krásných srnců. To je len zlomok postáv, v ktorých sa počas svojej kariéry objavil český herec Karel Heřmánek. Hoci stvárnil desiatky zaujímavých úloh a vo filme i na doskách znamenajúcich svet mal a stále má úspech, zlákalo ho podnikanie. Je principálom úspešného pražského Divadla bez zábradlí a už druhú sezónu má s manželkou Hanou v prenájme i karlovarské divadlo. V Košiciach sa však nepredstavil ako šéf a majiteľ, ale ako starnúci manžel v predstavení Láska.

Keď ste na zájazde ako herec, dokážete vypustiť starosti principála z hlavy?

- To sa dá len veľmi ťažko, pretože v Prahe práve vrcholia generálky na premiéru, ktorú budeme onedlho mať. Takže som s nimi v neustálom spojení.

K týmto starostiam ste si pred časom pribrali aj karlovarské divadlo. Zdalo sa vám, že máte málo starostí?

- Spočiatku sme váhali, no boli sme oslovení, či by sme sa nechceli zúčastniť výberového konania. Zistili sme si podmienky a priniesli model, ako by to tam mohlo fungovať lepšie ako doposiaľ. Jednu sezónu už máme za sebou a zistili sme, že to ide celkom pohodlne a príliš nás to nezaťažuje.

Prečo ste sa vôbec dali na divadelné podnikanie?

- Pretože mi je to najbližšie. Nechcel som od divadla odísť, ale na druhej strane ma možnosť podnikania vždy lákala. Myslím, že každý človek, ktorý je trošku kreatívny, k tomu inklinuje. A tým, že som roky robil divadlo, automaticky to tak vyplynulo. Hoci, kedysi som študoval stavebnú priemyslovku a chcel som ísť na architektúru, takže by ma bavilo aj podnikanie v stavebníctve alebo s realitami.

Nebolo vám ľúto, že keď začnete šéfovať divadlu, budete na javisku stáť o čosi menej?

- Hrám menej, ale nevadí mi to. Už som trošku lenivší.

Koľkokrát ste si povedali, bolo mi toto treba?

- Veľmi veľakrát. No už sa od toho nedá odísť, pretože by to znamenalo krach, a to si človek nechce pripustiť. Je to večný boj, no situácie, ktoré by ma podnietili k tomu, aby som s tým skončil, nikdy doteraz neboli také zásadné.

Mávate kvôli práci bezsenné noci?

- Áno, hlavne pred premiérami. Predtým, kým som iba hrával, nebol som trémista. Teraz, keď mám zodpovednosť za celé divadlo, trému mám.

V podnikaní vás neobišlo ani sklamanie. Napr. nemilé poznanie, že vás okráda vlastná účtovníčka...

- Veru, tých sklamaní bolo... Zrejme som bol príliš dôverčivý. No dnes, myslím si, som opatrnejší.

Veríte ešte v ľudské dobro?

- Určite áno. Mám svoju manželku Haničku, a to je stelesnené dobro. Je to moja najväčšia opora. Bez nej by som to všetko určite nezvládol.

Čím vás svojho času očarila?

- Má v sebe ohromné kúzlo, šarm a dokáže vytvoriť okolo seba veľmi príjemnú atmosféru. Je to krásna bytosť.

A vy?

- Ja som nervák. (Smiech) Zväčša kvôli práci a odnáša si to potom celá rodina. Som nevrlý a potrebujem sa na niečom vybiť. No keď vybuchem, hneď sa upokojím.

Vaše tri deti skrz vás neustále žijú divadlom. Vyvíjajú sa týmto smerom?

- Som z toho dosť nešťastný, ale starší by chcel byť hercom. Tak pred ním kľačím a hovorím mu, vyber si, prosím ťa, niečo iné.

Prečo herci zvyčajne nechcú, aby deti šli v ich šľapajach? Taký daňový úradník nezaprisaháva svoju ratolesť, aby sa nestala daňovým úradníkom...

- Áno, pretože to je relatívny pokoj a čistá hlava. Herectvo je psychicky veľmi náročná profesia. Nie je jednoduché presadiť sa. Školy chrlia množstvo absolventov, ale nájsť si svoje miesto je nesmierne ťažké.

No vy by ste svojmu dieťaťu vedeli poradiť, povedať mu na čo má, na čo nie...

- Ja mu už teraz hovorím, že nie je dobrý. (Smiech)

Čo by ste z neho chceli radšej mať?

- Lekára. To bol sen aj mojich rodičov. Aby som bol lekár alebo architekt. Architektúra by ma bavila, tak neviem, čo sa stalo, že som sa dal na túto cestu. No okrem toho, že starší chce byť herec, tak prostredný poškuľuje po réžii.

A najmladší by mohol byť...

- Producent...

Rodičia, ktorí v niečom podnikajú, túžia, aby ich deti v diele pokračovali. Toto by bola ideálna kombinácia...

- Možno. Uvidíme, ako sa to vyvinie. V každom prípade budem rešpektovať ich rozhodnutia.

Podnikáte spolu s manželkou. Spájajú vás aj iné spoločné záujmy?

- Obaja hráme golf, radi chodíme na kultúrne akcie, do prírody. Bývame za Prahou, kde sa nám veľmi páči, tak spolu ideme do záhradky...

Množstvo pražských hercov tiahne na vidiek. Čo tam zlákalo vás?

- Príroda a väčší pokoj. Je to iná dimenzia života. Navyše, Praha sa oproti tomu, ako som bol na ňu zvyknutý, veľmi zmenila. Už sa mi nepáči.

Čomu rád venujete čas, keď máte voľnú chvíľu?

- Začal som sa venovať golfu. Predtým som sa mu bránil, zdalo sa mi, že je to snobský šport. No prišiel som na ihrisko, a to je taká krása... Veľmi si ma to získalo.

Máte dosť času aj na rodinu?

- Vždy sa snažím urobiť si ho. Navyše, máme malého syna a pri ňom si hovorím, že je posledná šanca si to ešte poriadne užiť, pretože s deťmi to veľmi uteká. No hoci som si dal záväzok venovať sa mu čo najviac, občas to nejde, pretože v oblasti, ktorej sa venujem, si neraz nosím prácu aj domov.

V čo veríte?

- V osud. Občas sa zamýšľam, aký má toto všetko zmysel. No nie príliš, lebo potom to vedie do skepsy. A život je lepšie žiť na plné 'pecky'.

Autor: ato

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári