Po úteku z decáku zavraždil svoju matku

Roman mal 17 rokov a bol jedným z najstarších chovancov detského domova. Nasťahoval sa doň po svojich 16. narodeninách, krátko na to, ako ho súd odňal matke. Pila, flákala sa a na výchovu syna jej neostával čas. Roman ju za to z duše nenávidel. Kvôli nej prišiel o partiu, s ktorou sa zvykol túlať i o slobodu, za ktorou si neraz poplakal. Teraz, pred veľkonočnými sviatkami si jej stratu uvedomoval oveľa intenzívnejšie. Väčšinu jeho kamarátov si vzali rodičia na sviatky domov. Iba on a pár sirôt muselo zostať v decáku.

Vízia príjemnejšie strávených sviatkov sa začala rysovať na Veľký piatok. Hneď po večeri vyhľadal Romana rovesník Jaro a navrhol mu zdrhnúť. Zraz si dali po večierke v suteréne, kde sa im potom podarilo vypáčiť jedno z okien. Po krátkom behu cez les sa obaja uprchlíci dostali do Kysaku, kde sa na železničnej stanici rozdelili. Jaro nasadol na vlak do Popradu a jeho kamarát do Košíc. Roman celú cestu uvažoval, ako asi jeho matka zareaguje, keď ho uvidí. Nemal ju rád a vedel, že ani ona jeho. Bol pre ňu príťaž, o ktorú sa bolo treba starať. Hoci on to vôbec nepotreboval. Z vykrádania bytov, áut i okrádania dôchodcov na ulici vedel celkom dobre vyžiť. Žiaľ, kým ho nechytili. Roman si bol istý, že keď súd rozhodol, že matka jeho výchovu nezvláda a on pôjde do decáku, určite sa tomu potešila. Aspoň mala byt iba pre seba. A pre amantov, ktorých si doň vodila...

Po krátkej jazde Roman vystúpil na košickej stanici. Plný očakávania utekal domov a tešil sa, že ráno uvidí kamarátov. Vedel, že vo svojej izbe pod madracmi má schovaných 5 tisíc korún a že za ne v pohode vyžije celé sviatky. "Keď som zastal pred dverami a zazvonil, nikto neotváral," opísal neskôr Roman svoj návrat domov. "Automaticky som siahol do požiarneho hydrantu a nahmatal kľúč. Matka si tam vždy schovávala náhradný, lebo svoj asi trikrát na pitkách stratila." Roman odomkol a vošiel dnu. Smrad, ktorý okamžite zacítil, ho takmer omráčil. "Ten byt sa za rok strašne zmenil. Chýbali v ňom koberce i väčšina nábytku. Všade po zemi sa povaľovali prázdne fľaše, konzervy a špinavé šaty. Bolo mi na zvracanie."

Skutočný šok zažil Roman až po vstupe do svojej izby. Okrem krabíc so zvyškami jeho vecí v nej bola už iba posteľ. Samozrejme, bez paplóna a vankúša, iba drevená konštrukcia a holé madrace. V zlej predtuche pod ne siahol a ... "Nič tam nebolo," pokračoval v spomienkach. "Priznám sa, že pri stave bytu som to už ani nečakal. Boli to však moje jediné peniaze a ja som sa na ne celý čas spoliehal." Do Romana vošla zlosť a začal do všetkého okolo seba kopať. "Vtedy sa otvorili dvere a vošla matka s nejakým mužom. Jeho som si ani nevšimol, no ona vyzerala hrozne. Strašne sa zmenila, akoby zostarla a desať rokov. Bolo mi jasné, že je opitá."

Kým sa Erika L. spamätala, že vidí syna, ten na ňu doslova vyštekol otázku: Kde sú peniaze?! "Smiala sa mi do tváre o hovorila čosi o šťastných sviatkoch," opísal Roman zvítanie s matkou. "Cítil som, že sa prestávam ovládať a začal som jej nadávať. Vtedy ku mne priskočila a dala mi facku. Vraj takto sa s matkou nerozpráva. Ale s akou matkou? Toto bola moja matka?!" Keď Roman napľul žene do tváre, skočila vraj do kuchyne a vzala nôž, čo ležal na dreze. "Chcela ma seknúť, preto som sa uhol a potom jej ten nôž radšej vythol. No ona ma udrela rukou. Nadávala mi a ja som zas kričal, nech mi vráti moje peniaze. Ani neviem, kedy som ju pichol prvý raz. Bolo to však v sebabobrane, lebo ma stále udierala. Hoci iba holou rukou. Ja som ju nechcel zabiť..."

Erikin nový frajer Tibor však polnočný incident opísal trochu inak. "Ten chalan bol ako šialený," tvrdil. "Keď mu nechcela povedať, kde sú nejaké peniaze, napadol ju a bil. Prosila ho, aby prestal, že žiadne nemá, ale on ju nepočúval. Keď spadla, kopal ju, kde prišlo. Ja som po celý čas stál vo dverách a bál sa pohnúť. To on vbehol do kuchyne po nôž. Postavil sa nad Eriku a hrozil jej, že ak mu nevráti jeho peniaze, podreže ju. Ona iba čosi zamumlala, ani som jej nerozumel. Vtedy ju začal sekať a pri každej rane jej nadával. Čudoval som sa, prečo nekričí o pomoc. Iba si chránila hlavu rukami a schúlila sa do klbka. Myslím, že ju sekol alebo bodol asi 20-krát. Potom som to už nevydžal a vybehol z bytu..." Na 1.poschodí Tibor zazvonil a rozospatému susedovi povedal, aby zavolal políciu, lebo v byte na 5.poschodí bodá nejaký chlapec svoju matku.

Okrem suseda a Tibora sa v rečnisku vystriedali aj znalci. Za príčinu smrti nebohej určili vykrvácanie následkom 33 rán a svoje vraj zohralo i niekoľko zlomenín a poškodenie mozgu. Hoci sa Roman, ktorého policajti zadržali v byte, ako hľadá peniaze, obhajoval tvrdením, že sa iba bránil, súd ho uznal vinným z vraždy. Ako mladistvý dostal 7 rokov, z ktorých si väčšinu po 18.narodeninách odsedel v riadnej base.

rob

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári