Krypty Františkánskeho, teraz seminárneho kostola
Býval katedrálou, keď sme ešte o diecézi nechyrovali
1. časť
Zaujímavé podzemie tohto kostola bolo pomerne nedávno, v roku 1997, vyčistené, pričom bola objavená rozsiahla centrálna krypta, na ktorú sa už medzičasom zabudlo. Jej preskúmaním sa dali porovnať údaje, ktoré svojho času doktor Wick publikoval, so skutočnosťou. Sám kostol prežil snáď rovnako komplikovanú históriu, ako košický dóm, a mnohé jej detaily, hlavne tie staršie, nie sú dodnes známe a vysvetlené. Naviac pre tých, čo sa vidia v Rákoczim vedzte že toto je kostol, kam chodieval za každodennou duchovnou útechou. A žiaden iný!
ZLOŽITÉ DEJINY
Podľa našich najstarších dokumentov rehoľníci františkánskeho rádu pôsobili v Košiciach už v roku 1405. Zakladateľom ich kostola je rodina Perényiovcov (modernou slovenčinou Perínskych, alebo pánov z Perína). Kláštor s kostolom sa taktiež stal obeťou veľkého požiaru mesta v roku 1556. V období šírenia reformácie v roku 1600 boli františkáni prinútení vzdialiť sa z Košíc a loď ich kostola sa stala armamentáriom, skladiskom zbraní.
V roku 1650 sa rehoľníci vrátili a dostali nazad kláštor a svätyňu svojho kostola. Keď Ferdinand III. premiestnil Turkami vyhnanú jágerskú kapitulu z Jasova do Košíc, boi františkáni v tom istom roku od 29. apríla prinútení odovzdať kanonikom na používanie svätyňu kostola, a oni sami si odbavovali svoju liturgiu v kaplnke svätého Antona zriadenej v priestoroch dnešného seminára. Odbavovali tam žalmy, omše a nemecké kázne. V dôsledku nariadenia Leopolda I. v roku 1668 prestala loď kostola slúžiť ako vojenské sklady, a keď sa jágerská kapitula premiestnila v roku 1671 do dómu svätej Alžbety vráteného katolíkom, františkáni preberajú do svojej opatery celý svoj kostol.
Počnúc rokom 1718 počas celých šiestich rokov prešiel františkánsky kostol dôkladnou obnovou z dobročinnosti kráľa Karola III. (súčasne bol cisárom Karolom VI.) a mesta Košíc. Vtedy dostal pôvodne gotický kostol loď v barokovom štýle. Dobročinnosť mesta hlása aj dnes (rozumej 1928) erb Košíc nad bránou. Pri tejto obnove sa nad bránou kostola dostal na svetlo Božie, po obití omietky ktorá medzičasom pokryla priečelie, prekrásny reliéf zobrazujúci ukrižovaného Krista.
Kláštor a kostol sa spolu s vežou stali dňa 25. apríla 1779 korisťou ohňa. Vtedy sa zničili i vežové hodiny a štyri zvony. Práce na obnove trvali štyri roky. V roku 1787 rozpustil Jozef II. košický františkánsky rádový dom. Rehoľníci sa rozptýlili a rád sa do Košíc viac už nevrátil (z hľadiska roku 1928). Bohoslužby v ich kostole však stále pokračovali a tieto konal otec františkán Sebaldus Swoboda, ktorý tu pôsobil ako katechéta a ktorému mesto zo svojich prostriedkov vyplácalo ročne 100 toliarov. Kráľovské nariadenie odovzdalo kostol a kláštor košickému biskupstvu založenému v roku 1804 na seminárne účely.
V roku 1810 je kostol vojenským hospodárskym skladom. Na intervenciu biskupa Ondreja Szabóa sa v roku 1818 vyprázdňuje a po nutných opravách sa vracia k pôvodnému využitiu. V roku 1839 bola veža zvýšená o dve siahy. Interiér sa vymaľoval v roku 1862. Pri poslednej renovácii dómu svätej Alžbety (z hľadiska roku 1928) bol kostol v rokoch 1877 až 1896 biskupskou katedrálou.
