Bardejovskom okrese. V živote už prežil všeličo. Pracoval od 16 rokov a ešte si uchováva svoju pracovnú knižku, ktorá ho oprávňovala poberať "žobračenku". Dostával 10 korún týždenne ako najstarší spomedzi piatich súrodencov v rodine bez otca. Robil zlievára, v lese aj pri regulácii riek a popri práci študoval. Väčšinu svojho života pracoval v štátnych službách, presnejšie pri polícii. Musel sa vyrovnávať so stratami blízkych už v mladom veku, bolesťou po vojnových zraneniach aj radosťami, ale ako nám prezradil, jediné s čím sa nevie zmieriť je nečinnosť. Vari aj preto je napriek svojmu vysokému veku stále v pohybe.

Mičurinské skúsenosti

Intenzívne sa venuje svojej vášni a tou je pestovanie cudzokrajných rastlín. V ich domácnosti už dozreli a zjedli sa banány, mandarínky aj citróny. Na citrusovú hostinu sme prišli neskoro, ale nepotrvá dlho a na rade bude úroda z kávovníka. Ten v jeho izbe má už úctyhodných desať rokov a vraj rodí od štyroch. "Tento strom som vypestoval zo zrnka z prvej úrody. Môžem povedať, že som vypestoval už druhú generáciu a budem rád, ak ich bude viac. Plod má červenú dužinu a keď sa rozlúpne sú v ňom dve zrnká kávy. Taká mandarínka rodí už tretí rok, ale keď má plody banánovník, v našich podmienkach trs banánov dozreje a strom zahynie. Musí sa čakať, kým zosilnie mladník," rozhovoril sa o tajomstvách pestovania. Na dvore je už celý rad vypestovaných mladých stromov, ktoré tie staršie nahradia. V jeho dome sme našli aj figovník, bobkový list alebo vavrín a iné cudzokrajné okrasné kríky. "Robím to rád a teším sa, keď stromy majú pekné plody. Aj susedom v Hrabovčíku chodievam štepiť stromy. Väčšinou som skúsenosti doplňoval štúdiom literatúry," povedal nám J. Kánský. Rastliny však nie sú jediné. Ešte donedávna plietol košíky z vŕbového prútia a choval včely. Roky pribúdajú a aj keď nerád, zisťuje, že niektoré koníčky už musí vynechať.

Poľovnícke zážitky

Stále sa teší z poľovníckych trofejí a túto zimu začal písať svoje spomienky. Už vraj zaplnil niekoľko zošitov a stále mu prichádzajú na myseľ ďalšie zážitky. Ako napríklad ten, keď v Pavlovciach strelil diviaka, ale nie dosť. Trafil ho do nohy a rozzúrený diviak ho začal naháňať. Stále ho mal za chrbtom. Nemohol zastaviť a vystreliť. Až keď vbehol do potoka vystrelil naňho sedem rán, ale ani jedna nebola smrteľná. "Ten diviak vážil viac ako dva metráky a poriadne ma vydesil," dokončil príbeh. S dojatím rozprával aj o svojom kopovovi Lesanovi. Sprevádzal ho na všetkých poľovačkách a bol vraj taký prefíkaný, že keď sa mu nechcelo bežať, naskočil do okoloidúceho autobusu a nechal sa na okraj lesa zaviezť. Alebo sa rovnakým spôsobom vrátil z poľovačky domov. Gazdu nechal za sebou. J. Kánský za ním smúti dodnes. Musel ho utratiť, keď mal 12 rokov a vážne ho zranil diviak. Keďže jeho stratu veľmi prežíval, zaprisahal sa, že už nebude mať žiadneho iného psa. "Vystavoval som jelenie parohy v Brne, Nitre aj v iných mestách aj som za ne dostal medaily. Mám tu aj parožie zo sibírskeho srnca," poznamenal a nám nedalo, aby sme sa neopýtali, kde ho ulovil. "To bolo v čase, keď som slúžil ako štátny úradník v Spišskej Starej Vsi. Tie srnce boli na poľskej strane v obore, ale keď ju po vojne lesníci rozpustili, srnce sa rozbehli do voľnej prírody. No a jedného sa mi podarilo zastreliť."

Zimné večery s ihlou

Naozaj nemá rád nečinnosť. Keď nemohol pracovať vonku, poľovať a včely zazimoval, s manželkou Máriou trávil večery pri ručných prácach. Ona háčkovala, on vyšíval obrazy. Dodnes dominujú v jeho obývačke. Krajiny, zátišia, kone. Nerobí však hocijaké obrazy. Predlohy ho musia osloviť. Keď sme sa opýtali, či aj teraz, keď má slabší zrak vyšíva, reagoval: "Už som schodil veľa obchodov, všade ma už poznajú, ale nenašiel som takú, čo by mi pasovala. Nemám rád malé obrázky, hľadám veľké a so zaujímavým motívom. Dnes je problém kúpiť aj kvalitnú vlnu a bavlnky. Keď nájdem niečo, čo ma zaujme, budem vyšívať ďalej."

Má však aj slušnú filatelistickú zbierku, v ktorej sú aj výročné a sériové známky z čias Slovenského štátu, prvé povojnové vydania a podobne. Jednoducho, Jozef Kánský tvrdo pracoval po celý svoj život. Možno preto mu teraz všetko pod rukami kvitne.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári