opozície relatívne najmenej kritizovaná práca ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ). S vicepremiérom slovenskej vlády sme sa porozprávali nielen o tom, čo sa mu podarilo urobiť a čo nie počas uplynulého 3,5 roka vo vláde, ale aj o tom, kedy by sa Slováci mohli dočkať nižších daní a odvodov.
Skúste v krátkosti zrekapitulovať, čo sa vám počas vášho šéfovania na ministerstve financií asi najviac podarilo?
- Urobili sme podrobný odpočet fungovania ministerstva a ten je na našej webovej stránke, takže si ho môžu pozrieť aj vaši čitatelia. V stručnosti však môžem povedať, že najviac sa nám podarila reforma verejných financií a zníženie ich deficitu pod hranicu 3 percentá HDP. Spokojní môžeme byť aj s daňovou reformou a aj priebehom fiškálnej decentralizácie. K plusom patrí aj audit na ministerstve, po ktorom sa znížil počet jeho pracovníkov o tretinu. Vytvorili sme agentúru pre riadenie dlhu a likvidity a štátnu pokladňu, vďaka ktorým sme ušetrili miliardy korún pre štátny rozpočet.
Skúste byť konkrétnejší, o koľko miliárd išlo?
- No napríklad v roku 2002 sme len na úrokoch z verejného dlhu zaplatili 40 miliárd korún, v minulom roku sme už zaplatili len 26 miliárd. Náš dlh pritom v absolútnych číslach odvtedy mierne vzrástol, no zmenšil sa v podiele ku vytvorenému HDP a zároveň sa znížila aj dlhová služba.
Ďalšie miliardy ste mohli ušetriť reorganizáciou daňovej správy. Daňových riaditeľstiev je však doteraz 79...
- Faktom je, že sa nám nepodarilo presadiť zníženie počtu daňových úradov. My sme to síce navrhli a vo vláde to aj prešlo. Lenže niektoré vládne strany spolu s opozíciou to v parlamente odmietli.
Nedávno ste predstavili ambiciózny plán, ktorý počíta so znížením daňového zaťaženia každý rok o jedno percento až na úroveň 15 percent, resp. ponechať rovnú daň s tým, že sa budú o jedno percento znižovať odvody. Myslíte si, že je to reálne?
- Samozrejme, ak by sme si to nemysleli, tak to ani nenavrhujeme. Na rozdiel od iných strán, ktoré by okamžite znížili dane na 15 percent, sme to navrhli až po veľmi podrobných prepočtoch a analýzach. Znižovanie o jedno percento ročne sa nám zdá najvhodnejšie aj z hľadiska analýzy vývoja daňových príjmov. Výber dane z príjmu právnických osôb minulý rok vzrástol o 25 percent. Stalo sa tak preto, že vďaka daňovej a iným reformám boli vytvorené možnosti na ďalšie znižovanie daňového a odvodového zaťaženia bez toho, aby sme ohrozili ďalšiu prioritu, ktorú máme a je ňou vyrovnaný rozpočet v roku 2010. Takisto by sa aj v takom prípade našli financie na vyššie financovanie výstavby infraštruktúry, školstva a vedy i celkovo na podporu vzdelanostnej ekonomiky.
Kritici vám ešte pred spustením reformy vyčítali, že pri znížení daní z príjmu na 19 percent poklesnú aj príjmy štátneho rozpočtu. Stal sa však presný opak. Čomu okrem už spomínaných reforiem to pripisujete?
- Zvýšenie príjmov napr. u dane právnických osôb vidím v tom, že firmy mali najmä v minulosti väčší záujem na tom, aby obchádzali daňové povinnosti. Je potešiteľné, že teraz už dane "neoptimalizujú", čím jej výber vzrástol. Je to pozitívny trend, ak by sme postupne znižovali dane z príjmu fyzických a právnických osôb, môže nastať istý pokles príjmov, ale nebude priamo úmerný so znížením daňového zaťaženia. Na druhej strane by nastal rýchlejší rast HDP a prílev investícií, čo by znamenalo zvýšenie celkových príjmov štátneho rozpočtu. Práve naše reformy umožňujú, že aj napriek nižšej sadzbe daní v budúcnosti by bol jej výber vyšší.
Viaceré opozičné strany by v prípade svojej účasti vo vláde vašu v zahraničí chválenú daňovú reformu značne upravili, niektoré by ju úplne prepracovali. Čo by znamenalo, keby sa napríklad úplne zrušila?
- Ak by sa to tak udialo, premrhali by sme šancu byť úspešní, ktorú Slovensko má. Viedlo by to k tomu, že by sme sa vrátili k už prekonaným problémom a zadlžovali by sme budúce generácie. Spôsobilo by to aj nižší ekonomický rast a teda aj nižší rast životnej úrovne a menej nových pracovných miest ako pri alternatíve udržania reforiem.
Už dlhšie sa na Slovensku hovorí o zjednotení platenia daní a rôznych druhov odvodov do jednej inštitúcie, čím by sa výrazne odstránila byrokracia a ušetrili nervy mnohých podnikateľov. Bolo by niečo také reálne povedzme v horizonte 3-4 rokov?
- V takom horizonte áno. Vieme, že by to dosť zjednodušilo aj podnikateľské prostredie a znížilo administratívu. Takisto by to znížilo náklady, keďže dnes tieto peniaze vyberajú daňové úrady a poisťovne. Viedlo by to aj k malému priestoru na zníženie odvodov, čo by bolo pre ľudí asi najpríjemnejšie. Skôr ako o tie tri roky to ale asi nepôjde, lebo ide o mimoriadne zložitú oblasť.
Hoci v roku 2009 chceme zaviesť euro, ešte stále nespĺňame všetky potrebné kritériá. Slovensko má druhú najvyššiu infláciu z krajín EÚ, čo nie je našou dobrou vizitkou...
- Samozrejme, inflácia nás neteší, ale sme relatívne malou ekonomikou. A keďže naša ekonomika je stále energeticky pomerne náročná, na výške inflácie sa pomerne vo veľkej miere prejavili vyššie ceny energií. Na druhej strane ale je potrebné povedať, že zatiaľ ešte môžeme mať takú infláciu. Dôležité je, aby sme inflačné kritérium pre vstup do eurozóny splnili v roku 2007 a 2008.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
