vychutnať na Májovej cene v parkúre, ktorá sa už desaťročie koná v Pribeníku. Nad tým všetkým sa vznáša vôňa pečených klobások a Laci pečene, diváci bez dychu pozorujú bravúrne ukážky trojice dobovo oblečených čikóšov z Hortobágye - na slovenskej strane hranice si túto atrakciu možno pozrieť len tu. To, čo sem ľudí ťahá, je však atmosféra, ktorú nikde inde nenájdete.
V roku 1997, kedy sa konal nultý ročník, šlo organizátorom, Strednému odbornému učilišťu a obci Pribeník, najmä o oživenie tradície parkúrových pretekov, ktoré tu na prelome 19. a 20. storočia organizovali majitelia miestneho kaštieľa - Majláthovci. „Cieľom bolo zviditeľniť obec aj školu, ale v toku času sa nám to v dobrom vymklo z rúk. Dnes na naše parkúry chodia tisícky hostí z celého Zemplína, mnohí sa sem vracajú každý rok. Ono to už dávno nie je len o parkúre. Podujatie prerástlo hranice jazdeckého športu a pribudol mu kultúrno-spoločenský ráz. Je stretnutím priateľov z rôznych kútov, tých, ktorí sa nevideli celý rok a majú si čo povedať, ale najmä je stretnutím ľudí - to je to, čo dnešnej dobe tak veľmi chýba. Naviac, prerástlo aj hranice regionálne. Už vlani sem našli cestu maďarskí jazdci, tento rok k nim pribudli nejakí Rusi, ba aj Američanka," hovorí riaditeľ pretekov aj učilišťa Štefan Dubík.
Tento rok sa preteky už druhýkrát konali v prispôsobenom areáli kaštieľa, kam sa vlani museli presunúť z futbalového štadióna. „Po dažďoch bolo plné vody, hrozilo, že preteky zrušíme. Preto sme narýchlo prispôsobili plochu pri kaštieli a veru, nikto sa nesťažoval. Práve naopak, prostredie kaštieľa sa ukázalo ako to najlepšie riešenie. Tento rok sme o inom už ani neuvažovali. Je to dôkaz, že všetko zlé je na niečo dobré," smeje sa riaditeľ.
Priznáva, že počasie poriadne haprovalo aj tento rok, ale v nedeľu sa umúdrilo: „Celú sobotu lialo, ale v deň parkúru bolo krásne. Je to tak už desať rokov, niektorí to považujú za zázrak. Podľa termínu pribeníckeho parkúru by sa dalo predpovedať počasie. (smiech)"
Ďalšou vecou je neskutočný záujem publika. Počas jediného dňa sa tu podľa odhadov premelie 4 - 5-tisíc ľudí. „Aj na medzinárodné parkúry pri a v Bratislave chodí asi 500 ľudí, čo je už slušné, ale tu - tu je to je čosi zvláštne," pritakávajú porotcovia zo Slovenskej jazdeckej federácie. Priznávajú aj kvalitu koní a jazdcov, ktorá tiež každoročne rastie, tento rok tu bolo až 18 jazdeckých škôl zo Slovenska a dve zo zahraničia.
Tento rok prvýkrát dostali šancu odprezentovať sa aj mladí jazdci, najmladšia súťažiaca, Veronika Dzurendová z JK Escada Košice mala len 11 rokov. Presvedčiť sa o fenoméne pribeníckeho parkúru prišiel aj minister pôdohospodárstva Zsolt Simon, ktorý práve jej odovzdal ocenenie: „Pribeník je dôkazom, akú vysokú úroveň môžu mať akcie, ktoré sa konajú na vidieku. Práve tu sa totiž zachováva pôvodná kultúra, ktorá ľudí oslovuje, preto sa tu cítia dobre. V Bratislave také čosi nezažijete."
Ku počasiu a záujmu publika treba priradiť tretí fenomén- atmosféru. Kde sa obrátite, vidíte ruch - zmiešané publikum sleduje parkúr, malé deti skúšajú jazdeckú školu či skákací hrad, rodinky a partie mužov postávajú pri stánkoch, preberajúc politiku, najnovšie klebety či domáce starosti, stretnete tu mladé páriky, ale aj skupinky dospelých, starších ľudí, manželov - jednoducho všetky vekové, vzdelanostné, národnostné, ba aj sociálne kategórie. Práve tu a v tento jediný deň sa rozdiely medzi nimi stierajú, každý si užíva atmosféru...
„Keď nám známi prvýkrát hovorili o parkúre, neverili sme mysliac si, že to bude nejaká dedinská akcia, kde bude nuda. Pred tromi rokmi sme sa dali prehovoriť a odvtedy sme tu každý rok. Deti majú svoje atrakcie, my pozeráme parkúr, čikóšov, každý si tu niečo nájde. A naša partia sa poriadne rozrástla - z Trebišova štartuje 4 - 5 plne naložených áut," vysvetľuje s úsmevom 34-ročná Andrea.
Ujsť si ho nenechá ani profesor Miloslav Pour z Prahy, ktorý sem prišiel aj s manželkou: „Aj tento rok sme boli pracovne v Niyeregyháze, tak sme neobišli ani Pribeník. Ja sem chodím každý rok, tá atmosféra sa nedá s ničím porovnať." V dave nájdete ľudí z Medzibodrožia, Použia, Michaloviec, Košíc, Humenného, Sniny, Prešova, počujete maďarčinu, češtinu... Všetci korzujú po areáli kaštieľa až do neskorých večerných hodín, hoci parkúr už dávno skončil.
Nikto to nechápe - organizátori, porota, jazdci, návštevníci - pravidelní aj noví. Ale nikto ani nerieši, prečo sa tu cíti dobre a už teraz sa teší na ďalší ročník. Riaditeľ pretekov prezrádza, že jubilejný desiaty si určite netreba nechať ujsť, organizovať sa začína už rok dopredu a vraj to bude niečo výnimočné. Ak si chcete overiť, že to naozaj funguje, rezervujte si predposledný májový víkend na Pribeník.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
