"Rozhodnutie skončiť vo mne dozrelo už pred Európou"

Nik neposielal slovenských zápasníkov na európsky šampionát do Moskvy s vybavením na ťažbu cenných kovov, na to sú machri z iných krajín, ale nik ani nepredpokladal, že by sa naši borci odtiaľ vrátili s takým biednym ziskom. V oboch štýloch, gréckorímskom i voľnom, sme mali v hre kvarteto zápasníkov. Počet solídny, bilancia katastrofálna. Deväť duelov, žiadne víťazstvo. Ani jeden zo Slovákov sa neprebil do prvej desiatky vo svojej hmotnostnej kategórii.

V mizernej nálade sa vrátil aj jediný Košičan v národných farbách Daniel Dancák. Ani nie preto, že na moskovskej žinenke podľahol hneď v prvom kole favorizovanému Poliakovi Brzozowskému, skôr ho rozladili pomery, aké v slovenskom zápasení panujú. Do takej miery, že je po majstrovstvách Európy rozhodnutý v reprezentácii skončiť! Hoci má len 23 rokov.

"Toto rozhodnutie vo mne dozrelo už pred Európou. Celý rok nie som doma, chodím po pretekoch, po sústredeniach, a nemám z toho vôbec nič. Iba čo mám na staré kolená problémy s karfiolmi (klasická deformácia zápasníckych uší - pozn. red.) a potrhané šľachy. Kvôli zápaseniu si prekladám štátnice hore-dole. Nik mi nevie dať toľko, aby som sa mohol zápaseniu venovať naplno, zďaleka to nepokryje moje náklady. Robím to dobrovoľne, a potom mi je vytýkané, koľko mám absencií na sústredeniach. Rozladilo ma aj to, že namiesto toho, aby zväz preferoval našich mladých zápasníkov, vybavuje radšej občianstvo Rusom. Chcú výsledky, ale tým idú proti slovenskému zápaseniu. O mesiac je naplánované sústredenie reprezentácie v Tatrách, ale ja som rozhodnutý, že končím. Mám už ponuku zo zamestnania, o dva-tri týždne tam môžem nastúpiť ako obchodný zástupca, a budem to mať aj dobre zaplatené. Ligu za Lokomotívu ešte odzápasím, a využijem aj ponuku z Nemecka. Ani otec ma neodhovára od môjho rozhodnutia, lebo vidí na akej úrovni je slovenské zápasenie."

K nálade mu nepridala ani kritika reprezentačného trénera Petra Hirjaka, ktorý vraj Dancákovi nedokáže vysvetliť, že iný systém, ako vyhrávať osvedčeným spôsobom, nevymyslí. Že Dano má stále svoju pravdu. Čo tým tréner myslel?

"Že by som s tým Poliakom v druhom kole, keď som viedol 1:0 a do konca zostávalo pol minúty, neriskoval, aby som neútočil a nerobil nič. No ja viem čo si na koho môžem dovoliť. Brzozowski je prvotriedny útočník, veľmi rýchly borec, vedel som, že pol minúty jeho nápor nevydržím. Trochu som sa toho zľakol, zaútočil som, a on to využil. Zápasím s ním pravidelne, ale ešte ani raz som ho neporazil. Je rovnaký ročník ako ja, ale má navrch, je to zápasnícka špica, medailista z kadetských a juniorských šampionátov, štvrtý z olympiády v Aténach."

Daniel Dancák si tradičnú dávku smoly vybral už pri žrebovaní, keď musel hneď do prvého kola, kým ďalších dvanásť borcov bolo priamo nasadených do osemfinále. Nie každému je k.o. systém povôli...

"Ten systém je spravodlivý, akurát, si veľmi nepozápasíte, keď vyletíte už v prvom kole. V skupinách ste mali isté aspoň dva zápasy. Teraz môže vypadnúť v prvom kole aj veľmi dobrý borec, a naopak, slabší môže dôjsť ďaleko. Iba suverén kategórie sa nemusí tohto systému báť. Pri vážení dostanete číslo a potom sa žrebuje. Tak som sa dostal hneď do prvého kola. Sedemdesiatštvorka je už tradične najsilnejšia kategória, je to stred, vždy je v nej najviac borcov. A na tých šampionátoch akosi nemám na žreb šťastie."

Keď bol ten moskovský pre vás naozaj posledný, aké vám naň zostanú spomienky?

"V Moskve som už bol, na mládežníckej olympiáde v roku 1998. Na Rusku sa mi nikdy nič nepáčilo, a Moskva nie je výnimkou. Akurát, že to vedia robiť, hala bola pekná, ubytovanie i strava výborné, všetko bolo pekne spravené. Najhoršie bolo asi cestovanie, do Moskvy sme sa terigali 24 hodín. Ja som musel ísť najskôr do Trenčína, odtiaľ do Budapešti, potom sme leteli do Mníchova, a odtiaľ do Moskvy. Generálny sekretár zväzu tak vybavil letenky..."

mat

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári