nový ekologický produkt, bionaftu. Prevádzka súčasne slúžila ako zábezpeka za poskytnuté úvery. Na základe toho, pri poskytnutí každého z nich, bola spísaná zmluva o zriadení záložného práva.

Šestnásteho decembra 1996 došlo v spoločnosti Olea-Poly k zmene konateľov. Vlastníkom spoločnosti a novým konateľom sa stal Ladislav B. z Dubnice nad Váhom. V súvislosti s tým došlo aj k zmene sídla spoločnosti. Podľa obžaloby sa to udialo bez vedomia Slovenskej sporiteľne. A to napriek tomu, že na uvedenú zmenu bol potrebný súhlas záložného veriteľa, ktorým bola.

Navyše, v tom čase obžalovaní založili novú spoločnosť, ktorú pomenovali MP s. r. o. Košice. Tá odkúpila od Ladislava B., nového vlastníka firmy Olea-Poly, nehnuteľnosť, na ktorú mala záložné právo Slovenská sporiteľňa. Išlo o budovu a zastavanú plochu vo výmere 875 metrov štvorcových. Podľa žalobcu trio P. tak zabránilo veriteľovi uplatniť si záložné právo, ktoré mu vyplývalo z mandátnej zmluvy...

Tým, že obžalovaní odstránili časť svojho majetku a spoločným konaním zmarili uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa, mali Slovenskej sporiteľni spôsobiť škodu 23,3 milióna korún. Vzhľadom na úroky sa tá medzičasom vyšplhala na 30 miliónov.

"Na začiatku podnikania sme investovali do kúpy pozemku svojich 400-tisíc korún. Potom prišiel vysoký úver. Naša rodina, ani firma nikdy nemala úmysel ho prehajdákať. Kontrolovalo nás ministerstvo životného prostredia, od ktorého sme dostali dotáciu, aj sporiteľňa," uviedol Ing. Miloš P.

Zdôraznil, že nedostávali peniaze v hotovosti, ale predkladali faktúry, ktoré sporiteľňa preplácala. Podarilo sa im vybudovať prevádzku a začať výrobu. Firma splácala úver a plnila si záväzky voči sporiteľni. Zhruba po roku a pol sa však zvýšila cena repky, z ktorej vyrábali panenský olej, čo znamenalo zvýšenie nákladov a zníženie ziskov. Bol to dostatočný impulz na to, aby pokračovali v projekte a dobudovali linku na výrobu bionafty. Obžalovaný dodal, že práve tento produkt bol cieľom ich podnikateľského zámeru.

Ing. Miloš P. zdôraznil, že na realizáciu tohto zámeru potrebovali peniaze, ktoré nemali. To bol dôvod, pre ktorý požiadali sporiteľňu opäť o úver, tentoraz vo výške 9 miliónov korún. Ústredie Slovenskej sporiteľne v Bratislave im však žiadosť o poskytnutie úveru zamietlo.

"To bol začiatok nášho konca. Celé naše podnikanie skrachovalo," uviedol obžalovaný. Dodal, že zamietnutie žiadosti o úver ich rozhorčilo a naštrbilo dôveru vo vzťahoch so sporiteľňou. Boli presvedčení, že ponúkali dostatočné záruky na krytie úveru, resp. že ak by došlo k problémom, ich záväzok by prebrala záručná banka... Okrem toho mali napríklad kontrakt s VSŽ a. s., z ktorého vyplývalo, že od nich odkúpia 300 ton bionafty ročne. K jej výrobe však po zamietnutí poskytnutia úveru vôbec nedošlo.

Senát vypočul ako svedka bývalú riaditeľku košickej pobočky Slovenskej sporiteľne, Ing. Janku Š. Svedkyňa v súvislosti s úvermi, ktoré sporiteľňa poskytla firme Olea-Poly, uviedla, že obžalovaní si svoje záväzky riadne plnili. Kontroly, na ktoré k nim pravidelne chodili, potvrdili, že peniaze investovali do vybudovania prevádzky a na spustenie výroby. Problémy so splácaním úverov nastali po zvýšení cien energie a zrušení dotácií, ktoré poskytovalo ministerstvo životného prostredia. Exriaditeľka vypovedala, že zamietnutie žiadosti o 9-miliónový úver sa opieralo o kolektívne rozhodnutie, ktoré malo svoje opodstatnenie.

"S obžalovanými P. sme mali rokovania, hľadali sme riešenie. Ústredie nám odporučilo predať založenú nehnuteľnosť, aj strojové zariadenie, a uspokojiť tak pohľadávky Slovenskej sporiteľne," uviedla svedkyňa.

Z jej výpovede vyplynulo, že s tým oboznámili obžalovaných, ale aj sami rokovali s potenciálnymi kupcami. Tí si však kládli podmienky, ktoré im nemohli splniť, a tak k žiadnej dohode o predaji založenej nehnuteľnosti nedošlo. V decembri 1997 im prišiel výpis z Obchodného registra, z ktorého sa dozvedeli, že došlo k zmene sídla firmy Olea-Poly, a že novým konateľom sa stal Ladislav B. Prekvapilo ich to, pretože sa tak stalo bez ich vedomia. Nový konateľ, s ktorým chceli rokovať, na ich písomné výzvy nereagoval.

Po vyžiadaní nového listu vlastníctva k založenej nehnuteľnosti zistili, že ju Ladislav B. predal spoločnosti MP s. r. o. Košice, ktorej konateľmi boli obžalovaní. Takýmto spôsobom získali späť podiel, ktorý na neho predtým previedli.

"Problém spôsobil Ladislav B., ktorý nám predal podiel. Slovenskej sporiteľni nič nebránilo uplatniť si záložné právo a zablokovať majetok. Mohla to urobiť bez toho, aby mala kupca," uviedol Ing. Miloš P.

Pojednávanie bolo odročené na september.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári