Ak hráč nemá i trochu šťastia, aj s dobrými kartami môže prehrať

Karty sa hrajú od nepamäti. Niekoho priťahujú modernejšie hry, žolík či kanasta, iný sa prikláňa k ľudovejším typu sedma alebo faraón. Sú aj stovky takých, ktorí milujú tradičný mariáš. Hoci sa zväčša hráva v krčmách, postupne bola táto hra povýšená a organizujú sa turnaje, súťaže i extra liga. Už ôsmy rok si dávajú milovníci mariášu rande aj v rámci Dňa mesta Košice. Tentoraz sa Košický mariášový majáles konal v Ťahanovskej reštaurácii na Sídlisku Ťahanovce. Počas prestávok medzi piatimi súťažnými kolami tzv. voleného mariášu sme niektorých hráčov oslovili.

"Zlanárili" ho rodičia, no ešte viac babka

"Mariáš vôbec nie je zložitý. Stačil by jeden deň na to, aby sa pochopil princíp hry," tvrdil predseda poroty JUDr. Štefan Szenteši. Na súťaži bol najstarším hráčom a patrí i k zakladateľom košického mariášového klubu. Tentokrát však nehral, neprišli mu partneri.

Ku kartám sa dostal, keď mal asi 5-6 rokov. Samozrejme, vtedy len "kibicoval" alebo ešte presnejšie, otcovi, mame a babke ukladal halierniky do komínkov. "Do mariášových trikov som sa začal zaúčať, keď som mal asi 8 rokov. Nehral som však o peniaze, ale o zápalky. Iné to bolo s babkou, ktorá bola vášnivou kartárkou a hoci už mala takmer 80 rokov a na oči skoro nevidela, stále ma volala, nech si s bratom prídeme s ňou zahrať."

V mariáši Š. Szenteši pokračoval na vojne, keďže slúžil v Česku, kde je to takmer ľudová hra. Až v roku 1996, kedy bolo oficiálne povolené venovať sa mariášu, založili v meste spomínaný I. košický klub priateľov mariášu. Odvtedy sa mu podarilo napríklad byť tretím najlepším mariášistom na Slovensku.

"V rámci súťaží sa veľa peňazí vyhrať ani prehrať nedá, takže domáci rozpočet úplne neruinujem. I keď ani najlacnejšia zábava to nie je, pretože najmä na súťažiach mimo mesta treba rátať so štartovným, cestovným i peniazmi na stravu." Na súkromných zápoleniach, hlavne v krčmách, kde sú najvášnivejší hráči, sa hrajú aj 10-korunové partie. Pre bežného mariášistu je to však vysoká suma. Š. Szenteši o ňu napríklad nehrá. Pre neho je mariáš záľuba, nie možnosť získať nejaké to tajné vreckové. "Trénujem najčastejšie v klube. Človek musí mať pri mariáši hlavu na pravom mieste, aby rátal, kto čo vyhodil. A trošku aj toho šťastia v kartách, pretože niekedy môže mať sebalepšie dobré karty a predsa partiu prehrá, lebo tí druhí majú lepšie," naznačil Š. Szenteši, že prehrať sa dá v mariáši veľmi ľahko.

Stihla hru i kojenie syna

Ing. Ivana Kliková bola nielen najmladšou účastníčkou mariášového majálesu, ale určite i raritou. Keď pred vyše rokom otehotnela, kartám sa prestala venovať. No nedali jej pokoja, a tak na tomto turnaji nemohla chýbať. I keď sprvu váhala, pretože ako sama povedala, nepatrí vraj k najlepším hráčom a nerada by kazila hru druhým. No súčasne tu boli otázky: Ísť? Neísť? Nakoniec rozhodol manžel, ktorý povedal - choď. V prestávke medzi druhým a tretím kolom jej dokonca ochotne priniesol tri a polmesačného Danielka, aby ho nakojila.

Kým malý papal, s mamkou sme sa rozprávali, aká bola jej cesta k mariášu. "Asi pred 10 rokmi sme mali s kolegom občerstvovací stánok na Vinnom pri jazere. Keď pršalo a zákazníkov nebolo, vytiahli sme karty a mastilo sa," rozhovorila sa pani Ivana. "Hlavne sa hral mariáš, ktorý som dovtedy nepoznala. No bola som nútená sa ho naučiť. Pravda, vtedy to nebolo vážne, brala som ho len ako vyplnenie času pri čakaní na zákazníkov." Vážnejšie začala mariáš vnímať posledné tri roky, čo bývajú v Košiciach.

"Mariáš je hra na logiku a o logike. Veľmi treba počítať karty a sledovať, kto čo hrá, akú kartu vyhodí. Pokiaľ človek hrá sám a vtedy urobí chybu, len sebe uškodí. No ak hrajú dvaja proti tretiemu, pokaziť hru aj kolegovi, ako to bolo na tomto súťažení, je nepríjemné."

I. Kliková v základnej škole matematiku dvakrát nemilovala, no na strednej jej prišla na chuť. I preto jej vraj počítanie kariet nerobí problémy. Chýba jej však dril, lebo odkedy má syna Daniela, mariáš nehráva. Niet s kým. Manžel síce pravidlá pozná, no hra ho nebaví. Tak si vraj musí nájsť iného partnera. Alebo počká, kým trošku podrastie Danielko. "Verím, že sa do hry znovu dostanem. Zatiaľ mi stačí, ak ma starší, skúsenejší harcovníci pochvália, že som niečo dobre zahrala. To vie zahriať pri srdci."

Vie sa nahnevať

František Kulík priznal, že on začal hrať mariáš v krčme. Vraj kde inde by sa ho mohol naučiť. Začínal, keď mal 16-17 rokov. Najprv sedel okolo starších a pozeral, ako a čo hrajú. Odkukával všetko, čo sa dalo odkukať a pri hre využiť. Medzitým sa však oženil, potom prišli deti, a tak karty išli na dlhší čas nabok.

"Po asi 10 rokoch som znovu začal hrať. A hrám doteraz. Je to ťažké, tlak na psychiku i logiku. No pre mňa je to relax. Predtým som aktívne hrával futbal, ale po havárii na motorke, keď som si zlomil nohu, už som sa ku lopte nemohol vrátiť. Mariáš mi síce berie takmer všetok voľný čas, no manželka sa nezlostí, doma to mám dobre zariadené." O tom, koľko sa mu už podarilo prerobiť alebo zarobiť, F. Kulík pomlčal. Čosi také sa vraj nehovorí. Vysoké sumy to nie sú. To len na košickej extralige bola za 1. miesto výhra 15-tisíc Sk, čo bola jedna z najvyšších odmien. Občas zvykne mastiť karty len tak, s kamarátmi a bez súťaže. Ako tréning, bez ktorého sa nedá byť dobrým.

"Pokiaľ urobím hlúposť a po zlom kroku nasleduje prehra, viem sa na seba nahnevať. Na tomto majálese ma najviac nahnevali hráči, ktorých som sa snažil usmerňovať a radiť im. No aj tak v priebehu hodiny urobili tú istú chybu niekoľkokrát. Také čosi ma vie úplne najviac vytočiť," dodal F. Kulik, ktorý je viceprezidentom košického klubu. Z Košičanov sa na mariášovom majálese umiestnil najlepšie, na 3. mieste.

Nedá sa "vytočiť"

JUDr. Slávka Kováčová je síce Košičanka, žije a pracuje v našom meste, no na turnaji bola košickým mariášistom konkurenciou. Hrala za klub Vysoké Tatry. Napriek tomu nás zaujímala, pretože patrila medzi štyri "baby", čo prišli na turnaj. (Okrem dvoch oslovených súťažili ešte Košičanky Magdaléna Horváthová a Zuzana Ferková). "Ženy už prenikajú všade, tak prečo nie medzi hráčov mariášu?, oponovala pri otázke, či jej nevadí, že majú muži prevahu.

Ona sama má túto hru rada a podľa ostatných ju hrá dobre. No do Vladivostoku (píšeme o ňom na inom mieste) ju organizátori nezobrali. Vraj by mohla dirigovať 11 mužov, a to by sa nedalo vydržať. Mariášu sa venuje asi 15 rokov. Ako advokátka musí byť síce denne v strehu, pretože paragrafy sa dajú točiť rôznym smerom, no hlava si potrebuje aj oddýchnuť. Trebárs i pri mariáši. Hrať sa ho naučila doma, v rodine. "Rada hrám mariáš, pretože pri ňom treba rozmýšľať a byť maximálne sústredeným, no iným spôsobom. Rada by som vyhrala celoslovenský turnaj. V regionálnom som už prvé miesto obsadila, ale na celoslovenskom ešte nie. Tam som mala zatiaľ ako najlepšie 5. miesto," dozvedeli sme.