KOSTOL PLNÝ KRÝPT
O kryptách františkánskeho kostola môžeme nájsť podrobný opis v práci pátra Urbana Fridricha, ktorú napísal o františkánskych kláštoroch a vydal v roku 1759. V tom čase mal kostol tri väčšie a viacej menších krýpt. Z tých väčších prvá bola zriadená pod svätyňou. Túto kryptu rehoľní otcovia s dovolením predstaveného rádu v roku 1559 prehliadli a našli v nej práchnivejúce kosti a rozpadávajúce sa časti odevov. Do tejto krypty bol 15. júla 1660 pochovaný jágerský biskup Benedikt Kišdy, ktorý zomrel v Jasove a bol zakladateľom košickej univerzity (Benedikt Kišdy zomrel 22. júna 1660 a bol pochovanbý v kostole jágerskej kapituly 15. júla v Košiciach). Druhá veľká krypta bola uprostred lode. Táto bola zriadená v roku 1723. Tretia veľká krypta bola tiež v lodi, pod takzvanou loretánskou kaplnkou.
Menšie krypty pre jednotlivcov vykopali a vybudovali v rôznych častiach.Takouto kryptou je hrobka generála Jozefa Renauda (†1736) a jeho syna Jána Renauda (†1765) v kaplnke svätého Jána Nepomuckého. Pri oltári nepoškvrnenej Panny Márie je miesto odpočinku hlavného veliteľa Košíc od roku 1740, generála Gotfrieda Jána Sternthala. Pri bráne, v blízkosti sväteničky, odpočíva v roku 1758 zosnulý Ferdinand Flachenfeld, hornouhorský vrchný poštmajster, ktorý zabezpečil reštaurovanie sochy Immaculaty v roku 1757. Ferdinand Flachenfeld bol synovcom Viktorína Fabiána Flachenfelda, inšpektora pôšt, ktorý má veľké zásluhy pri zriadení súsošia Immaculaty.
Podľa zápisnice z cirkevnej vizitácie z roku 1808, mal tento kostol iba jednu používateľnú kryptu, a aj do tejto sa pochovávalo veľmi zriedkavo. Jej vchod bol totiž oproti domu senátora Bercsika z Františkánskej ulice. Tento vchod v osemdesiatych rokoch minulého (rozumej devätnásteho) storočia zamurovali. V podlahe dnešnej sakristie je doskami uzatvorený (platilo pre rok 1928) zostupný vchod do približne 10 metrov dlhej krypty tiahnúcej sa v tvare L južným a východným smerom. Táto slúžila voľakedy tiež na pochovávanie, no dnes je prázdna (čiastočne je prázdna, čiastočne využitá pre hroby z osemnásteho a devätnásteho storočia).
SPOČÍVALI TU AJ CELEBRITY
Keď hovoríme o františkánskych kryptách musíme spomenúť aj kryptu voľakedajšej kaplnky svätého Antona, ktorá bola pribudovaná medzi sakristiu a svätyňu kostola. Túto kaplnku nazývali aj "capella mortuorum" kaplnka mŕtvych, pre náhrobníky a smútočné zástavy, ktoré v nej boli. Tu chránili aj pozostatky Žófie Báthory prenesené sem z Mukačeva od 1. marca 1681 do 16. toho mesiaca, predtým ako ju uložili do jej hrobky jezuitského kostola, ktorý bol ňou založený. Krypta tejto kaplnky slúžila na pohreby jednotlivým košickým vznešeným osobnostiam. Sem bol pochovaný cisársko kráľovský consiliárius Moldoši, ktorý tejto kaplnke okolo roku 1658 daroval kazateľnicu, ako aj Oktavián Nigrelli, hradný kapitán a jeho tri deti, pred ním založeným oltárom Panny Márie,
Košická mestská rada sa v roku 1771 sťažuje na zápach vychádzajúci z krýpt kostola františkánov, ohrozujúci verejné zdravie, a nakoľko jej právna moc sa na tento kostol nevzťahuje, prosí od miestodržiteľskej rady k tomuto sa vzťahujúce rozhodnutie o náprave. V tom istom roku vykonal jágerský biskup Karol Eszterházy cirkevnú vizitáciu v Košiciach a obmedzil pochovávanie do krýpt. Výsledkom tohoto opatrenia bolo čoraz zriedkavejšie pochovávanie v kostoloch, až natoľko, že v niekdajšom františkánskom kostole, ktorý dal medzičasom (1804) prvý biskup košickej diecézy Ondrej Szabó na používanie semináru, sa podľa zápisnice z vizitácie z 26. marca 1808 spomína už iba jedna krypta: "Dnes slúži k pochovávaniu tiel iba jedna krypta, vchod ktorej je zo strany ulice".
Podľa matriky úmrtí pochovali do krypty seminárneho kostola ako posledného grófa Augustína Dessewffyho 15. februára 1855. Tohto zosnulého neskôr preniesli do kryptovej kaplnky vybudovanej na Rozálii pre rodinu Horváth Kerndl Dessewffy.
Že bolo zvykom pochovávať mimo krýpt kostola aj na kláštornom dvore a v jeho záhrade, dokumentujú ľudské lebky a iné zbytky kostí, ktoré sa dostali nad povrch pri ryľovaní zeme. Aj Urban Fridrich pripomína tento zvyk vo svojej knihe hovoriacej o histórii františkánskych kláštorov, keď v súvislosti s morovou epidémiou píše nasledujúce: "Tohoto roku 1710 zomreli spolu štrnásti, z nich siedmi boli študenti svätej teológie. Miesto na ich hrob väčšinou ponúkol kút medzi svätyňou a malou komôrkou slúžiacou na umiestnenie kvetín. Niektorí boli uložení do zeme kopčeka na predmestí, dvíhajúceho sa medzi mlynom a záhradou otcov jezuitov".
Pohreby pod františkánmi v rokoch 1729 až 1777 podľa matriky úmrtí rímskokatolíckej fary
Francúzsky veliteľ mesta Renaud i vrchný župan abovskej župy
Podľa matriky úmrtí košickej rímskokatolíckej fary boli do františkánskej, od roku 1804 už seminárnej krypty pochovaní počnúc rokom 1729 nasledujúci nebožtíci: 1729 Dorota Schislerová, N. Ternyei, Juliana Homonnayová, Barbora Csomortányiová. 1731 Ján Gánoczi, František Gašpar, Žigmund Barkóczi, Ján Feste, Juliana Bánócziová, Eleonóra Valtherová, Gabriel Schisler. 1732 Mária Pigleová, Ilona Dobayová, Tomáš Neümiller. 1733 Martin Sziplaky, Anton Krausz, Rozália Terneyová. 1734 Ondrej Czeto, Alžbeta Miklósková, Anna Schajgová, Šimon Zorger, Štefan Homonnay. 1735 generál David Ulheim, Ondrej Szepessy, Karol Klaai. 1736 generál František Renaud. 1737 Juraj Gasper. 1738 Pavol Izbeli. 1741 Katarína Feiszer. 1748 Ján Kolarcsik, Terézia Susztriková. 1750 Anton Klement, Juraj Klement, Ondrej Komáromy, Karol Goffer. 1751 Ondrej Komáromy, Anton Dezsőffy, Štefan Putnoky, Jozef Kaspoker, Ján Schuster, Ján Tiszta, Anna Klavatinová Lucsánská, Eva Valentinová, Agnesa Nemethiová. 1752 Judita Komáromyová Füregová, Magdaléna Frontinová, Anna Púchovská, Mária Trotzková, Anton Krupar. 1753 Vincent Branyics, Ján Springer. 1754 Salomea Vinclerová, Alžbeta Hegedüsová, Mária Trungajová. 1757 Kristián Terszner. 1758 Ondrej Okruczký, Mária Wilchelmová. 1759 Ladislav Terney. 1760 Mikuláš Uhor. 1761 Imrich Krupin. 1762 vo vlastnej krypteTerézia Čáki, barónka Barbora Kleskóová rodená Hegymegiová, Gabriel Okruczký. 1763 František Tiszta, Pavol Terney. 1764 Anna Uhorová, vrchný župan abovskej župy Anton Čáki, Ilona Steblanská rodená Patakyová, Dorota Sislerová, František Hasky. 1765 barón Ján Renaud, Ladislav Buday, Jozef Hasky, Gabriel Jabreczky, Anna Teschlerová, Alžbeta Novellyová, Anna Okruczká. 1767 kapitán Krištof Schweyer, kapitán Kološ Rocheth, Karol Hönt, Ignác Pelásthy, Anton Gyulai, barón Kryštof Engelhardt, Mária Valentiniová, Ján Starik. 1768 Ján Kende, Antónia Ternyeiová, Ján Preser, Kristián Valentinyi, Karol Preser, Barbora Preserová. 1769 Zuzana Marciniová, Zuzana Hagymásiová, barón Ondrej Dőry, Jakub Haschi, Kristína Diáková, Barbora Dőryová rodená Senneyová. 1770 František Dőry, Jozef Paszty, Terézia Berényi, Gašpar Okorn, Ladislav Jesovits, Alojz Prizer, Anna Retlová, Katarína Vagnerová. 1771 Barbora de l´Huillier, Terézia Grubits, Václav Kuselek, Juliana Turóczyová, František Hasky. 1772 Vincent Hasky, Anna Hajducsková, Henrich Majer. 1773 Žófia Dőryová, Mór Szalhausen, kapitán Ján Ernstzacher, Adam Kniska, Františka Wrazdová, Jozef Reoll, Ján Kapeter, Barbora Klobušická. 1774 Francina Sabinová, Krištof Dietrich, Jozef Gubics. 1775 N. Reinisch, Mária Hagymásyová, Anna Főldesyová. 1776 Terézia Szentiványiová, Mária Engelhardtová, Mária Gronovecerová, Ján Kozár, Mária Kubeková, Michal Rättl. 1777 Mária Csizerová, Klára Sztárayová rodená Hallerová, Xavéria Gastakerová, František Korponay.
Františkáni prevýšili dominikánov
Historická perlička
Františkánsky kostol má dosť veľa zhodných rysov s Dómom sv. Alžbety. Týkajú sa historickej, i umeleckohistorickej stránky. Táto stavba vznikala v tom istom čase, ako dóm, teda z konca 14. storočia, dokonca aj prvé písomné zmienky sú u oboch zo samého počiatku 15. storočia. Františkánsky kostol postavili pravdepodobne po veľkom celomestskom požiari datovanom zhruba do roku 1380. Veľa umeleckých historikov je toho názoru, že ho dokonca stavala tá istá kamenárska huť, ktorá v tej dobe robila na dóme. Mnohé gotické detaily, ktoré sa na kostole zachovali dodnes, tomu nasvedčujú.
Keď neskôr kostol prestavovali v barokovom štýle, podieľal sa na jeho sochárskej výzdobe chýrny Šimon Grimming. Teoreticky by mali byť františkánske kostoly prostejšie, ako dominikánske. No napriek tomu je to v Košiciach opačne, aj keď musíme povedať, že gotickú podobu dominikánskeho kostola nepoznáme, no pravdepodobne bola skromnejšia. Čo sa barokového obdobia týka, tu františkáni jednoznačne dominikánov prevyšujú.
Text: Vojtech Wick
Preklad: Alžbeta Duchoňová
Doplnky a obrázky: Jozef Duchoň
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
