duši umelca je stále dosť miesta pre pochopenie tej detskej. Práve v objavovaní skrytého talentu v každom dieťati nachádza uspokojenie a inšpiráciu pre pedagogickú prax aj umeleckú tvorbu. Súčasťou jeho poslania sa stalo rozdávať sa. Jeho umelecké cítenie, kreativitu a schopnosť výtvarne sa vyjadriť to však neotupilo, skôr naopak... Stále zostáva verný kombinácii čistých farieb a čistej detskej duše. Umelec a pedagóg Miroslav Capovčák.
Narodil sa v roku 1963 v Rokytove pri Humennom, školské roky strávil v Snine. Prvé dotyky s umeleckým stvárnením sveta mu sprostredkoval jeho otec, tiež výtvarník. Prvá tvorba sa viaže na študentské roky na košickej "šupke", naplno sa jeho talent rozvíja počas štúdia aprobácie výtvarná výchova ruský jazyk na Pedagogickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Jeho prvým pôsobiskom sa hneď po promóciách v roku 1987 stala základná škola v Žbinciach v Michalovskom okrese. Malá dedinka na konci sveta mu ponúkla objekt pre figurálne kompozície Rómov. Za pár mesiacov sa zrodila séria Gauginovým impresionizmom ovplyvnených obrazov s rómskou tematikou. Už v roku 1988 sa odhodlal na prvú výstavu v michalovskom osvetovom stredisku, ktorú zostavil s otcom. Odvtedy sa so železnou pravidelnosťou každé dva roky na rovnakej pôde predstavuje milovníkom umenia.
Medzičasom už vystavoval mnohokrát. Samostatne či dnes s už nebohým Baškovčanom Mariánom Vasiľom alias Wascom, s ktorým sa pár rokov delil o jeden ateliér či so Sninčanom Ľubomírom Birkom, členmi spolku výtvarníkov atď. Jeho tvorbu mohli vidieť ľudia z Humenného, Sniny, Svidníka či Kráľovského Chlmca, ale aj Olomouca, Bratislavy, Krakova ba aj rakúskeho Linzu.
Charakteristickým "podpisom" Mira Capovčáka sú čisté farby a minimálne používanie čiernej a bielej. V umeleckom vývoji sa od tradičnej maľby temperou a olejom prepracoval ku grafikám, linorytom, akrylu a kombinovaným technikám, jeho paletu to však neovplyvnilo. Zostal verný čistým tónom, svoje hľadanie viac orientuje do vystihnutia tretieho rozmeru pastóznosťou či používaním rôznych podkladových materiálov. Jeho dielam nechýba hĺbka, precíznosť a pravdaže, čistota. Tematicky sa posunul od zobrazenia rómskeho naturelu ku krajinomaľbe, oslovili ho aj zátišia. Najviac mu učarovali kvety, najmä tulipán: "Fascinuje ma ich farebnosť, jednoduchosť a to, aký priestor vytvárajú pre štylizáciu. Dajú sa geometricky rozložiť a zobraziť." Práve experimenty so štylizáciou ho nasmerovali k abstrakcii, zablúdil k ikonopisectvu, zaujala ho monumentálna tvorba. Séria fresiek Alegória detstva na 6.základnej škole, kde dnes pôsobí, je práve jeho dielom.
Aj napriek neustálemu volaniu múz a neúnavnej tvorbe zostáva aj pedagógom, ktorý každý deň krok za krokom objavuje nekonečnú krajinu fantázie v čistej detskej duši. Tam, kde pôsobil, zostáva za ním nezmazateľná stopa "prebudenej" kreativity. Je len na deťoch, kde svoju schopnosť vidieť využijú. "Stále sa ma pýtajú, prečo by mali maľovať a načo im to bude dobré. Hovorím im: Prinajmenšom sa naučíš robiť veci dobre a dôsledne. Moje skúsenosti pedagóga dokazujú, že každé má v sebe niečo, čo sa dá rozvíjať. Talent je len 10 percent úspechu a sám som sa neraz presvedčil, že aj "slabšie" neraz vďaka pracovitosti a trpezlivosti predbehli tie talentované," hovorí Capovčák. Podľa jeho názoru je výtvarná výchova jediný predmet, kde ešte deti majú možnosť pracovať: "Hoci nie je klasifikovaná, má svoj význam. Dnešné deti sú "slepé", poviem im, namaľuj toto a oni povedia: Neviem. Je to dôsledok doby, v ktorej sa obrazotvornosť nepestuje, deti nevedia ako sa pozerať na svet. Ja som tu na to, aby som ich to naučil."
Prehliadať si detské práce z vyučovania aj krúžku, ktoré má poukladané vo svojom kabinete, je ako cestovať krajinou detskej fantázie a prebudeného vedomia. Capovčák s uspokojením preberá jednu za druhou. Ku každej vie priradiť autora, čosi o ňom porozprávať. "Dieťaťom", ktoré ho napĺňa radosťou, spokojnosťou a pocitmi naplnenosti, je jeho súkromná základná umelecká škola, kde sa individuálne venuje 30 školákom. "Je úžasné, keď vidím ako sa pestovaná obrazotvornosť detí pretavuje na bielu plochu. Teším sa, keď si uvedomím, že navigátorom, ktorý ich učil pozorovať a viedol ich po kľukatých cestičkách smerom k schopnosti výtvarne sa vyjadriť, som ja. Vtedy si uvedomím, že moja voľba nestať sa len umelcom, ale byť aj pedagógom, bola správna. Každé vydarené dielko, ktoré zapaspartujem a je pripravené do súťaže či na výstavu, ma presviedča, že som urobil dobre," vyznáva sa.
Práve v týchto dňoch dokončuje prípravu ďalšej výstavy. Táto bude špecifická, s Capovčákom totiž budú vystavovať jeho žiaci. Otvoria ju na Medzinárodný deň detí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
