Kvôli konzervám zavraždil dedka
Kriminálne podsvetie možno laicky rozdeliť na dve katagórie. Drobných zlodejov a lúpežníkov, ktorí nikdy svojej obeti nesiahli na život, a ťažkých násilníkov, ktorí sa neštítia ani vraždy. Z času na čas sa však stane, že aj "mierumilovný" zlodej to s "aktivitou" trochu preženie a na jeho rukách zostane krv. Dnes sme v krimiarchíve siahli po prípade, ktorého hlavný hrdina do istého času neublížil ani muche. Znenazdajky sa však ocitol v situácii, ktorá z neho urobila vraha.
Stanislav J. bol typický reprezentant najspodnejšiej vrstvy. Od malička sa potĺkal po nápravnovýchovných zariadeniach, no tie ho nevychovali ani nenapravili. Skôr naoapk. Počas výkonov trestu sa ešte viac zdokonalil v v oblasti, ktorej sa rečou paragrafov vraví trestná činnosť. Stano bol lump, ktorý od 18 rokov strávil v base, s výnimkou krátkych prestávok, takmer 16 rokov. Hoci ani raz za násilné trestné činy, práve kvôli paragrafu tohto druhu získal napokon najdlhší poukaz vo svojej krimikariére.
Keď si Stano odsedel 2 roky za poslednú sériu bytových vlámačiek, rozhodol sa, že dá na čas tejto oblasti zbohom a zameria sa na chaty. Tam je predsa len viac pokoja na vylomenie okna či dverí a nie ako v činžiakoch, kde sa už po prvom buchnutí rozbrešú psy a dôchodcovia čumia do kukátok. Z rozprávania spolubývajúcich v cele sa dozvedel, že v chatách sa často pošťastí nájsť veci vysokej hodnoty. A keďže Stano jednu takú chatovú oblasť blízko svojho mesta poznal, rozhodol sa, že v nej urobí malú návštevu. V istý júnový podvečer sa vybavil baterkou, dvoma taškami i páčidlom, nasadol na bicykel a vyrazil.
Laci báči mal už dávno po sedemdesiatke a nikde sa necítil tak dobre, ako vo svojej záhradke. Keď mu pred siedmimi rokmi zomrela manželka, v dvojizbovom byte na sídlisku iba zimoval a takmer celý zvyšok roka sa zdržiaval vo svoje chatke. Obkolesený ovocnými stromami, záhonmi so zeleninou a kvetmi. Záhrada mu poskytovala všetko, čo potreboval a čo mu chýbalo, po to si zašiel do tri kilometre vzdialenej dediny. Teraz, v starobe, mu prišlo náramne vhod, že pred vyše 30 rokmi prerobil chatku aj na bývanie. Jediné, čo musel nosiť vo väčšom množstve, bola pitná voda.
V ten osudný podvečer dobafkal dedko fajku, vošiel do chatky a zamkol dvere. Istota je istota. Od susedov už neraz počul, že ich navštívili zlodeji. Nemal chuť sa s nimi stretnúť. Pred pár rokmi si ešte dokázal poradiť s Cigánmi, čo mu kradli úrodu, no teraz už chodia iba bieli. A nejdú po zelenine či ovocí, rabujú chatky a berú všetko, čo má nejakú cenu. Keď Laci báči zhasol petrolejku, ešte netušil, že čochvíľa sa s jedným takým zoznámi...
Približne o polnoci kráčal opačným koncom osady Stano. Na bezoblačnej oblohe kraľoval mesiac a spoľahlivo mu svietil na cestu. Stano ticho našlapoval a skúmal, ktorú chatu by sa oplatilo navštíviť. Bol však sklamaný, lebo takmer každá mala okenicu a dvere s mrežami. S tým nerátal. Konečne zbadal ľahkú korisť. Lacibáčiho chata síce mrežu pred dverami mala, no keďže bol starec stále "doma", na noc ju nezatváral. Stano teda preskočil plot a podišiel k dverám.
"Ja som toho deda nechcel zabiť," začal neskôr otrepanou frázou svoju výpoveď. "Keď som vypačoval dvere a on ich zrazu otvoril, zasvietil mi baterkou medzi oči. Nevidel som, kto to je a zľakol som sa, že ma napadne. Preto som po tej baterke sekol páčidlom. Ozval sa výkrik, lúč svetla zhasol a do tváre sa mi zaryli prsty. Stále som nič nevidol, preto som len ďalej sekal tou tyčou. Tu i tam som cítil, že som niečo živé zasiahol, no i tak som neprestával..." Keď sa rozhostilo ticho, Stano zažal baterku. Pred ním ležalo telo muža s hlavou rozbitou na kašu. Tlmene zahrešil a pustil sa do inventúry interiéru. "Vzal som rádio i nejaké konzervy a našiel som asi 2000 korún. Ja som toho dedka nechcel zabiť, ale on ma napadol. Na to, že v tej chatke niekto bude, som nebol vôbec pripravený. Veľmi svoje konanie ľutujem..."
Dedovu mŕtvolu objavili už na druhý deň. Keď si neprišiel do dediny po chlieb, čo si objednal, obchodníkov syn nasadol na bicykel a šiel mu ho odviezť. "Ujo sa na moje volanie neozýval, tak som otvoril bráničku a šiel k chatke. Myslel som si, že spí, lebo bolo všade ticho..." Chlapec tušil dobre. Ladislav B. spal, no už naveky. "Keby som nevedel, že je to on, ani by som ho nespoznal. Hneď mi napadlo, že je zabitý. Nasadol som na bicykel a šiel pre pomoc." Do pol hodiny boli na mieste policajti so psom a hoci stopu zachytil, na konci osady ju stratil. Tam, kde Stano nasadol na bicykel a ufujazdil do mesta. Nič mu to nebolo platné. Kriminalisti našli v chatke hromadu odtlačkov, akoby tam vrah nechal svoju vizitky. Stačilo ich porovnať s databázou a mali i jeho meno.
Stana zatkli na Spiši až po mesiaci. Dovetdy stihol "vybieliť" sedem chát a tri byty. Vraždu chvíľu zapieral, no pod tlakom dôklazov sa priznal. Akurát stále opakoval, že dedka zabiť nechcel... Ako recidivista dostal 22 rokov v III. NVS.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