Keď S. Kováčová súťaží s mužmi, vôbec ju to neirituje. "V čom je rozdiel medzi hrou muža a ženy? Žiadny. Hrajú úplne rovnako. Snáď len v tom sme iné, že napríklad ja sa nedám len tak ´vytočiť´, takže si pri hre ani od srdca neuľavím. Niekedy sa síce na seba nahnevám, aj niečo skazím, celkom tragédia to však nie je. Mariáš je predsa v prvom rade hra, pri ktorej sa robia aj chyby. Tak ju treba aj brať," myslí si JUDr. Slávka Kováčová.

Keď sme podotkli, že právnička a hazardné hry nejdú dohromady, skočil nám do reči ďalší z hráčov, Dušan Kavulič. Mariáš vraj nie je hazardná hra, ale vysoko rozumová. Keď sa pri nej poctivo rozdajú všetky karty, je to len a len prekrásna zábava. A že sú to čertove obrázky? S tým už vonkoncom nesúhlasil...

Prezident I. košického klubu priateľov mariášu S. Surgent uvažuje zorganizovať medzinárodný turnaj

Po rokoch začína mať pocit, že je už mariášovo prehratý

Stanislav Surgent je členom predstavenstva Slovenského zväzu mariášových klubov a prezidentom I. košického klubu priateľov mariášu. Klub vznikol 22. novembra 1996, takže čo nevidieť oslávi 10 rokov existencie. Je najpočetnejším registrovaným mariášovým klubom na Slovensku, má 64 členov a pekné motto: ´Ak platíš, usmievaj sa!´

"Mariáš pochádza z nemeckej hry 66 (Schnapsen alebo Mariage), ktorá sa začala hrať v roku 1652. Vo vestfálskom meste Paberhorn a v krčme, ktorá bola na rohu pozemku číslo 66," dozvedeli sme sa od S. Surgenta. "Vo francúštine slovo marriage vo voľnom preklade znamená svadbu - presnejšie hlášku kráľa s dámou, ktorá sa pri hre používa. Hra je momentálne najpopulárnejšia v Česku, hrá sa však aj v Maďarsku (Ulti) a samozrejme, na Slovensku."

Prezident košického klubu už dávnejšie uvažuje zorganizovať medzinárodný turnaj hráčov mariášu. Ktovie, ako by v ňom dopadli Košičania. Zatiaľ sa musia uspokojiť s domácimi súťažami alebo účasťou na turnajoch v iných mestách a zorganizovaných inými klubmi. Medzi Košičanmi sú už prieborníci, ktorí sa celkom dobre umiestňujú v rámci Slovenska v súťaži jednotlivcov i klubov.

"Spočiatku sa v meste hrával mariáš kde prišlo. Neskôr sa nám podarilo získať klubové priestory v Zeus klube na Jesenského ulici." S. Surgentovi, ktorý má túto kartovú hru veľmi rád, to však bolo málo. Stále mal pocit, že si vo voľných chvíľach nemá s kým tak od srdca a dosýta zahrať. Zohnal teda pár ľudí na rovnakej vlnovej dĺžke a v roku 2003 zorganizovali 1. ročník Košickej mariášovej ligy. "Táto, dnes už populárna súťaž, sa hrá štvrtý rok raz mesačne, čo je 10 až 12 turnajov ročne. I keď som v nej celkom úspešným hráčom, posledné dva ročníky som vyhral, teraz prichádza opačné obdobie. Začínam mať pocit, že už som mariášovo prehratý. Aj preto ´bokom´ hru už takmer vôbec nevyhľadávam, hrám len na súťažiach, v lige alebo turnajoch. Angažujem sa aj v organizovaní a hraní turnajov v licitovanom mariáši (vyššej forme mariášu) a to nielen v Košiciach, ale i v rámci celého Slovenska."

Na jednej strane je podľa S. Surgenta dobre, že sa mu splnila túžba hrať, no mariáš je riadne vyčerpávajúci. Priamo pri stole a hlavne organizačne. Najmä posledná súťaž v Slovenskej extralige, ktorá bola v marci, predstavovala zaberačku. Prišlo na ňu 246 hráčov, čo bol rekord v doterajšej histórii turnajov mariášu.

Prezident košického klubu bol v roku 2003 majstrom Slovenska a má za sebou štyri víťazné turnaje. No spomedzi všetkých, teda viac ako 70 turnajov, čo sa odohrali za osem rokov existencie slovenskej extraligy, našiel sa jeho premožiteľ. Je ním Štefan Kovaľ zo Sniny, ktorý vyhral sedem turnajov. (Zvíťazil aj v tomto ročníku mariášového majálesu - poznámka redakcie). "Stále je teda odo mňa lepší, no ja by som ho rád aspoň dobehol," dodal s neskrývanou túžbou v hlase Stanislav Surgent.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári