svete. Medzi seba ju prijali divadelní veteráni zo Spiša - ochotnícky súbor Hviezdoslav, ktorý pôsobí pri Mestskom kultúrnom centre v Spišskej Novej Vsi. Ivana s úsmevom spomína, ako sa jej od takej pocty takmer zakrútila hlava. Ochotnícke divadlo jej veľmi prirástlo k srdcu, aj keď skúšky sú poriadnym zlodejom voľného času. Študentka však tvrdí: „Áno, divadlo je hltač času, ale taký príjemný."
Ivana si zahrala v nedávnej premiére Levočská biela pani, hru režíroval Albín Medúz. „Počula som, že Hviezdoslavovci hľadajú do tejto hry bubeníka. Prišla som k nim, že by som to rada skúsila," spomína Ivana. Spišiačka, ktorá má skúsenosti zo základnej umeleckej školy - literárno-dramatický odbor, však stvárnila naivnú dcéru levočského richtára Fabriciusa. Júlia - levočská biela pani nad ňou držala ochrannú ruku. Mladučká Kristína sa totiž dopustila hriechu starého ako samo ľudstvo, kapitán cisárskeho vojska, ktorého stvárnil tiež nováčik Juraj Kapušanský, ju priviedol do iného stavu. „Hrať Kristínu bola pre mňa veľká pocta. Veď Hviezdoslavovci sú pojmom. Úloha mi sadla, určite som sa s Kristínou stotožnila. Byť tehotnou je krásne, ale v 16 rokoch je to podľa mňa priskoro. Oveľa radšej som to preto prežívala na divadelných doskách," smeje sa Ivana.
Dielo Levočská biela pani od M. Jókaiho je pre Spišiakov historickou pýchou. Na margo hlavnej postavy pani Júlie, ktorá ochraňovala otcom zavrhnutú Kristínu, Ivana hovorí: „Páčilo sa mi na nej, že mala celú Levoču omotanú okolo prsta. Bola síce temperamentná, ale musela toho veľa zvládnuť a to množstvo mužov, syna, neter a ešte musela vyjednávať o podmienkach kapitulácie. Na druhej strane, nepáčilo sa mi, že v jej živote bolo priveľa mužov. Asi by som na jej mieste, čo sa mužov týka, zvolila inú metódu," opisuje mladá začínajúca herečka.
V kruhu Hviezdoslavovcov sa jej veľmi páčilo, skúsených dlhoročných hercov oslovovala síce ujo, nedá však dopustiť na kamarátsku atmosféru. „Napríklad o pánovi Petrovi Königovi som písala seminárnu prácu. Niektorí herci sú síce odo mňa oveľa starší, dokázali však vytvoriť úžasnú kamarátsku atmosféru. Neverili by ste, niekedy boli ako deti v tom dobrom slova zmysle," poznamenáva Ivana.
Skúšky sa konali hlavne večer, tri týždne pred premiérou skúšali každý deň od siedmej do desiatej hodiny večer. Ivana je veľmi dobrá študentka, priznáva však, že divadlo so školou bolo zladiť niekedy ťažké. „Niekedy som aj v škole tŕpla, aby ma nevyvolali. Po premiére mi však večerné skúšky veľmi chýbali," zdôveruje sa I. Pjonteková.
Verí, že v budúcej hre budú s ňou Hviezdoslavovci rátať, veľmi sa teší sa ďalšiu hereckú príležitosť. Zaujímavé však je, že talentovaná Ivana sa určite neplánuje herectvom živiť. „Zatiaľ ešte nie som rozhodnutá, na akú vysokú školu sa prihlásim. Možno to bude učiteľstvo, herectvo však určite nie. Bolo by však fajn, keby som mala možnosť aj po rokoch pôsobiť popri zamestnaní ako ochotníčka. Profesionálne herečky to na Slovensku majú veľmi ťažké, príležitostí je málo, musia byť priebojné. A ja nie som na to dosť priebojná," hovorí v závere sympatická gymnazistka Ivana.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
