existencie. Prvýkrát verejne vystúpili v roku 1979 na legendárnych Pražských jazzových dňoch, teda v čase, keď mala väčšina kapely 13 rokov. Behom niekoľkých rokov sa dostali do kolonky "legenda" aj oni sami - stali sa predmetom záujmu Štátnej bezpečnosti, a tak presunuli svoje účinkovanie na súkromné undergroundové akcie. V súčasnosti sa zúčastňujú takisto klubových akcií, ale tiež aj rady festivalov, kde hrali napríklad s Jesus and Mary Chain alebo Carlosom Santanom. Košický koncert prilákal všetky vekové skupiny, ktoré si v celkom slušnom počte prišli užiť vplyvy svetového undergroundy a hudby 18. storočia.
Váš košický koncert mal celkom slušnú návštevnosť. Fanúšikovia na vás teda nezabudli, aj keď ste tu nehrali dosť dlho...
- No tipujem, že sme tu neboli tak 10 rokov. Nezáleží príliš na nás, kontakty má na svedomí náš manažér. Po revolúcii to ale bolo skvelé, otvorené, chodili sme sem hrávať dosť často, ale potom prišiel ten váš Mečiar a akosi dobré vzťahy ochladli... Teraz komunikácia začína opäť fungovať. Nie je to naša zásluha, že sme tu, ale sme veľmi radi. Ja som stále riešil, len ako hrať, ako skladať, ale nikdy nie tieto "technické" záležitosti. Ale musím sa priznať, že po Košiciach sa mi dosť cnelo, lebo tu to bolo stále iné. Stále tu bola iná, lepšia atmosféra, než povedzme v Bratislave.
Psí vojáci spolu hrajú už 27 rokov, aj keď s priebežnými personálnymi zmenami. Čo vás dokázalo udržať tak dlho?
- To nie je ťažké vysvetliť. Milujem hudbu, nič iné neviem robiť a mám to šťastie, že sa tým môžem živiť. A chcem robiť hudbu, chcem stretávať priateľov, s ktorými tú hudbu robím. U nás je to už pomaly ako manželstvo. A keď manželstvo funguje čo i len trošku, prečo by sme ho mali rozviesť?
Dokážete sa hudbou uživiť?
- Áno, dokážem. Aj keď je to naozaj len obyčajný život, nemám špeciálne nároky. Nemám autá, nemám domy, nemám majetky a k životu mi to ozaj stačí. Bohate.
Za tých dvadsaťsedem rokov okolo vás prešli mnohé kapely a interpreti. Rozpadávali sa a vznikali nové... Ako vnímate súčasnú hudobnú scénu v porovnaní s minulosťou?
- Aby som pravdu povedal, teraz to príliš nesledujem. Občas v lete, keď hráme na festivaloch, tak si niektoré kapely vypočujem, ale inak ma nezaujímajú. Mňa totiž zaujíma klasická hudba. Milujem 18. storočie, Mozarta už od detstva. Bez akéhokoľvek pátosu môžem vyhlásiť, že je to najlepší skladateľ. On ku mne hovorí. Ale myslím, že súčasná hudobná scéna, teda to, čo počujem z rádií a na festivaloch, nie je "nic moc". Je to také točenie sa dookola. Neexistuje súčasná kapela, ktorú by som si doma pustil. Nie je to však ani lepšie ani horšie než pred revolúciou. Súčasná sloboda, vplyvy z Ameriky, Anglicka, z celého sveta, z toho všetkého si môžete vyberať. No na druhej strane, tá podivná globalizácia hudobnej scény spôsobila, že podľa mňa každá kapela hrá rovnako... Predtým nikto nič nepoznal, musel si nájsť vlastnú cestu. Museli ste niečo vymyslieť, a preto ste boli zaujímavejší. Teraz mám pocit, že tí ľudia dostanú recept, alebo im niekto ukáže cestu a oni tak hrajú celý život.
Teraz sa vám však určite ľahšie dýcha. Pred '89 ste boli zakázaní...
- Vôbec to nebolo vzrušujúce, ako si niekto môže myslieť. Je to na dlhé rozprávanie a vlastne na to ani spomínať nechcem. Ale bolo to hnusné a depresívne, akoby vám niekto držal hlavu pod vodou. Vzrušujúce bolo jedine to, keď sme sa vrátili slobodní z výsluchu...
Vy okrem skladania hudby aj píšete. Pripravujete v dohľadnom čase novú knižku?
- Zatiaľ nie. Pre mňa je zaujímavé skúsiť sa vyjadriť aj niečím iným. Próza je pre mňa zábava, na rozdiel od brata a iných spisovateľov, nemám nad sebou tlak, lebo sa písaním neživím. Pre mňa je to radosť, baví ma dávať slová dohromady, tvoriť príbeh. Je mi jedno, kedy čo vyjde, či to bude mať úspech alebo nie, ja proste len píšem. A občas aj kreslím... Keď však skončí leto, tak sa vrhnem na hudbonú robotu, na nový album. Teraz bola dlhá zima, a tak sa nám nechcelo nič robiť. Uložili sme sa na zimný spánok, no už musíme začať niečo robiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
