Vojtech Wick Staré kostolné krypty a náhrobníky Košíc
Krypta kaplnky sv. Michala
Podzemiu kaplnky svätého Michala sa košický večer pred pár rokmi, v čase keď jeho priestory košickí pamiatkári upravovali, venoval. Napriek tomu stojí za čitateľskú pozornosť prečítať si o tunajších kryptách to, čo o nich doktor Wick napísal. Mnohé sa od Wickových čias zmenilo. Dnes už nepochybujeme, že kaplnka je pôvodne karner pohrebná kaplnka staršieho farského kostola, predchodcu dómu. Zamietli sme tiež rôzne výmysly, ktorými jej pôvod a vek zahmlila pseudohistória. Tento zaujímavý objekt a blízky sused dómu si to zaslúži.
PRASTARÉ PODZEMIE
Vznik košickej kaplnky svätého Michala kladú naši umenohistorici (platí to pre rok 1928) do prvej polovice štrnásteho storočia. Podľa niektorých sa jedná o svätyňu rozostavaného kostola, podľa druhých zasa bola aj pôvodne stavaná ako cintorínska kaplnka (kostnica, ossarium) s tým poslaním, aby sa ľudské kosti odkryté pri výkope nového hrobu vo vnútromestskom cintoríne, uložili do jej krypty. Jej severnú časť nechal podľa dokumentu z archívu mesta Košíc z roku 1508 rozšíriť košický rodák Juraj Satmári (†1524), biskup z pätikostolia, o bočnú kaplnku.
Vtedy bola prerazená severná stena, zbúrali tu stojacu sakristiu, zamurovali aj oratórium svätyne a točité schody vedúce na chór. Namiesto zbúranej vystavali novú sakristiu pri vchode na južnej strane. Počas veľkého požiaru v roku 1556 kaplnka vyhorela. Medzi rokmi 1559 až 1711 bola viackrát v užívaní protestantov. Pre spory okolo vlastníckeho práva a v záujme ich ukončenia prikázal cisár Rudolf II. v nariadení vydanom v roku 1603, datovanom 11. novembra, že farský kostol (rozumej dóm) spolu s maďarskou kaplnkou ktorá k nemu patrí a s celým kostolným vybavením, sa má odovzdať jágerskej kapitule.
Toto nariadenie vykonal hlavný kapitán Barbiano di Belgiojoso 7. januára 1604, ale ešte tej jesene, počas obsadenia mesta Bočkajovými jednotkami, sa navrátili kostoly do rúk evanjelíkov augsburského vyznania. Kaplnka svätého Michala sa pri tejto príležitosti stala "slovenským kostolom" (windische kirche). V priebehu tohto storočia, v roku 1671, kaplnku získavajú katolíci, ale Imrich Thököli im ju 15. augusta 1682 znovu zaberá.
Od roku 1687 sa stáva kaplnka svätého Michala až do roku 1705 katolíckou. Vtedy sečiansky snem rozhodol, že: "V Košiciach zostane v rukách katolíkov farský kostol. Slovenský kostol vedľa neho, vrátane škôl a s ostrovom, čiže pustým miestom rozprestierajúcim sa za ním, sa ale odovzdá veriacim augsburskej konfesie (rozumej evanjelíckej viery). Dvere slovenského kostola zo strany veľkého kostola nech sa evanjelíkmi zamurujú a nech sa prebúrajú inde od ulice".
Po potlačení povstania Františka II. Rákocziho 11. novembra 1711 kaplnku svätého Michala s konečnou platnosťou získali späť katolíci a odvtedy ju nerušene užívajú. Vežu kaplnky v roku 1821 obnovili a samotnú kaplnku obnovovali naposledy v roku 1885 a potom úplne zreštaurovali pri príležitosti storočnice košického biskupstva v roku 1904. Pri tejto príležitosti sa jej vrátil odstránením rôznych medzičasom pribudovaných častí pôvodný pôvabný tvar a získala súčasné zariadenie. V tom istom čase bola uprataná a daná do poriadku aj krypta. V tej dobe bola premiestnená socha svätého Floriána od vonkajšej steny bočnej lode kaplnky ku Urbanovej veži a do vonkajších stien kaplnky osadili 17 starých náhrobných kameňov, ktoré sú tam dodnes.
TESNÁ KRYPTA
Pod kaplnkou svätého Michala je po celej dĺžke priestor krypty. Sprvoti do nej umiestňovali tie kosterné pozostatky, ktoré sa dostali na povrch pri kopaní nových hrobov na vnútromestských cintorínoch. Po zriadení cintorínov na predmestiach potreba hospodárenia s pochovávacími miestami postupne zanikala a tak sa charakter ossaria kaplnky svätého Michala javil čím ďalej tým viac zbytočným. V čase, keď Juraj Satmári pôvodom z Košíc rozšíril kaplnku svätého Michala o novú loď na severnej strane, krypta kaplnky vyčistená od kostí sa stala spôsobilou na pochovávanie v truhlách.
Táto krypta má neveľký obmedzený priestor a môže sa v nej umiestniť 90 až 100 rakiev a preto občas, keď sa naplní, spráchnivené kosti sa pochovajú do dómskeho cintorína, čiže do kopaného hrobu v priestore medzi dómom a kaplnkou. V krypte sa znovu začína pohrebný turnus. Posledné takéto vyčistenie krypty sa podľa dobových záznamov košického farského protokolu uskutočnilo na kráľovské nariadenie v roku 1778. V tej dobe sa vchod do krypty preložil z vnútra kaplnky na vonkajšiu stenu a v kaplnke pripravili 28 väčších a 43 menších komôr pre príjem truhiel. Mestská rada určila výšku poplatku za pochovanie do hrobky kaplnky svätého Michala v roku 1795 na 10 rýnskych florénov.
Do krypty kaplnky svätého Michala sa môžeme dostať cez železné dvere na vonkajšej stene severnej strany. Do hrobky zostupuje osem strmých schodov. Komoru krypty delí na dve časti stena prerušená nízkym otvorom. Drobné okienka dávajú trochu svetla úzkym, ledva krok širokým priechodom. Popri severnej a južnej stene kaplnky sú v priečnom smere v dĺžke asi sedemnásť krokov umiestnené nad sebou tri rady miest na uloženie rakví, nesúcich v sebe zosnulých. Tu a tam, na časti steny uzatvárajúcej miesta pre uloženie truhiel, napísali aj meno nebožtíka.
Na stene miesta odpočinku Terézie Kubekovej, pochovanej sem 29. decembra 1816, je pripevnená malá plechová platnička s nasledujúcou náhrobnou básňou (dnes sa už v podzemí kaplnky nenachádza): Zvädla už chatrná schránka schránka života, umrela počúvajúc slovo Pánovo. Teraz už viem, že všetko raz pominie, že niet ničoho, čo by pretrvalo. Nestále sú preludy tohto sveta, smrteľní sú boháč, chudák i žobrák, vidím už celú faloš sveta, blaženú hru preludov Tvojho srdca v ktorom nenajde miesto žiaden pokoj, lebo za všetkým sa ukrýva bôľ.
Ako poslednú pochovali do hrobky kaplnky svätého Michala 31. augusta 1862 Máriu Schvandovú, manželku inšpektora lesov Jána Adamkovitsa.
Kto na to mal honor a peniaze v rokoch 1750 až 1862, menoslov podľa záznamov prof. Wicka z farskej matriky
Nebožtíci po Michalskou kaplnkou
V krypte kaplnky svätého Michala dnes nenájdete zďaleka toľko hrobov, ako ich opisuje doktor Wick. Dôvody na to sú dva. V prvom rade sám Wick udáva, že krypta bola vyprataná v roku 1778, kdežto jeho údaje vychádzajú z farských záznamov začínajúcich v roku 1750. Viaceré pohreby obdobia rokov 1750 až 1777, celkom 23 teda už chýbajú. Ďalšia časť hrobov bola odstránená v úvode súčasného reštaurovania krypty v roku 1998, nakoľko jej priestory boli preplnené tak, že sa v nich už zle pohybovalo. Ak sú Wickove záznamy z farskej matriky presné, bolo tam od roku 1750 do roku 1862 uložených 99 nebožtíkov, z to ho 47 žien a 52 mužov.
Je to pomerne malý počet, čo sa však dá chápať, nakoľko kaplnka poskytuje iba pomerne málo priestoru. Naviac pohreby v nej boli rovnako drahé, ako pohreby v dóme, takže si ich mohli dovoliť iba boháči. Preto medzi tunajšími nebožtíkmi nachádzame viacerých šľachticov, richtárov, senátorov a samozrejme boháčov. Pochovávalo sa sem pomerne zriedka, jeden až dvaja nebožtíci ročne, len v poslednej štvrtine osemnásteho storočia sa našli roky s väčším počtov pohrebov. "Najbohatšie" boli roky 1779 a 1786 s piatimi pohrebmi ročne.
Bolo až nápadne veľa rokov, keď sa tu nepochovávalo celkom päťdesiat. Obdobia s absenciou pohrebov sa nachádzajú jednak po poslednom vyprataní krypty, jednak v druhej tretine devätnásteho storočia. To sa už od pochovávania vo vnútromestských kryptách postupne upúšťalo. Medzi známe tu pochované osobnosti patrí senátor a usporiadateľ dodnes užívaného systému v mestskom archíve, František Schwarzenbach, členovia rodiny vedátorov a šľachticov Berzeviczyovcov, vikár Kőnig, trojnásobný zástupca košických biskupov, či podplukovník Amade, obeť nešťastnej lásky (je záhadou, ako sa dostal samovrah do posväteného hrobu?).
Od polovice osemnásteho storočia pochovali v krypte Michalskej kaplnky podľa matriky zomrelých rímskokatolíckeho farského úradu v Košiciach nasledujúcich: 1750 Františka Schwarzenbachová. 1760 Ignác Kompoti. 1761 Alžbeta Kaliczká. 1764 Ladislav Kraus, František Tunnel, senátor František Schwarzenbach. 1766 Anna Poroskayová. 1767 Klára Bereczová, Ester Csehaitsová. 1769 Juliana Gondelová, Jozef Hermann. 1770 Katarína Chmelovská, Štefan Franc. 1771 Mária Zeleniková. 1772 Ján Zsatkovszky, Ján Zelnik, Anna Swajzerová, Karol Scehovits. 1773 Jozef Neck, Mária Sauerzagh. 1774 František Gregari, Terézia Khorreifer, Barbora Beresz. 1778 barónka Mária Volffová rodená Svarczhofferová. 1779 Mária Verössová rodená Komáromyová, Ambróz Szindler, Johann Gedő, Pavol Uramy, Katarína Szepessyová. 1781 Ondrej Popovics, Imrich Pálfalvay. 1783 Katarína Mankó, Mária Hanzerová, Peter Pavol Londiger, Jozef Schmucz. 1784 František Berzeviczy, Barbora Péchyová, Mária Schwarzhoffová. 1785 grófka Mária Čákiová. 1786 Tomáš Nedeczký, Rozália Estreicherová, Marek Lauer, richvaldský farár František Okruczký, senátor Ondrej Okruczký. 1787 Michal Szőlösy. 1788 gróf Ferdinand Batthyhányi. 1790 gróf Ján Čáki, grófka Anna Čákiová. 1794 františkánsky kňaz a košický kaplán Tarián Ekker. 1795 grófka Barbora Čákiová. 1796 grófka Juliana Čákiová, Katarína Krutsayová rodená Gazsiková. 1797 manželka hlavného richtára Anna Bányaiová rodená Klodicsová. 1798 barónka Rozália Luzsénszká. 1799 Jozef Román, dolnomedzevský kaplán František Turnusz. 1800 vdova Zuzana Románová, duchovný bývalý pavlánsky rehoľník Jozef Hirsch, Ján Waisz. 1801 Imrich Symony, Karolína Hornungová. 1803 Terézia Péchyová, Mária Stireinová. 1805 Anton Lolberer. 1806 gróf Anton Berzeviczy. 1807 Ľudovít Svatvaj, duchovný Ján Bodenlosz. 1808 Žigmund Kállay, František Horkay. 1809 františkánsky duchovný Fabián Kirchner, Johana Horkayová, Amália Koppiová. 1810 Alexandrová Soósová. 1813 Mária Pálfalvayová rodená Horkayová. 1814 Ján Talián, Augustín Boross. 1815 Rozália Kosztková, Anna Fördorová. 1816 Gottfried Lorberer, Terézia Kubeková, Ján Adamkovits. 1817 advokát Jozef Schvartz, Melicher Bagossy. 1818 biskupský tajomník Ignác Kapinóz, Alžbeta Schneiderová. 1821 Pavol Batskovszky. 1823 podplukovník František Amade. 1834 Alžbeta Spernachovitsová, senátor František Spernachovits, Anna Borossová. 1836 Alžbeta Janitsárová. 1845 Anna Aranyossyová, dievča košického mešťanostu Jána Aranyossyho. 1849 Anna Veszatková. 1855 košický kanonik opát Ján Kőnig, Alžbeta Walonová. 1857 Wilhelmína Deckertová rodená Salignanová. 1862 august 31. Mária Adamkovitsová rodená Schvandová.
HISTORICKÁ PERLIČKA
Dieťa z kaplnky a grófka z katedrály
Vo fonde remeselnickych výrobkov Východoslovenského múzea sa nachádzajú dve cínivé tabuľky, ktorých pôvod zaujme historika, ktorý študoval problematiku krypty kaplnky svätého Michala. Takéto jednoduché kovové tabuľky sa vo svojej dobe zvykli upevňovať na hroby v kryptách a niesli najdôležitejšie údaje o nebožtíkoch. Tie múzejné ktosi už dávnejšie sňal z hrobov v ich kryptách, takže sa na ich pôvod zabudlo, a dnes sa už nevie ani to, z ktorých konkrétnych hrobov pochádzali, zato sa podľa ich textu vie, komu patrili.
Menšia a mladšia tabuľka má rozmer 175 x 156 milimetrov a jednoduchý nemecký text, ktorého preklad hovorí: "Tu odpočíva Amália Kopi narodená 23, novembra 1808, zomrelá 6. decembra 1809". Za tým nasleduje srdce, tri šípy, krížík a monogram IHS (Ježiš, spasiteľ ľudstva). My sa takto dodatočne dozvedáme, že sem, do Michalskej kaplnky pochovali iba ročné dieťa.
Väčšia a o chlp staršia tabuľka z dómskej krypty (ale nevieme ktorej), s takmer štvorcovým rozmerom 195 x 184 milimetrov nesie latinský text s významom: "Osvietená pani Anna grófka Andrássyová de Szent Kiraly et Kraszna Hôrka, dáma vyznamenaná rádom Hviezdnatého kríža, obľúbená manželka osvieteného pána grófa Jána Pongráca de Szent Miklos et Owar, zomrela v Košiciach dňa 10. mája roku1807 vo veku 40 rokov".
Text: Vojtech Wick, Preklad: Alžbeta Duchoňová, Úpravy, doplnky a obrázky: Jozef Duchoň
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
