V bratislavskej Sibamac Aréne sa "Nad Tatrou blýskalo" každú chvíľu

Európska federácia bodybuildingu a fitnessu nemohla vybrať lepšie dejisko 38. kontinentálneho festivalu svalov a vypracovaných postáv, ako je Bratislava. Slovensko doma opäť dokázalo, že je kulturistickou veľmocou, v Sibamac Aréne sa "Nad Tatrou blýskalo" každú chvíľu, slovenská hymna znela po ôsmich z dvanástich vypísaných kategórií v klasickej kulturistike (body fitnes), kulturistike a miešaných pároch, ďalší štyria borci pridali do zbierky strieborné medaily.

Vymenujme aspoň zlatých: kulturisti Adam Cibuľa (do 65 kg), Igor Kočiš (do 75 kg), Andrej Mozoláni (do 80 kg), Vladimír Flimel (do 85 kg), Štefan Havlík (do 90 kg), klasickí kulturisti Andrej Hlinka (do 178 cm), Ľuboš Maliňák (nad 178 cm) a miešaný pár Jana Purdjaková so Štefanom Havlíkom. Zvyšné 4 zlaté medaily putovali do Česka, Nemecka, Španielska a Poľska. V Pohári národov sme deklasovali zvyšok Európy rozdielom niekoľkých tried, Slovensko nazbieralo dokopy 162 bodov, kým druhé Poľsko len 81.

Úspešnejším šampionátom sa nemôže pochváliť ani reprezentačný tréner, Košičan Milan Čížek, a to je koučom slovenského svalnatého národiaku nepretržite od roku 1998. "Veru, toľko titulov a medailí sme nenazbierali ešte na žiadnom šampionáte. Už na prvom zraze reprezentácie pred novou sezónou, ešte v decembri minulého roka, sme si dali cieľ vyhrať v Bratislave súťaž národov. Dali sme dokopy všetkých borcov a povedali im, že chceme, aby na majstrovstvách Európy štartovali, že nám veľmi záleží na tom, aby sme v Bratislave uspeli. A kto nechce štartovať na Európe, nepôjde ani na majstrovstvá sveta, a dovidenia. Nikoho nebolo treba prehovárať. Jediný, ktorý sa tak rozhodol, bol iba Michal Hlinka zo Starej Ľubovne. Ostatní sa po výbornej príprave chceli na domácej pôde ukázať v najlepšom svetle."

Pri takej prevahe v najsilnejšej európskej konkurencii sa už dá hovoriť o slovenskej kulturistickej škole. "Určite. Víťazstvo v súťaži národov nie je dielom náhody, vo väčšine kategórií sme hrali dominantnú rolu. Navyše, aj v rankingu svetovej asociácie za rok 2005, kde sa započítavajú výsledky zo všetkých medzinárodných súťaží je Slovensko na prvom mieste."

Prirodzene, svoje zohralo aj domáce prostredie, ktoré dokáže vyhecovať k mimoriadnym výkonom. "To bolo pre nás plusom, ale aj mínusom, lebo trošku zväzovalo nohy v snahe dokázať, že sme najlepší. Ani v prípade majstrov sveta totiž nikdy nie je isté, či potvrdia svoje postavenie aj na európskom šampionáte. Aj keď sme to od Havlíka či Mozolániho očakávali. Ani od Igora Kočiša sme nečakali nič iné, len zlatú medailu. Igor naše očakávanie splnil, a myslím, že v Bratislave bol v životnej forme, prechod do 75-ky mu svedčí, na majstrovstvách Európy mal super formu. Ale všetci zlatí medailisti vyhrali svoje kategórie s obrovskou prevahou. Nemôže byť ani reči o tom, že by sme k tomu doma potrebovali pomoc rozhodcov. Rozhodovali desiati, každý z iného štátu, a mali tam tiež svojich pretekárov, takže bolo jasné, že nám nebudú pomáhať. Skôr nám pomáhalo domáce publikum, každý z našich borcov mal v hľadisku rodinných príslušníkov, svojich fanúšikov, atmosféra v hale bola veľmi dobrá, aj keď v televízii to možno nebolo vždy počuť, naživo je to však úplne iné."

Dá sa pri toľkých medailách vôbec hovoriť aj o nejakom sklamaní?

"Nie, myslím, že v Bratislave všetci odviedli maximum, ba príjemným prekvapením boli aj borci z béčka, ktorí dostali na európskom šampionáte príležitosť a dokázali, že máme širokú základňu kulturistov, z ktorej môžeme v budúcnosti ťažiť. Nič sa nedeje, keď niekto zo špičkových borcov ochorie, pokojne ho nahradí iný. Aj keby v niektorých kategóriách ktosi z áčkarov chýbal, medailu by sme určite mali."

Tí najlepší však už patria medzi tridsiatnikov...

"Akurát Juro Vrábel má po tridsiatke, Havlík s Kočišom majú dvadsaťdeväť, Adam Cibuľa má už štyridsaťdva a stále má vynikajúce výsledky, takže vek nás strašiť ešte nemusí. Kulturisti sú v optimálnom veku od dvadsaťšesť do štyridsať rokov."

Vás to ešte neomrzelo?

"Je pravda, že tej práce je oveľa viac ako v čase, keď som k reprezentácii prišiel. Vtedy to boli akurát Horváth či Kus, teraz je aj desať chlapcov, s ktorými treba pracovať. Možno, keď sa to vráti do starých koľají a na majstrovstvá Európy či sveta budeme pripravovať štyroch či piatich pretekárov, tak sa to zlepší a dostanem väčšiu chuť do tejto roboty."

Môžu z nej kulturisti vyžiť?

"Určite nie sú milionári, ale môžu si žiť štandardný život."

Aj Adam Cibuľa vo svojej chatrči?

"To je jeho problém. Zväz mu už dávnejšie zabezpečil byt, ale on ho predal..."

Na jesenné majstrovstvá sveta do Ostravy pôjdete ako tímoví favoriti, možno opäť s cieľom vyhrať Pohár národov.

"Cieľ pre svetový šampionát ešte nebol daný. Záleží na tom kto tam pôjde. Určite tam nebudeme v takom počte ako v Bratislave, kde sme mohli postaviť áčko i B-tím, na čo má nárok usporiadajúca krajina. Každý zo štátov môže do súťaže prihlásiť maximálne osem borcov, to je strop. V Ostrave budú okrem Poliakov, Rusov a Čechov našimi najväčšími konkurentmi aj Egypťania či Katarčania."

No pár kovov sa tam určite zablyští aj na slovenských krkoch. Ej, keby bola kulturistika aj olympijským športom, lebo z vody naveky žiť nebudeme...

"Snahy dostať ju do olympijského programu tu boli, ale momentálne je to nepriechodné, keďže na olympiáde štartuje viac ako desaťtisíc športovcov a MOV sa snaží súťaže skôr redukovať ako rozširovať. Takže musíme sa uspokojiť s účasťou na Svetových hrách neolympijských športov, aj keď všetky podmienky pre vstup na olympijskú pôdu, na rozdiel od iných športových odvetví, bohato spĺňame, veď IFBB má momentálne 172 členských krajín..."

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári