dodržiavanie ustanovení pracovno-právnych predpisov. Inšpektori skontrolovali 1315 zamestnancov. Až v 60 prípadoch zistili nelegálnu prácu. Boli to prevažne malé prevádzky potravín, textilu, obuvi, pohostinstvá a reštauračné zariadenia, kde zamestnávali do 10 pracovníkov.
"Za porušenie sme udelili 19 sankcií za nelegálne zamestnávanie a 14 za nedodržanie ostatných pracovno-právnych predpisov vo výške viac ako pol milióna korún. Zákon o nelegálnom zamestnávaní nadobudol účinnosť vlani v apríli. Kým v minulom roku sme zaznamenali 218 prípadov, za prvé štyri mesiace tohto roka je to 60, čo znamená, že sa ich počet neznižuje a je ich stále veľa. Väčšinou sa jedná o malé prevádzky, u veľkých problémy nie sú. U zahraničných sme sa ešte s porušením nestretli," uviedol vedúci oddelenia pracovno-právnych vzťahov Mgr. Kamil Lipták.
Na inšpektorát práce sa obracajú zamestnanci, od ktorých prijali od začiatku roka 217 podnetov. Týkali sa najmä nevyplatenia mzdy, odstupného, minimálnej mzdy, nevydania dokladov o zamestnaní pri skončení pracovného pomeru, neposkytovania stravovania alebo v nedostatočnom rozsahu, neposkytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov a nevyhovujúcich pracovných podmienok. Najväčšie problémy majú s nevyplácaním mzdy v Trebišovskom okrese. Jeden majiteľ firmy má niekoľko spoločností s ručením obmedzeným, ktoré zanikajú a vznikajú nové, ale mzdy zostávajú nevyplatené.
"V prípade, že zamestnanec má problémy v pracovno-právnom vzťahu, všetky nároky je povinný vymáhať si sám a nespoliehať sa na IP. Až v prípade, keď neuspeje, sa môže obrátiť na nás. Predovšetkým by mal doručiť zamestnávateľovi doporučený list, aby mal doklad o tom, že konal a žiadať ho, aby vyplatil mzdu či odstupné. Ďalší krok je podať podnet na IP na vykonanie kontroly. Keď sa jedná o nevyplatenú mzdu, mal by sa obrátiť na políciu. Je to trestný čin. Všetky nároky môže prejednávať len príslušný súd a aj rozhodnúť a vymáhať dlžnú sumu," dodal vedúci oddelenia.
Častokrát sa opakuje, že zamestnanec skončí pracovný pomer dohodou, ktorú si neprečíta a prichádza sa sťažovať, že nedostal odstupné. Už niekoľko rokov platí, že zamestnávateľ môže, ale ho nemusí vyplatiť. V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa, môže zamestnanec požiadať o skončenie pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej lehoty a vtedy mu patrí 2 až 3-mesačné odstupné podľa dĺžky praxe. Zamestnávateľ je povinný jeho žiadosti vyhovieť, keď o to požiada. Podľa Zákonníka práce ku dňu ukončenia pracovného pomeru má zamestnanec právo na vyplatenie mzdy vrátane náhrad ako je nevyčerpaná dovolenka. Majú možnosť dohodnúť sa na dátume, ale najneskôr v najbližšom výplatnom termíne.
Podľa zistení inšpektorov, niektorí zamestnávatelia vyplácajú zamestnancov len minimálnou alebo ešte nižšou mzdou. Takto môžu ohodnocovať iba zamestnancov vykonávajúcich pomocné práce (strážnik, upratovačka. Keď sa vyžaduje odbornosť alebo má hmotnú zodpovednosť, musí byť zaradený minimálne do 2. stupňa. Minimálny mzdový nárok je 6900 Sk x 1,2, čo je 8280 Sk.
"Ešte stále sa opakujú nedostatky v zabezpečovaní stravovania. Sú prípady, že ho neposkytujú vôbec alebo prostredníctvom stravných lístkov nízkej hodnoty. Pritom môže poskytnúť aj príplatok za stravu ku mzde, keď nevie zabezpečiť teplú stravu na pracovisku a nie je blízko stravovacie zariadenie. Nárok je 55 percent z hodnoty stravného poskytovaného pri pracovných cestách trvajúcich od 5 do 12 hodín. Pokiaľ ide o hodnotu stravného lístka, povinnosť zamestnávateľa je poskytnúť stravovanie zodpovedajúce zásadám zdravej výživy (teplé jedlo plus vhodný nápoj). V Košiciach je priemerná cena 79 až 89 Sk. Za stravný lístok v hodnote 30 Sk sa v reštaurácii nenaje," podelil sa so skúsenosťami K. Lipták.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
