Týraného chlapca vykúpila smrť
Smutné bývajú osudy detí, ktoré sa stali obeťami týrania. Ako je rok dlhý, nepoznajú materinskú či otcovskú lásku, radosť ani smiech. Dôverne si však tykajú s bitkou, slzami a nezriedka aj s hladom a smädom. Trojročný chlapček menom Attila H. patril kedysi k jedným z nich. Slovo "patril" sme však nepoužili preto, že sa jeho rodičia polepšili. V minulom čase o ňom píšeme preto, lebo už nežije a v jeho prípade možno bez obáv dodať, že smrť pre neho bola vykúpením.
Pre asi ročného chlapca nastalo peklo dňom, kedy sa jeho matka Aniko H. rozviedla a do prenajatého bytu na Zombovej ulici sa nasťahovala s druhom Tiborom P. Keďže nikde nepracovali a žiť s niečoho bolo treba, rozhodli sa zaobstarať si nejaké ďalšie deti a vďaka nim i peniaze od štátu. A tak zakrátko k Attilovi pribudol brat Tibor a sestra Anita. No kým k nim sa ich otec správal aspoň trochu ako rodič, nevlastného syna neznášal. Keď objavil týranie ako najlepší spôsob dať mu najavo svoju nenávisť, stala sa bitka pre Attilu chlebom každodenným. Otčim ho mlátil pre maličkosti i bez príčiny. Keďže na vrchole obľúbených trestov bolo hasenie cigariet na holom tele, hnisavých jaziev mal chalpec viac než dosť.
Jedného augustového dňa roku 1993 Tibor svoje sadistické sklony prehnal. Anikó vtedy odbehla po nejaký chlast do obchodu a otčim zostal so švagrom i deťmi sám. Kvôli čomusi nepodstatnému Attilu zbil po hlave a výsledkom bolo, že sa chlapec pokakal. Tiborovi ani na um neprišlo, aby ho utrel. Napustil vodu do vane a spolu s družkou, ktorá sa medzi tým vrátila, ho dali do nej "odmoknúť". "Keď som sa asi o päť minút vrátil, Attila sedel a hlavu ma dozadu opretú o vaňu. Myslel som si, že zaspal," tvrdil neskôr Tibor. "Odišiel som do kuchyne, kde sme všetci popíjali. Asi po 15 minútach som sa vrátil do kúpelky a vtedy som zbadal, že chlapec leží skrútený vo vani. Hneď som ho vytiahol a začal z neho vytriasať vodu..."
Keďže sa Attila nepreberal, otčim privolal družku a spolu v oživovaní dieťaťa pokračovali. "Masírovala som mu srdce a dávala umelé dýchanie," opísala matka postup, akým sa snažili priviesť bezvládneho chlapca k životu. Všetko však bolo márne, Attila sa nepreberal. Bol totiž mŕtvy. "Vtedy som začala na druha kričať, že čo to má znamenať. Nedokázal odpovedať a stále trdil, že nevie. Nepovedal mi ani to, že chlapca zbil po hlave," tvrdila Aniko krátko po čine. "Myslím si, že práve môj druh Attilu zabil. Určite mu srčil hlavu pod vodu. Už predtým sa predo mnou viackrát vyjadroval, že by sa ho najradšej zbavil. Vedela som, že ho namá rád." Neskôr Anikó upravila svoje tvrdenie v tom zmysle, že Tibor sa chcel chlapca zbaviť zverením do ústavu...
Keď matka zistila, že chlapcovi už nepomôže, zobudila brata, ktorý vyspával v kuchyni "opicu" a poslala ho po sestry, ktoré bývali neďaleko. Attilu potom obliekli, preniesli do izby a kým všetci meditovali nad tým, čo sa mu mohlo prihodiť, prišla polícia. Samozrejme, znalci zo súdneho lekárstva na príčinu smrti prišli veľmi rýchlo. Na základe ich posudku boli krkavčí rodičia obvinení z viacerých trestných činov. Tibor z ťažkého ublíženia na zdraví a spôsobenia smrti z nedbanlivosti, Anika zo spôsobenia smrti z nedbanlivosti a obaja spolu z týrania.
Hoci nie doslova, otčim sa k týraniu chlapca priznal. "Je pravda, že som Attilu bíjaval, pretože som bol nervózny. No nikdy som mu nespôsobil modriny ani také zranenia, že by mu tiekla krv. Bil som ho väčšinou po tvári a niekedy po zadku." Prikladanie cigariet na chlapcove telo poprel. "Spadol niekde na štrk, utvorili sa mu ranky a on si ich potom zoškraboval," vysvetlil pre tento typ charakteristické rany na tvári, bruchu, nohách i chrbte obete. Anikó, ktorú úrady obvinili z týrania v tom zmysle, že o ňom vedela, no nezakročila, vedomosť o ňom poprela. Tvrdila, že nikdy Tibora hasiť špaky na synovi nevidela.
Rozhodujúce pre uznanie viny u oboch obžalovaných boli posudky znalcov. Udusenie ako príčina smrti bola jasná, no podstatné bolo to, čo mu predchádzalo. Tým bolo opakované tupé násilie na oblasť chlapcovej hlavy, ktoré spôsobilo otras mozgu a následnú stratu vedomia. Počas nej dieťa ponorilo hlavu pod vodu a utopilo sa. Znalci pripustili, že tú hlavu mohol niekto pod hladinou aj pridržať, no stopy po takomto konaní sa nájsť nedajú. Pôvod jaziev sa však preukázať podarilo. Odobratá vzorka kože totiž vykazovala známky, svedčiace o pôsobení vysokej teploty. Že Attila neraz hladoval a bol na samom konci "potravinového reťazca", potvrdili traja svedkovia. Chlapec bol vraj stále hladný a neraz ho videli piť vodu z kaluže, ktorá sa na balkóne vytvorila pri sušení vypratého koberca...
Súd 27-ročného Tibora P. poslal na 24 mesiacov do I. NVS a 24-ročnej Anikó rovanký trest podmienečne odložil na 3 roky.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
