ktorý ho k tejto záľube priviedol.

Už niekoľko rokov je verný jednému plemenu týchto ucháňov. „Chovám francúzske barany modré a modré strakáče. Už môj otec bol nestorom chovu tohto plemena. Keď ochorel, začal som sa o ne starať ja. Neskôr sa však z choroby vystrábil, ale hnevalo ho, že sa mu do chovu králikov už priveľa miešam. Tak mi povedal, aby som sa staral o ne sám," vraví sympatický chovateľ.

Jedna z jeho dcér, Nikolka, sa nedávno stala takisto chovateľkou. „Zapáčili sa jej novozélandské biele králiky, tak som jej ich kúpil a teraz sa o ne musí starať. Zdá sa, že ju to chytilo. Páčili sa jej aj iné plemená, napríklad siamské králiky. Tých je však na východe málo. Mala by problém, ak by potrebovala do plemenitby cudzieho samca," vysvetľuje. Viditeľne ho však teší dcérin záujem o tento koníček.

Na svoje zajačiky nedá dopustiť. „Barany sú krásne králiky. Majú dobrú výťažnosť mäsa, mohutnú klabonosú, čiže baranovitú hlavu, vypuklé čelo a krásne široké telo," vysvetľuje. Momentálne má vo svojom chove troch samcov, sedem samíc a približne 30 mladých. Vraví, že tohto roku bol prírastok pre dlhú zimu slabý: „Samica mladé vyhádzala z hniezda. Mala sedem a nechala si iba tri. Pripadalo mi to, akoby cítila, že viac neodchová. Minulý rok som mal toľko mladých, že som ich už nemal kam dávať."

So svojimi králikmi sa pravidelne zúčastňuje výstav, na ktorých získal aj rôzne ocenenia. Je organizovaný v miestnej organizácii drobnochovateľov, ktorej je predsedom. Jej členovia chovajú aj iné plemená, okrem iného belgického obra, nemeckého obrovitého strakoša, činčily veľké či kastorexky. Zúčastňujú sa rôznych výstav, aj celoslovenských. Majú za sebou rad úspechov. Svojich miláčikov vystavovali aj na minuloročnom brezovickom jarmoku. „Malo to veľký ohlas. Návštevníkom jarmoku sa výstava veľmi páčila. Chodili obdivovať naše králiky," vraví natešene. Aj tohto roku plánujú podobnú akciu. „Dúfame, že sa nám to podarí," dodáva M. Jarčuška.

Králičiareň má postavenú na svojom rozľahlom nádhernom pozemku, na ktorom dokonca nechýba ani jazero. „Jazero vzniklo upchatím odtoku vody, ktorá sa prilievala na kolesá vodnej elektrárne. Teraz nám slúži ako prírodné akvárium, pre pastvu očí. Chovám v ňom jalce, pstruhy, liene, kapre, amurov, šťuky, zubáčov či pleskáče. Som vášnivý rybár. Keď nestihnem ísť na rybačku, tak si zalovím tu. No iba z pasie. Ryby pustím späť do rybníka. Konzumujeme len tie, ktoré ulovím inde, pretože v letné rána rád pozorujem, ako v našom rybníku plávajú ryby."

O tento koníček svojho otca - rybárstvo prejavila záujem mladšia dcéra, druháčka Natálka. Vedľa jazera je postavený dom tohto milovníka zvierat. Okrem tejto budovy však na pozemku stojí aj spomínaný starý, avšak ešte stále funkčný mlyn. Ten je dedičstvom po starom otcovi. V súčasnosti už však slúži ako dielňa. V Brezovici chovajú holuby takmer v každom dome. Inak to nie je ani u Jarčuškovcov. Okrem králikov, holubov a rýb majú aj ročného psa leonbergera.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári