Na českého herca a komika Jiřího Lábusa ešte aj dnes deti na ulici pokrikujú - Rumburak, Rumburak!

S Kaiserom si naschvály nerobia, skončilo by to smrťou jedného z nichJiří Lábus patrí medzi tých českých hercov, ktorý ak by chcel zrátať všetky

S Kaiserom si naschvály nerobia, skončilo by to smrťou jedného z nich

Jiří Lábus patrí medzi tých českých hercov, ktorý ak by chcel zrátať všetky svoje filmy či seriály, nestačili by mu na to ani prsty desiatich rúk... Napriek tomu však bol a vari aj ostane pre divákov Rumburakom. O tom, že ho ešte stále deti poznajú ako čarodejníka druhej kategórie zo seriálu Arabela, ale aj o mnohých iných veciach, sme sa porozprávali, keď spolu s kolegami z pražského divadla Studio Ypsilon ponúkol tunajšiemu publiku začiatkom týždňa hru E. Albeeho Koza alebo Kto je Silvia.

Naposledy sa Košickému publiku predstavil pred vyše rokom s kolegyňou Chantal Poulainovou v hre Play Strinberg. "Veľmi dobre si na to pamätám, hrali sme to tuším v sále tunajšieho maďarského divadla... Aj Koza... je hra o manželstve, tak ako Play Strinberg, no pri tejto by sa mali diváci viac baviť...

J. Lábus vraj Košice veľmi dobre pozná, veď s divadlami - s Ypsilonkou či s Ungeltom - sem chodieva pomerne často. "Dnes už ani tie vzdialenosti nie sú problémom. Človek sadne do lietadla a z Prahy je tu za hodinku a pol. Hrali sme aj v Rožňave, kde bolo publikum, ktoré môžem určite označiť za jedno z najlepších, pred akým som kedy hral...

V Košiciach oddychoval na hoteli a čítal si... "Vždy na javisku totiž zo seba vydám veľa energie, najlepšie sa potom nabíjam spánkom a dobrým jedlom. Často ma divadelné predstavenia vybijú nie len psychicky ale aj fyzicky. Napríklad v spomínanom Play Strinberg treba zahrať záchvaty bezvedomia a nie je vôbec jednoduché urobiť to tak, aby to vyzeralo vierohodne. Takže takéto scény ma vždy poriadne vyčerpajú..."

Okrem divadelného hrania musí J. Lábus načerpať energiu aj na nakrúcanie filmu Obsluhoval som anglického kráľa, ktorý začal podľa predlohy Bohumila Hrabala nakrúcať režisér Jiří Menzel. "Je to vlastne československý projekt, lebo sa tam objaví mnoho slovenských hercov - Milan Lasica, Marián Labuda, Martin Huba... Olda Kaiser tam hrá hlavnú úlohu, on už začal nakrúcať, mňa to ešte len čaká. Teším sa na to, s J. Menzlom som ešte nespolupracoval. Bude to naša premiéra."

Ešte skôr, než sa vôbec začal tento film nakrúcať, už sa hovorilo o tom, že spojenie J. Menzel a B. Hrabal sa rovná soške Oscara. Toho totiž tento režisér získal v roku 1966 za film Ostro sledované vlaky, nakrúteného podľa literárnej predlohy B. Hrabala... "No to by bolo určite úžasné, keby sa to J. Menzlovi znovu podarilo, tak ako za mlada... Samozrejme, komu by neurobilo radosť zahrať si v oscarovom filme... Očakávania sú zrejme mimoriadne, ale je to krásna predloha, tak by to možno nakoniec mohlo vyjsť..."

Predstava prejsť sa po červenom koberci v Los Angeles však J. Lábusa neláka. "Nikdy som nebol na takého koberce a ocenenia... Aj keď už mám cenu Thálie aj Českého leva. Tháliu som získal za hru Hlava Medúzy, ktorú u nás režíroval M. Lasica." A práve s touto hrou - ak ste to tentoraz prepásli - si budete môcť na javisku J. Lábusa vychutnať 30. mája v Košiciach v rámci podujatí Dní humoru.

