Iveta Radičová nerozumela, prečo ľudia pochodujú

1. máj - Sviatok práce. V minulosti deň, ku ktorému patrili sprievody oslavujúce vtedajšie zriadenie. Samozrejme, s účasťou zväčša "dobrovoľne povinnou". S nádychom humoru a recesie si na minulé roky v nedeľu zaspomínali v Dome umenia tí, čo sa prišli zabaviť pod taktovkou DJ Tibora Apu Egryho. V pondelok sa "bužňa" znovu zaplnila tanca a zábavychtivými. Tam sa však ľudia veselili na 6. majálese organizovanom Mestskou časťou Sever a starostkou Andrejou Takáčovou. Niektorým známym Košičanom sme položili rovnakú otázku: Ako si spomínate na niekdajšie prvé máje?

Starostka A. Takáčová netajila, že na prvé máje rada spomína hlavne preto, lebo vtedy bola mladá a pekná. Čo viac teda človek potreboval? "Určite nebolo správne, že sa 1. máje povinne organizovali. Na druhej strane to však bola pre ľudí príležitosť vyjsť do mesta, stretnúť sa so známymi a deň skončiť niekde v prírode alebo posedením pri muzike." No a práve to podľa A. Takáčovej ľuďom dnes chýba. I preto sa ich mestská časť ako prvá rozhodla organizovať majálesy. Určite nie sú nostalgiou za minulými časmi, len príležitosťou stretnúť sa s priateľmi, posedieť pri dobrej muzike a komu sa chce, tak aj si trošku "zatrsať."

Na majálese sa nečakane objavila aj ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Iveta Radičová (na snímke s A. Takáčovou). Prezradila nám, že na niekdajšie 1. máje spomína hlavne ako na možnosť kúpiť banány, mandarínky a dobroty, ktoré v ostatné dni roka človek nemal šancu v obchodoch vidieť. "Spomínam tiež na to, že na uliciach boli stánky ponúkajúce cukrovú vatu, ktorú som práve na 1. mája po prvýkrát ochutnala. V tom boli prvomájové oslavy pre rodičov, aj pre mňa, výnimočné. Samotnému pochodovaniu v sprievodoch som však nerozumela."

Až s odstupom času I. Radičová pochopila, že nech už ide o podporný alebo protestný míting, pokiaľ je organizovaný, potiera individualitu a v spoločnosti nie je zdravým fenoménom. "Pre niektorých ľudí, s ktorými sa stretávam, boli však 1. máje spontánne a táto spoločná oslava, spoločný prejav, im dnes chýbajú. Možno by 1. máje ako oslavy sviatku práce mohli aj dnes mať v spoločnosti svoje neodškriepiteľné miesto, pretože bez práce a bez príjmu z nej sa všetky rodiny stávajú nešťastnými." No asi by nemali byť podľa I. Radičovej organizované húfne, masovo. Ale tak, aby, kto cíti, že práca je pre neho veľmi dôležitá a chce, aby bola adekvátne hodnotená, jej takýto prejav, prípadne aj hold, prejavil. Možno i stretnutím na námestí. No ešte skôr veselicou či majálesom.

Pre šéfa ŠFK Júliusa Kleina neboli prvomájové sprievody až takou hrôzou

Aspoň sa najedol spišských párkov

Riaditeľovi Štátnej filharmónie Košice Júliusovi Kleinovi sa pri spomienke na 1. máj ako prvé vybaví príchuť spišských párkov. "Som rodený Spišiak a s rodičmi som ako dieťa rád chodil do sprievodu, pretože po jeho skončení mi kúpili vtedy nedostatkové spišské párky. Čo na tom, že som si nimi pokvapkal novú košeľu? Hlavná vec, že boli," vyznal sa J. Klein (na snímke s manželkou Vierou).

Ako puberťákovi sa mu pri 1. máji vybavia hlavne "finty", ktoré používali, aby sa zbavili transparentov. Zväčša skončili spolu s papierovými hlavami "papalášov" v potoku. "Úplne iný charakter nadobudli 1. máje počas štúdia na vysokej škole. Vtedy už boli zárobkovou činnosťou, pretože som sa stihol aj párkrát otočiť a popred tribúnu odmašíroval i s niekoľkými dychovkami. A za každú boli koruny." To sa opakovalo i v Košiciach. "Pre mňa teda prvomájové sprievody neboli až takou hrôzou," dodal J. Klein.

Kristína Priesterová čakala na čiarku

Rodinu zásobila banánmi a cukríkmi

Pre Kristínu Priesterovú, prevádzkovú riaditeľku z Kositu a. s., znamená 1. máj dve podstatné veci. Tou prvou je, že je to lásky čas. Doma stále dodržiavajú tradíciu, že žena musí v tento deň dostať od partnera bozk. Druhou sú potom spomienky na prvomájové sprievody, do ktorých K. Priesterová dvakrát rada nechodila. No ísť musela, pretože sa účasť evidovala. No hneď, ako sa pri jej mene objavila čiarka, že je tam, zo sprievodu sa snažila čo najrýchlejšie zdekovať.

"Trochu inak som začala prvé máje vnímať, keď som už mala rodinu. Vtedy sme chodili hlavne na nákupy úzkoprofilového tovaru, keďže na 1. mája sa dali dostať spišské párky, banány, mandarínky, pre deti bon pari a ostatné sladkosti, teda veci, čo sa počas roka v obchodoch neobjavili," priznala.

Rektor Technickej univerzity Juraj Sinay kráčal pred tribúnami v športovom odeve

Tešil sa na koniec sprievodu

Rektor Technickej univerzity Juraj Sinay (na snímke bozkáva manželku Adelu) mnohé prvomájové sprievody absolvoval ako vrcholový športovec. Kráčal teda v sprievodoch aj na inom mieste, aj v inom oblečení ako väčšina, keďže zväčša bol v teplákoch.

"Ak mám pravdu povedať, na sprievody som sa svojím spôsobil tešil. Hneď po nich nás automaticky čakalo spoločné ukončenie lyžiarskej sezóny, ktoré bolo veľmi príjemné. A vzhľadom na dobu, aká vtedy bola, aj užitočné."

I preto osobne na prvomájové sprievody nemá zlé spomienky. Ani raz sa mu nestalo, že by niekto u nich, športovcoch, kontroloval účasť. "Niektorí kolegovia síce spomínali, že u nich sa ´čiarky´ robili, no nás sa to netýkalo," dodal J. Sinay.

Akciu spracovala: Alžbeta LINHARDOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári