Veľhad takmer zaškrtil artistu, ktorý frajeroval pred dievčatami
Tigre, levy, ťavy, opice a mnoho ďalších cudzokrajných zvierat tvoria "rodinu" českého Cirkusu Aleš, tento týždeň hosťujúceho v Košiciach. Exotické zvieratá boli a zrejme aj navždy ostanú alfou i omegou cirkusu. O svoj "manšaft" sa principál Antonín Aleš musí starať vo dne i v noci. Za oponou putovného varieté sa skrýva tvrdý rutinný život.
Zákulisie cirkusu sa podobá na jeden veľký úľ. Každý niečo robí, pobehuje, zháňa... Na prvý pohľad to vyzerá neorganizovane, ale ako u pracovitých včeličiek, aj tu je všetko premyslené. Bez jasného plánu a inštrukcií, by sa existencia cirkusu zosypala ako domček z karát. "U Aleša" komediantský kumšt majú evidentne v malíčku. Veď cirkus má už 120 rokov. Jeho zakladateľom bol Ján Aleš, brat slávneho českého maliara Mikoláša Aleša.
Každodenný život cirkusantov Alešových začína o 6. hodine ráno. "Nemáme čas na kávu alebo raňajky. Prvé sú zvieratá. Až keď sú v poriadku, nakŕmené, vyčistené, prídeme na rad my. To je taký zákon v cirkuse, pretože zvieratá sú náš chlieb," hovorí principál A. Aleš.
Osadenstvo cirkusu tvorí 30 ľudí. Každý z nich má na starosti niečo iné a v prípade potreby sa musia vedieť zastúpiť. Preto sú komedianti všestranní. Artisti ovládajú krkolomné akrobatické kúsky a pomáhajú aj pri stavaní cirkusu, s rekvizitami i zabezpečovaním reklamy. Manželka principála Hana Alešová je profesionálnou artistkou i konferencierkou, bravúrne moderujúcou vystúpenie a schopnou manažérkou, zabezpečujúcou nové štácie. Veľa vecí sa v cirkuse robí spoločne. Šapitó postavia za 8 až 10 hodín, demontáž im trvá len 5 hodín. Celý živý i neživý cirkusový "ansábel" vozia v 14 kamiónoch. Bývajú v komfortne vybavených nemeckých karavánoch, v ktorých nechýba klimatizácia, kúpeľňa, sprcha a chemické WC.
"Mojou úlohou je cirkus organizačne viesť," pokračuje A. Aleš. "Je to už stereotyp. Každý deň sme od rána do večera na nohách. Do postele sa dostaneme najskôr o 23. hodine totálne unavení. A spíme tak, aby sme všetko počuli. Koľkokrát v noci niečo ťukne a už idem skontrolovať, či sa náhodou neodviazal kôň, alebo iné zviera. Keby vybehol na ulicu, kde jazdia autá, nechcem si ani predstaviť, čo by sa stalo." Zvieratá sa musia strážiť aj vo dne. Napriek ostražitosti im kone po príchode do Košíc utiekli. Našťastie, nie ďaleko. Klusali kolečká okolo šapitó.
V cirkuse je približne 90 zvierat. Asi polovica vystupuje, zvyšok z určitých dôvodov na manéž momentálne nemôže. Niektoré samice sú gravidné, iné majú mláďatá, alebo ešte nie sú dostatočne vycvičené. Okolností, pre ktoré k divákom nepredstúpia, môže byť veľa. Návštevník si však všetky môže za symbolický poplatok obzrieť. "Tigrov je päť, ale vystupujú len traja, pretože samica čaká mláďatá a drezér sa bojí, aby sa medzi nimi nestrhla bitka. Sú tu aj dve levice, ale ich drezúru diváci neuvidia, lebo sme ju v programe mali vlani a nechceme sa opakovať. A okrem toho, ich samcov som zapožičal na párenie do Prahy," vysvetľuje principál.
Hororové situácie
Drezúra zvierat trvá dva až tri roky. Nacvičuje sa s nimi denne. Vyžaduje si mnoho trpezlivosti, pretože napredovanie ide len krôčik po krôčiku a všetko naučené sa musí neustále opakovať. Vystúpenie sibírskych tigrov a hrocha Dávidka uvidia Košičania po prvýkrát a je ojedinelým cirkusovým číslom v celej Európe.
Aj keď cvičené šelmy pôsobia v rukách drezérov "krotko", rešpekt pred ich divokosťou je namieste. Stačí malá nepozornosť, nevšimnutie si zmeny nálady zvieraťa a tragédia je na svete. Pred ôsmimi rokmi na vystúpení v Piešťanoch napadol jeden z dvoch medveďov svojho cvičiteľa. Pôvodne mali vystupovať traja, ale jedného, ktorý bol v ruji, nechal "preventívne" v klietke. To však robiť nemal. Vystupujúcemu medveďovi totiž kamarát začal chýbať... "Drezér si jeho nepokoj nevšimol. Počas vystúpenia sa na neho madveď vrhol a labou sa mu zahnal na brucho. Bolo to strašné - krv striekala na všetky strany, črevá mu už viseli vonku, len si ich pridržiaval," vykresľuje A. Aleš tragédiu.
Každý bol v šoku. Drezér, diváci i ostatní cirkusanti. Rozbehli sa k rozzúrenému medveďovi s úmyslom zastreliť ho, ale cvičiteľ ich prosil, aby to nerobili. Preto ho spútali lanom na tigre a odviedli. "Musíme mať pri sebe pištole, aby sme ich mohli na obranu v prípade potreby použiť." Hrôzostrašný útok cvičiteľ prežil. Za mesiac ho v nemocnici na "áre" v Trnave dali dokopy. Zaujímavé je, že drezér napriek tejto hororovej skúsenosti so svojimi medvedími maznáčikmi vystupuje dodnes. A medveď ho odvtedy už nenapadol.
"Ale poznám aj také prípady, ktoré skončili veľmi zle. V jednom veľkom talianskom cirkuse zabil slon celú rodinu drezéra. Najprv jeho dcérku, potom matku a nakoniec aj jeho. Stáva sa, že zvieratám občas preskočí," konštatuje principál, ktorý to pocítil aj na vlastnej koži. Bolo to na predstavení levov vo Vranove nad Topľou. "Jedna levica nemá rada búrku, panikári už keď ju cíti vo vzduchu. Znervóznila ostatné a začali na mňa útočiť. Cerili zuby a sápali po mne labami. Bránil som sa všetkým, čo bolo po ruke. Nemohol som manéž opustiť, pretože levy by vedeli, že nado mnou zvíťazili a už nikdy viac by ma k sebe nepustili."
Šelmy sa po niekoľkých minútach upokojili a nacvičené číslo divákom predviedli. Podľa principála, najriskantnejšiu prácu má drezér sibírskych tigrov. "To nie sú malé mačičky. Keby po človeku sekli pazúrmi, tak ho zabijú. Aj hroch je veľmi nebezpečný. V Afrike je to najväčší zabijak..."
Nielen na drezérov číha v cirkuse nebezpečenstvo. Každý, kto prichádza do kontaktu s nebezpečnými zvieratami, môže sa pri podcenení situácie ocitnúť v nebezpečenstve. Vlani sa to stalo mladému artistovi rodiny Lánikových, ktorí vystupujú v cirkuse Aleš. Po predstavení v Čadci laškoval s miestnymi dievčatami. Chcel sa pred nimi "vytiahnuť" a tak im nebojácne ukazoval veľhady. Jeden z nich sa nebadane a rýchlo okolo neho omotal. Chlapec po chvíli ležal v smrteľnom škrtiacom objatí na zemi. Pomohli mu v poslednej chvíli.
Účinkuje celá rodina
Réžia putovného varieté je vysoká. Stanovište v Košiciach stojí 20 tisíc korún na 10 dní. Každé mesto má iný cenník, napríklad Bratislava až 50 tisíc. Zákonná poistka na všetky autá vychádza na 150 tisíc korún ročne a k tomu si treba prirátať náklady na naftu. "Elektrina na jeden pobyt vyjde 10 až 15 tisíc korún, a to šetríme ako môžeme. Na kŕmenie zvierat potrebujeme denne 10 tisíc korún." Cirkusanti zarábajú len v sezóne, ktorá trvá od jari až do príchodu prvých mrazov. Za ten čas si musia našetriť aj na existenciu v zime. Alešovci zimuje v Plzni, kde si pripravujú nový program na ďalšiu sezónu. Okrem toho sa tu opravuje automobilové a iné cirkusové príslušenstvo. Dokupujú sa potrebné veci a šijú nové kostýmy.
"Prevažne si hľadáme partnerov z tejto brandže. Ale nie je to vždy pravidlom," tvrdí A. Aleš, ktorého manželka Hanka je tiež z cirkusovej rodiny, vyštudovala moskovskú artistickú strednú školu. Dcéra Hanička má 18 rokov, vystupuje ako artistka i drezérka najmenších koníkov a foxteriérov. A 14-ročný syn Antonín je na predstaveniach klaunom.
Povinnú školskú dochádzku majú deti cirkusantov prispôsobenú putovnému životu. V minulosti navštevovali školy v miestach svojich stanovíšť, čo bolo mimoriadne náročné a neefektívne. Častokrát boli s učivom dopredu alebo pozadu v porovnaní s miestnymi deťmi. V súčasnosti majú povolený individuálny študijný plán a vlastné doučovateľky. "Keď bolo v cirkuse viac detí, najali sme si učiteľku, ktorá cestovala s nami. Musím Toníčka pochváliť, učí sa veľmi dobre. Na vysvedčení mal len dve dvojky."
Keďže v Čechách nefunguje žiadná stredná škola, ktorá by školila artistov, deti cirkusantov majú často ukončené len základné vzdelanie. "Vyučia sa doma, a ich výučným listom je rodinná tradícia. Cirkusové povolanie sa u nás dedí z generácie na generáciu," vraví principál, ktorý je vyučeným kaderníkom. Za socializmu musel každý mladý človek ukončiť druhý stupeň vzdelania a keďže špeciálna škola pre cirkusantov nebola, volili si cestu najmenšieho odporu.
Na Slovensku i v Košiciach má rodina Alešová mnoho známych i priateľov. "Môj otec tu fungoval pred 25 rokmi, a cítim sa tu, ako keby som mal na Slovensko nejaké domovské právo. Dcéra bola úplne maličká, keď tu prvýkrát vystupovala. Má tu mnoho kamarátok a kamarátov, ktorí za ňou prichádzajú každý rok. Radi by sa s nimi išli po vystúpení niekde pobaviť, ale život cirkusanta je tvrdý." Veľakrát im na zábavky neostane čas. Keď zvieratá na vystúpení nepočúvali tak ako mali, musia ich ešte v ten večer vyhnať späť do manéže a číslo zopakovať. "Nesmieme im povoliť a odpustiť chybu, ktorú na vystúpení spravili."
Ešte nedávno mal každý cirkus, ktorý vlastnil zvieratá, problémy s ochranárskymi organizáciami. Dokázali im narobiť mnoho nepríjemností. Manifestovali pred každým predstavením, posprejovali im maringotky, trhali a rozbíjali pútače i reklamy. Všetko s odôvodnením, že týrajú zvieratá. "Mnoho z nich nemalo ani poňatie o tom, čo zvieratá obnášajú a vôbec do tejto problematiky nevideli. Chceli sa len nejako zviditeľniť. Bolo to pred troma rokmi. Dnes je už kľud."
Dnešná doba praje multimédiám. Televízia, počítačové hry a internet, doslova prikovali dnešnú mládež ku stoličkám. Odrazil sa tento trend na návštevnosti? "Myslím si, že mládež sa nám začína vracať," vraví A. Aleš. "Zdá sa mi, že je už techniky prežitá." Návštevnosť im každým rokom stúpa a väčšinu vystúpení mávajú vypredané. "Cirkus je večný, to znamená, že keď sa robí správne a poctivo, tak má výsledok a pretrvá." Ministerstvo kultúry ČR, vyhlásilo Cirkus Aleš národným českým cirkusom. Spolu s nimi je v Čechách registrovaných 25 cirkusov, v Nemecku až 280.
Cirkuby za hokej nikdy nevymenil
Mladý 14-ročný Antonín Aleš sa postupne pripravuje na to, aby v budúcnosti prevzal vedenie cirkusu. "Otec ma pomaly zaúča a hrozne sa na to teším," vraví. Na predstavení vystupuje od ôsmich rokov ako klaun-artista. Trošku nezvyčajné, pretože verejnosť má v živej pamäti dobu, keď klaunov hrali "zaslúžilí" cirkusanti. "Ja som chcel byť klaunom a otec s tým súhlasil. Je dosť ťažké robiť dobrého klauna, preto sa do tejto role zaúčam odmalička, aby som sa stále zlepšoval. Vo vymýšľaní čísel mi pomáha otec, pretože má skúsenosti, lebo aj dedo bol klaunom."
V budúcnosti si rolu klauna rozšíri o žonglovanie a drezúru zvierat. Trénuje trikrát denne a medzi tým sa učí s mamou. Svojim rovesníkom voľný čas a rôzne iné záľuby nezávidí, pretože cirkus je jeho koníčkom. "Práveže oni závidia mne. Tento život je lepší, ako bežný. Nedokázal by som iba sedieť pri počítači a hrať hry. To nie. Potrebujeme niečo robiť fyzicky." Budúci principál je nadšeným fanúšikom hokeja. Život cirkusanta by však za život slávneho hokejistu nevymenil. "Hokej mám rád, ale od cirkusu by som nešiel. Tu je môj život, ktorý mám rád."
Cirkusovým umením rodiny Alešových sa diváci môžu pokochať ešte dnes o 17. hodine, cez víkend od 14. a 18. hodine. V pondelok balia "kufre" a odchádzajú pobaviť Prešovčanov.
O tom, aká riskantná je drezúra tigrov, aké nebezpečné je mať hlavu strčenú medzi tesákmi dravej šelmy, ale aj o cvičení neohrabaného hrocha prinesieme článok v niektorom z budúcich vydaní.
Andrea B
Autor: Premiéra v Thálii
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