Hercom chcel byť od malička

J. Lábus vraj túžil byť hercom od malička, no pred tým, než sa vybral študovať na DAMU do Prahy, zvažoval aj výtvarnú školu. Herectvo prevážilo a po skončení školy sa mladý Jiří upísal divadelnému javisku Studia Ypsilon, ktorému zostal verný až po dnes. Aj keď sa mnohým v pamäti usadil ako komik, predsa vždy dostával dostatok príležitostí zahrať si dramatické postavy. Aj Českého leva dostal za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Amerika, kde stvárnil vážnu, dramatickú postavu. Deti si zas jeho hlas obľúbili v postavičke Jů z dvojice televízneho programu pre deti Jů a Hele, starších divákov bavil v rôznych televíznych programoch, kde s O. Kaiserom vytvorili nerozlučnú dvojicu - Možno príde i kúzelník či Ruská ruleta. Títo dvaja herci a kamaráti už 15 rokov zabávajú aj poslucháčov rozhlasu nekonečným seriálom Tlučhořovi.

"Ak chce človek robiť niečo poriadne, tak je jedno, či nakrúca komédiu alebo hrá v dráme. Môže sa zdať, že psychlogické hry sú náročné, no niekedy sa mi zdá, že zahrať v komédii je oveľa ťažšie. Tam totiž človek hneď pozná podľa reakcií publika, či sa im to páči, alebo nie. Funguje to, ak sa ľudia bavia. Mne sa v poslednej dobe často stáva, že mi známi vravia - šiel by som do divadla sa poriadne zabaviť... Nestane sa, že by mi niekto povedal - rád by som si pozrel niečo, z čoho budem ešte štyri hodiny po tom v depresii... Ľudia jednoducho chcú humor, chcú sa v divadle pobaviť, oddýchnuť si. Aj keď môj pohľad diváka je taký, že je jedno, či odídem z divadla kráľovsky pobavený alebo dojatý - hlavné je, ak to so mnou niečo urobí, ak ma to prinúti premýšľať. Vtedy má táto robota zmysel."

Zmysel má určite aj komická dvojica Kaiser-Lábus. Stále je totiž zárukou dobrej zábavy... "To, čo nás stále drží pohromade, je určitá dávka tolerancie. Každý z nás je úplne iný. Navyše nie sme ješitní, takže nám to spolu funguje..." Ich televízne programy Možno príde i kúzelník určite patrili medzi to najzábavnejšie, čo sa pred rokom 1989 vysielalo na televíznych obrazovkách... "Keď sme my dvaja autorsky tieto veci pripravovali, sami sme sa na tom vždy dobre bavili. Vymýšľali sme rôzne zábavné scénky a smiali sa pri tom. Na druhej strane, veľkú časť tejto televíznej tvorby tvorila aj čistá improvizácia. Napríklad rodinka Tlučhořových, ktorú už 15 rokov pripravujeme v rozhlase, je iba o improvizácii. Na začiatku si len povieme, o čom by ten diel mal byť a ako skončí. Ak prichádza do deja nová postava, tak si povieme, kto to bude. Toto nám dopredu stačí a ideme rovno na mikrofóny. Čo nahráme, to sa použije. Čistý čas bez strihov... Pri improvizácii je dôležité vedieť, koho hráte, čo je to za osobu, aké má sociálne postavenie. A potom to už ide samo - v hlave vám naskočia myšlienky tej postavy, konáte a hovoríte za ňu. Len si treba uvedomiť, že ako postava budete myslieť inak, keď ste lekár alebo smetiar. Nedá sa to však robiť s niekym, kto nie je na vašej vlnovej dĺžke. Vtedy sa to nedá... S Oldom áno."

S O. Kaiserom spája J. Lábusa nielen spoločný názor na humor, mnoho spoločných filmov či televíznych inscenácií a seriálov, ale aj silné priateľstvo. "Aj keď sme obaja tie typy, ktoré robia radi ľuďom rôzne naschvály, nikdy nie jeden proti druhému. To by skončilo smrťou jedného z nás... Vydali sme pred rokmi knižku, kde sú všetky naše výčiny spísané, je to zábavné čítanie..." Mimochodom, dvojica Kaiser-Lábus vznikla úplnou náhodou. "Pri nakrúcaní jednej inscenácie sme sa spoznali, dali do reči a prišli na to, že máme podobný zmysel pre humor. A tak nejak to proste vzniklo."

Okrem toho, že sa títo dvaja "vtipálkovia" vyskytovali spolu na divadlených doskách a pred kamerami pri nakrúcaní televíznych zábavníkov, v ich filmografii by ste našli desiatky filmov či seriálov, v ktorých si zahrali obaja. "Keď kolegovia herci vedeli, že na ´pľaci´ budeme obaja, tak si aj mnohí povedali, že sa treba mať na pozore, lebo sa budú vyvádzať žartíky. A veru mali pravdu. Stávalo sa to často. Nedá sa ani povedať, kto z nás dvoch bol väčším iniciátorom týchto žartíkov. V jeden deň som nejakú ´skopičinu´ vymyslel ja, na druhý Oldo... Vznikalo to úplne spontánne. Na druhej strane, keď som vedel, že sa bude nakrúcať a že tam bude aj Oldo, vždy som sa potešil, lebo mi bolo jasné, že mnoho vecí odpadne - nebudem musieť vysvetľovať, dohovárať... Keď človek pozná hereckého partnera tak dobre, ako sa poznáme my dvaja, príprava sa dosť zjednoduší..."

Improvizovať priamo na "pľaci" zrejme J. Lábusovi nerobí problém, lebo ako sám priznáva, rád si vymýšľa... "Už ako dieťa som bol mystifikátor a nahovoril som kadekomu kadečo... Veľmi ma to bavilo, veď ja si aj teraz vždy vymýšľam. Neviem, kde sa to vo mne zobralo..."

Nerád sa na seba pozerá

Na svojom konte má J. Lábus nespočetne veľa filmových a televíznych postáv a veru má problém zapnúť televízor a nenatrafiť na obrazovke na svoju vlastnú tvár. Každá z televízii rada reprízuje trilógiu Slunce, seno a... v ktorej si zahral živočichára Béďu, alebo seriál Arabela, ktorý v týchto dňoch znovu vysiela STV... "Priznám sa, že sa na seba veľmi nemusím pozerať. Aj preto, že som k sebe kritický a vidím, že mnohé veci sa mohli zahrať lepšie, nakrútiť inak... Pozerávam prirodzene pri výrobe nakrútené zábery, aby som vedel, čo treba urobiť inak a zlepšiť, ale že by mi robilo radosť pozerať sa na seba v televízii... To teda nie. Na druhej strane - človek si však časom na seba zvykne..."

J. Lábus si zvykol aj na to, že má občas žltú tvár a modré vlasy vyčesané do vysokého účesu... To vtedy, keď svoj hlas prepožičiava Marge z obľúbeného animovaného seriálu Simpsonovci. "Podľa mňa je to úžasný seriál. U nás v Čechách beží denne a zdá sa mi, že tu u vás tiež. Ja týmto seriálom žijem už desať rokov a veľmi sa mi páči. To ako je napísaný, je podľa mňa dokonale zvládnuté remeslo."

Aj keď sa prepožičal ako herec mnohým postavám, zdá sa, že jeho poznávacím znamením navždy ostane Rumburak - ctižiadostivý čarodejník druhej kategórie v seriáli o princeznej Arabele... "Vďaka tejto postave som sa dostal viac do povedomia širokej diváckej verejnosti. A že išlo o zápornú postavu? Ale veď to nevadí, ja som sa režisérom vždy typovo hodil viac na zloduchov a to mi aj vyhovuje. Každý herec vám povie, že hrať zápornú postavu je oveľa zaujímavejšie..." Že mu teda Rumburak prischol takmer ako tretie meno, J. Lábusovi neprekáža... "Dodnes sa mi stáva, že po mne deti kričia - Rumburak, Rumburak! Ale neboja sa ma, lebo dnešné deti sa už vari ničoho neboja... Dokonca som dostal list, kde mi napísali, že mi ako zlému Rumburakovi držia palce. Tak som im odpísal, že patria do polepšovne," dodal herec s úsmevom.

Dátum narodenia: 26. január 1950

Znamenie: Vodnár

Miesto narodenia: Praha

Ukončené vzdelanie: DAMU Praha

Rodinný stav: slobodný

Domovská scéna: Studio Ypsilon

Relax: hudba

Výber z televíznej a filmovej tvorby:

2006 Obsluhoval jsem anglického krále

2005 Žralok v hlavě

2004 Non Plus Ultras

2003 Čert ví proč