S MUDr. Toporcerovou o rizikách pri pôrodoch, ktoré ovplyvňuje vek
Staršie rodičky sú pripravenejšie, mladšie niekedy pripomínajú deti
Dieťa je síce radosť, zmysel života mnohých partnerov, ale aj veľká zodpovednosť. V poslednom čase sa vek žien, ktoré sa rozhodnú pre dieťa, posúva do vyšších kategórií. Najprv sa žena snaží po skončení školy nájsť si vhodné zamestnanie, uplatniť sa v ňom, hmotne sa zabezpečiť, až potom začne uvažovať o prírastku. Potvrdila nám to i MUDr. Silvia Toporcerová, PhD., z II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ a Fakultnej nemocnice L. Pasteura z Rastislavovej ulice.
"Trend neskoršieho tehotenstva, ktorý platí v západných krajinách, sa naozaj prenáša aj k nám. Stále viac žien sa rozhoduje pre graviditu vo vyššom veku. Či už preto, že sa rozhodli najprv sa postarať o svoje pracovné zaradenie alebo jednoducho preto, že sa po niekoľkých rokoch rozhodli mať ešte jedno dieťa." Takéto rozhodnutie má podľa S. Toporcerovej svoje výhody aj nevýhody. U starších žien je lepšie socioekonomické postavenie a stabilnejšie rodinné prostredie, čo samozrejme, pozitívne ovplyvní aj samotný priebeh gravidity.
"Vyšší vek môže so sebou niesť aj určité riziká. Určite však nie je pravdou, že každá gravidita po 35. roku života ženy je riziková. Prekročenie tohto veku ešte neznamená, že žena nemôže bez akýchkoľvek problémov donosiť a porodiť zdravé dieťa." Preto nie je vhodné ani hovoriť o staršej rodičke, prípadne staršej prvorodičke. Takéto pomenovanie dokáže negatívne ovplyvniť psychiku ženy.
"Samostatným problémom tehotnosti vo vyššom veku môže byť ohrozenie plodu, lebo s vekom matky stúpa výskyt vrodených chýb, ale tiež spontánnych potratov. Najčastejším a asi aj najznámejším ochorením je Downov syndróm. V minulosti sa u nás každá žena nad 35. rokov musela podrobiť odberu plodovej vody amniocentéze, aby sa vylúčila chromozómová chyba plodu." Dnes sú už dostupné moderné neinvazívne skríningové testy vyšetrenia hormónov v krvi matky a podrobné ultrazvukové vyšetrenie plodu, ktoré vedia zachytiť až 95 percent vrodených chýb, uviedla MUDr. Toporcerová.
Rizikovosť tehotnosti vo vyššom veku nie je spôsobená len vyšším ohrozením plodu, ale aj samotnej ženy. "Preeklampsie ochorenie špecifické pre obdobie tehotnosti, spojené s vysokým tlakom krvi, prítomnosťou bielkovín v moči a opuchmi, sa u starších rodičiek vyskytuje častejšie ako u bežnej populácie tehotných." Ich výskyt je však rovnako vysoký aj u veľmi mladých žien do 20. roku veku. Ochorenie ohrozuje matku, aj plod. U starších žien sa častejšie vyskytujú aj iné ochorenia ako je vysoký tlak, ochorenia obličiek, cukrovka, vyšší je tiež výskyt myómov na maternici.
Čo treba podľa doktorky Toporcerovej pripísať k dobru vekovo starších žien je to, že sú na tehotenstvo viac pripravené. "Mnohé z nich si ním aj predĺžia mladosť. Aj viacrodičky, ktoré sa rozhodnú mať vo vyššom veku ešte jedno dieťa tvrdia, že graviditou ako keby omladli." Pozitívom v tejto vekovej skupine sú aj stabilnejšie partnerské a rodinné vzťahy. Ženy sú tiež zrelšie, psychicky zodpovednejšie. I keď samozrejme, nastať môže aj druhý extrém - žena bábätko veľmi chce. Predovšetkým vtedy, ak dlhšiu dobu nemohla otehotnieť. "Vtedy všetko príliš vníma a bojí sa tak o seba, ako aj o bábätko. Aj takýmto mamičkám tvrdíme, že tehotnosť nie je choroba, netreba sa teda báť. Iná situácia nastane, ak sa naozaj nejaký problém objaví. Pri súčasnej úrovni preventívnej a zdravotnej starostlivosti sú však tieto riziká znižované na minimum a akákoľvek odchýlka od normy je vo včasnom štádiu zachytená. Pravda, žena musí pravidelne navštevovať tehotenskú poradňu."
Mladšie rodičky podľa S. Toporcerovej občas znášajú pôrod ako deti. Často sa stáva, že takáto žena príde do pôrodnice a nevie, čo vlastne pôrod znamená, ani koľko môže trvať. Už po hodine sa opýta, kedy sa to všetko skončí. Pritom v každej knihe pre budúcu mamičku sa dočíta, že u prvorodičky môže pôrod trvať až 12 hodín. "Nepomáhajú im ani rodinné vzťahy, ktoré môžu byť neželanou tehotnosťou narušené, a tak nemajú podporu ani zo strany rodičov, ani od partnera. Viac je potom u nich rôznych komplikácií počas tehotenstva, aj v popôrodnom období." Nezanedbateľnou je tiež otázka, či výchovu dieťaťa zvládnu. Niektoré bábätko úplne odmietnu a rozhodnú sa pre adopciu. V súčasnosti je možnosť anonymného pôrodu to znamená, že nikto v nemocnici nevie, ako sa žena volá, ani kde býva.
Celkovo sa vekovo mladých žien v poslednom čase na pôrodnici objavuje menej ako v minulosti. "Je to aj lepšou dostupnosťou antikoncepcie. Ak má dievča viac ako 15 rokov, no nechce, aby o jej zámere mama vedela, môže ísť za obvodným gynekológom. Prípadne do detskej gynekologickej poradne. Pokiaľ netrpí ochorením kvôli ktorému lieky brať nemôže, lekár jej ich predpíše. Pravda, za tieto lieky sa platí." Súčasné mamy dospievajúcich dcér by sa možno tešili, keby sa s nimi dievčatá otvorene porozprávali. Bol by to dôkaz, že majú záujem o antikoncepciu, a teda, že k životu pristupujú zodpovednejšie. Ubudli by tak neželané pôrody aj umelé prerušenia tehotenstva, zakončila Silvia Toporcerová.
Matka, ktorá svoje dieťa nechce, ho už nemusí obrať o šancu žiť
Anonymné pôrody a Hniezdo záchrany
V poslednom období sa u nás začínajú využívať anonymné pôrody. Vďaka tejto voľbe zrodu nového života sa matka nemusí báť prezradenia identity. Nikde, v žiadnom zázname sa neobjaví ani jej meno ako rodičky a ani v záznamoch dieťatka sa nikde nezapíše meno matky, ktorá ho anonymne porodila. V chorobopise je prvá strana v oboch prípadoch prázdna. Na anonymnom pôrode sa však treba vopred prísť do nemocnice dohodnúť.
Dieťa po narodení ide na adopciu, matka naň teda nemá nárok. V tom je rozdiel medzi matkou, ktorá svoje údaje udá, no vyhlási, že sa dieťaťa zrieka a medzi anonymným pôrodom. Na II. gynekologicko-pôrodníckej klinike mali v poslednom období 3 či 4 takéto anonymné pôrody.
Na spomínanej klinike bolo začiatkom tohto roku vytvorené tiež Hniezdo záchrany. Prístup k nemu je zvonku. Matka, ktorá dieťa porodí doma, ho tu môže priniesť a zase odísť. Tieto hniezda záchrany boli urobené kvôli tomu, aby sa už neobjavovali opustení novorodenci niekte v lese, alebo pri kontajneri. O takéto bábätko sa postarajú v nemocnici a možno urobí radosť niekomu, kto mať vlastné dieťa nemôže.
Zatiaľ sa síce ešte žiadne bábätko v tomto košickom Hniezde záchrany neobjavilo, no zariadenie, aspoň spočiatku, pípalo dosť často. Ľudia boli zvedaví, čo to je, a tak ho otvorili. Tým sa automaticky ozval signál pre zdravotníkov na novorodeneckom oddelení, aby s istým odstupom času po signále zošli dole, k hniezdu, a dieťatko vybrali.
Nie je hanbou vyhľadať lekára, keď sa žene nedarí otehotnieť
Po roku treba konať
Asi 10% všetkých partnerských párov má problém otehotnieť. Existujú predpoklady, že toto percento bude v budúcnosti ešte viac narastať. Pritom až 90% týchto párov sa dá pomôcť. Len treba túto pomoc včas vyhľadať. V súčasnosti túto pomoc ponúkajú centrá asistovanej reprodukcie, ktoré máme aj tu v Košiciach.
Ak sa žene nepodarí otehotnieť po jednom roku nechráneného pohlavného styku, mala by byť vyšetrená. Takéto vyšetrenie spočíva vo vyšetrení hormónov, ultrazvukovom vyšetrení a vyšetrení spermiogramu u partnera. Práve zhoršené parametre spermiogramu sú v poslednej dobe stále častejšie.
Špecializované centrá okrem diagnostiky ponúkajú aj liečbu. Sú to rôzne metodiky asistovanej reprodukcie či už stimulácia ovulácie, inseminácia aplikácia spermií priamo do maternice, alebo "oplodnenie v skúmavke".
Nevedieť otehotnieť nie je hanbou, ako k tomu niektoré páry pristupujú. Je to ochorenie, ktoré sa dá liečiť preto treba špecializovanú pomoc vyhľadať čo najskôr, aby sa neprešvihol čas, kedy sa takýmto párom dá pomôcť.
Riaditeľka OC Optima D. Englišová patrila v tehotenstve do kategórie starších prvorodičiek
Pamätá si napätie, keď chodila po vyšetreniach a čakala na výsledky
Riaditeľka OC Optima Drahomíra Englišová sa stala mamou len pred dvoma rokmi. I keď po bábätku už aj predtým túžila, pre menšie zdravotné problémy sa akosi skôr nepodarilo dať mu život...
"V podstate som otehotnela v čase, keď už som sa snažila zmieriť so skutočnosťou, že mi asi nie je súdené byť mamou, a tak musím hľadať naplnenie svojho života niekde inde." Keďže s partnerom sú vo veku, ktorý prekračuje bežný priemer na rodičovstvo, trošku sa, keď zistila, že je tehotná, o dieťatko obávala. Hlavne, kvôli možným genetických poruchám. Natoľko však bola zoznámená so všetkým, že vedela doceniť potrebu včasných genetických testov, ktoré absolvovala v prvom trimestri. "Presne si pamätám napätie, keď som chodila na vyšetrenia a očakávala, aké budú výsledky. V pamäti mám doteraz aj to, za aké veľké šťastie som považovala slová lekára, že všetko je v poriadku."
Tehotenstvo znášala D. Englišová veľmi dobre. Niečo také ako pocit nevoľnosti nepozná. Za celý čas jej ani raz nebolo zle. I keď hlavne spočiatku, podľa toho, ako to iné ženy opisovali, čakala žalúdočné problémy. Neprišli. Do siedmeho mesiaca pracovala na plné obrátky, neraz bola v práci do šiestej i siedmej večer. Ani leteckých ciest sa nebála, aj tie bez ťažkostí zvládala.
"V ôsmom mesiaci si však bábätko povedalo, že má toho dosť, a začalo sa ozývať. Lekár mi preto okamžite prikázal ľahnúť, a na lôžku som bola až do pôrodu. Ešteže máme technické vymoženosti ako sú internet a mobil, a tak som mohla úradovať doma, z postele." Vďaka tomu, že švagor je gynekológ, bola nielen pod stálou, ale až "nadštandardnou" kontrolou, pretože na ňu dával pozor i doma. D. Englišová však tvrdí, že bola dobrá, poslušná pacientka, ktorá, keďže sa už radila do kategórie tzv. "starších prvorodičiek", absolvovala všetko, čo mala.
"Pravidelne som sa podrobovala kontrolám a chodila do poradne, mala som preto celkom dobrý prehľad o tom, ako Davidko rastie a priberá. Odložené mám aj prvé fotografie z ultrazvuku a natočené video ako vyzeral približne v štvrtom mesiaci. Bola som tiež na trojdimenzionálnom ultrazvuku." Na pôrod, aj na prípadné ťažkosti, sa pripravovala D. Englišová vďaka informáciam lekára, aj z rôznych časopisov. Nakoniec, i keď sa bála najmä omotania pupočnej šnúry okolo krku bábätka a problémov s kŕčovými žilami, ktoré ju trápia, všetko sa zbehlo inak. Davidko sa pýtal na svet dva týždne pred termínom a pôrod bol rýchly, takže ani nemala veľa času na strach a obavy. Istý čas pred jeho príchodom na svet síce uvažovala, že požiada o epidurálku, no potom sa rozhodla, že všetko nechá na prírodu.
"Milióny žien predomnou porodili prirodzene, musím to zvládnuť i ja, povedala som si. Dnes som rada, že som to prežívala "naživo." Celé obdobie tehotenstva, vrátane pôrodu, boli krásne. Napriek kilám navyše som milovala svoje bruško a bábätko v ňom. Dokonca som sa sama sebe veľmi páčila," priznáva D. Englišová. Pretože bola takmer celé tehotenstvo pracovne aktívna, nemala veľmi čas premýšľať o tom, aké to bude, keď sa bábätko narodí a ako zmení ich život. Akurát jej trošku chýbala v tehotenstve dovolenka. Radšej s partnerom nikam nešli, aby mohla byť v prípade problému čo najskôr v nemocnici.
"Davidko je pre mňa obrovský pocit šťastia a nekonečnej lásky, ktorý sa nedá s ničím porovnať. Aspoň ja to tak vníma, keď ho objímam, keď sa na neho pozerám a registrujem, aký je rozkošný, ako rastie, ako sa učí," vyznala sa D. Englišová. Dodala tiež múdrosť, ktorú povedal už ktosi dávno pred ňou, že materstvo a rodičovstvo je na jednej strane množstvo lásky a radosti, na druhej permanentka na povinnosti a starosti s doživotnou platnosťou. "Plne sa s tým stotožňujem, ale ten pocit by som za nič na svete nevymenila."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
