aj vytrvalosť, volanie mora pritiahne i stopercentných suchozemcov. Reč je o skupinke nadšencov z Krompách. Tí svoje chlapčenské sny pretavili v skutočnosť a už päť rokov brázdia vody Jadranského mora. Kým iní šporia na letnú dovolenku, oni si prenajímajú loď a na more vyrážajú v októbri. Na týždeň sa z nich stávajú praví námorníci. Pred tromi rokmi sa medzi nimi celkom náhodou objavil aj Marek Kandrik. Dnes je už právoplatným členom posádky. Samozrejme úloha každého je veľmi dôležitá a najdôležitejšou je súhra všetkých členov. Kým úlohou kapitána Pavla Podrackého je posádku v bezpečí dopraviť do prístavu, na pleciach M. Kandrika je zasa starosť o dobrú pohodu a náladu na mori. Tie každý deň zabezpečuje výbornými jedlami. M. Kandrik je totiž hlavným kuchárom krompašských jachtárov.
S myšlienkou vyraziť na more prišiel P. Podracký, ktorý sa nechal inšpirovať dlhoročným námorným kapitánom z Gelnice. Ďalej to bol Emil Kašický, ako hlavný navigátor a Štefan Klein. Vyrazili do Chorvátska a prenajali si loď. Čoskoro zlákali ďalších a o najbližšiu plavbu je už teraz veľký záujem. "Keď som sa o tom na jar dozvedel, povedal som, aby sa ozvali, keď im bude chýbať kuchár. Na moje prekvapenie sa o pár mesiacov ozvali a povedali, že môžem ísť, ak mám ešte záujem. Nezaváhal som. Odvtedy som bol na lodi už trikrát a vždy sa na to teším. Na starosti mám prípravu jedálnička pre posádku," približuje M. Kandrik.
Samotná príprava na plavbu začína už niekoľko mesiacov vopred. Výber a objednávka lode cez internet. Samozrejme v rámci stanoveného rozpočtu. Kapitánov podrobný plán plavby od východzieho prístavu cez plán trasy vrátane návratu a to všetko za jeden týždeň. Presné výpočty kapitána, zastávky na dočerpanie vody v prístavoch, čas obdivovať okolitú krásnu krajinu a medzitým zažiť vzrušujúce chvíle na šírom mori. Tým všetkým je naplnený jediný týždeň na mori, no zážitky z neho vystačia na ďalší zvyšok roka.
M. Kandrik už pred cestou pripraví jedálny lístok, ktorý schváli kapitán. Odvíja sa o rozpočtu. Ten sa im raz podarilo prekročiť, keď neplánovane platili pokutu za čerstvé mäso. "Do Chorvátska sa nesmie vyvážať čerstvé mäso. Raz sme tak urobili a stálo nás to štyri tisícky. Ale poučili sme sa. Preto už doma si urobím akúsi predprípravu. Mäsko orestujem, zakonzervujem a sterilizujem a na lodi už len dovarím chutné jedlo. Pravdou je, že obedy sú ľahšie, keďže varím iba keď stojíme. Počas plavby je to nebezpečné. Preto večera je vždy výdatná. Celý jedálniček sa snažím ladiť vo vtipnom duchu. Tak napríklad, prvý obed má názov "Každý to svoje". To je to, čo si ešte doniesli z domu. Rovnako je to aj s prvou večerou. Tá je "Ešte od mamičky". V strede týždňa si dáme chutný tataráčik s hriankou pod názvom "Nech sa rybky nažerú". Predsa len, na lodi to hojdá, môže prísť zle a troška ťažšie jedlo zachutí aj rybkám, no nie?" zdôrazňuje s úsmevom námorný kuchár a jedným dychom dodáva.
"Je krásne sedieť na palube a zadný vietor duje do plachiet a loď unáša. Vzápätí sa zmení na bočný a je potrebné rýchlo uťahovať laná a plachtu točiť podľa vetra. Vtedy je dobré mať poriadnu silu a možno aj cyklistické rukavice. Prsty sú voľné a lano nedrie dlane. Súhra medzi kapitánom a posádkou je veľmi dôležitá. Úkony musia byť v rýchlom a presnom slede, aby strata rýchlosti bola čo najmenšia. Bežne máme šesťuzlovú rýchlosť. No okúsili sme aj 9,5-uzlovú, čo už je rýchlosť pretekárov. Čokoľvek sa na lodi zomelie, dôležité je nespadnúť cez palubu. To by bol problém. Každý deň je na mori iný a nie je to sranda. Aj ostrieľaní námorníci majú rešpekt pred morom a my suchozemci ho máme dvojnásobný. Našťastie nás žiadne nehody nepostretli," priznáva M. Kandrik.
A hneď aj spomína na pravý krst morom. "Boli sme na ostrove Mliet, niekdajšej vojenskej zóne. Zakotvili sme pri Pekelných ostrovoch, navečerali sa a vyrazili na nočnú plavbu. Večer sa začínal krásne čistá obloha, spln. O polnoci to prišlo. Silný vietor, vysoké vlny. More si s loďou robilo čo chcelo. Boli sme v strehu a mali plné ruky práce. Na palube sme sa striedali. V takom počasí asi nikto nezaspí. Ak sa aj nachvíľu podarí zdriemnuť, studená voda dostatočne ovlaží. Na rozbúrenom mori sme boli do ôsmej rána. Vyčerpaní a doslova zocelení morom sme nakoniec zakotvili. Bolo to hneď na druhý deň plavby. A vlialo nám to odvahu do ďalšej," spomína M. Kandrik.
Za tie roky majú jachtári z Krompách za sebou viac ako tisícku námorných míľ. Súostrovie Kornát, ostrov Vis, ostrov Biševo, Mliet, ostrov Krk a jeho národný park, tam všade brázdili slané more. Už teraz pripravujú ďalšiu plavbu. A v čom sa jachtárčenie líši od tradičnej dovolenky. "Ak si niekto myslí, že je to honosná dovolenka, ja na omyle. Prenájom lode mimo sezóny, strava na týždeň a doprava do Chorvátska výjde na rovnako ako tradičná dovolenka v hoteli s polpenziou. Jachtárčenie nie je iba dovolenka, je to relax a dovolenka s úžasným dobrodružstvom. A splníte si svoje sny," dodáva M. Kandrik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
