"Je to historický úspech, ale nemám z neho takú radosť ako tréneri"

Po 21 rokoch mala slovenská mužská gymnastika zastúpenie vo finále na jednotlivých náradiach na majstrovstvách Európy. Tak trochu symbolicky, v osobe 21-ročného Košičana Samuela Piaseckého, ktorý si v gréckom Volose vybojoval miesto medzi elitnou osmičkou na bradlách. V nedeľu popoludní začínal svoju finálovú zostavu s úmyslom potvrdiť vynikajúcu šiestu priečku z kvalifikácie.

Nevydarený úchop po jednom z točov a výsledná známka 14,300 ho síce v silnej konkurencii (súpermi mu boli majstri sveta na bradlách, Slovinec Mitja Petkovšek, Francúz Yann Cucherat, či legendárny Bielorus Ivankov) posunuli vo výsledkovej listine finále až na posledné ôsme miesto, ale aj tak je to umiestnenie, aké naša mužská gymnastika už dávno nepamätá. "To finále radím k historickým slovenským, aj svojim osobným úspechom, ale až tak veľmi ma neteší, nemám z neho takú radosť ako tréneri, lebo finálovú zostavu som pokazil," priznáva pretekár bratislavskej Slávie UK, že pred finále mal aj odvážnejšie myšlienky, ako to napokon vypálilo.

Ešte stále to nestačilo na televíziu, lebo napríklad Eurosport zostrihal finále na náradiach tak, že do hodinového záznamu sa vošli iba medailisti. "Viem, ale maďarská televízia toho dávala z majstrovstiev Európy viac, kamaráti mi vraveli, že ma tam videli," je čiernovlasý mladík pre športovú verejnosť na Slovensku stále trochu neznámy.

Okrem bradiel je jeho silnou zbraňou aj hrazda, ale v Grécku mu kvalifikačná známka 14,725 stačila len na 25. miesto. "Hrazda bola dosť dobrá, ale boli tam chybičky, ktoré sa prejavili na výslednej známke. Zrážku som mal napríklad aj preto, že pri Kovač salte sa ma dotkol tréner, istil ma a nestihol včas odtiahnuť ruku."

Zo šiestich viacbojárskych náradí má Samo solídne aj prostné (akrobu), vo Volose ho klasifikovali na 35. mieste. Ale účasť na olympiáde v Pekingu si vyžaduje ešte komplexnejšieho pretekára, popasovať sa treba i s koňom, preskokom a kruhmi. "Pre Peking je nutný šesťboj, a pravdu povediac, tie tri disciplíny mi príliš nejdú. Ale keď chcem ísť na olympiádu, musím robiť aj šesťboj. Bude na to iba jediná šanca, kvalifikáciou sú budúcoročné majstrovstvá sveta v Stuttgarte. Tam to bude hop alebo trop," získal momentálne najlepší slovenský gymnasta novú motiváciu do budúcnosti. Ešte donedávna sa totiž pohrával aj s myšlienkou, že gymnastický dres zavesí na klinec... "Keď sa nedarí, človek má také myšlienky. Ale teraz mi tréneri veria, vravia, že na to mám. A ja im tiež verím."

V tejto sezóne by rád nadviazal na dobré výsledky vo Svetovom pohári, trebárs hneď v belgickom Gente, a pozornosť by chcel upútať aj na svetovom šampionáte v Dánsku. "Pravda, tam bude oveľa väčšia konkurencia, ako vo Volose, prídu Číňania, Japonci, ba aj Kazaši. Ale ja si trúfam aj tam, prečo nie? Keď počas leta trochu upravím zostavu, pridám ešte nejaké obtiažne prvky, verím si aj na finále..."

Vo Volose mal Samo aj "krajana", v súťaži juniorov sa predstavil ďalší košický rodák Ivan Híľovský. Neveľký vekový rozdiel (iba tri roky) a pár spoločných sezón v košickom klube Gymnastik z nich urobili aj celkom dobrých kamarátov. "Pravdaže sa poznáme, sme v kontakte. Je to šikovný chlapec, už skoro taký dobrý ako ja," smeje sa Samo. A celkom by pristal, keby mohli spolu aj trénovať. "Už som ho lanáril, nech ide ku mne, do Bratislavy, mohli by sme sa navzájom potiahnuť. V Košiciach sa už nemá ako vyvíjať, tam je najlepší, ale na tejto úrovni sa neudrží. Vo Volose išiel pekne, zacvičil to čo mal, aj keď vari štyrikrát padol, bol z toho ešte trošku vystresovaný. Na rozdiel odo mňa, je to šesťbojár, akurát kôň mu veľmi nejde. Na ňom som aj ja lepší, viem zbúchať aspoň nejakú zostavu," doberá si Samo mladšieho reprezentačného kolegu.

mat

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári