Bude sa sťažovať na slovenské pumpy, lebo na nich mali málo šampanského

Finálová dráma ženskej basketbalovej extraligy sa raz musela skončiť. Po sobotňajšej televíznej prehre s Ružomberkom pod vlastnými košmi to už s Košičankami vyzeralo všelijako, len nie dobre. Iba tréner Vladimír Karnay si pred piatym, rozhodujúcim duelom v Koniarni, myslel svoje: "Môžem povedať, že som bol oveľa pokojnejší ako doma. Sobotňajší zápas som prežíval oveľa horšie, hlavou sa mi totiž preháňali myšlienky, že to nebude dobré. V Ružomberku som bol však v pohode, a dosť som sa s tým zápasom hral. Asi sa moja pohoda preniesla aj na dievčatá, že to napokon vyšlo pre nás tak dokonale."

Spomeňme aspoň výsledok 60:53, po ktorom sa obhajca titulu musel opäť teperiť s majstrovskou trofejou až domov. Ale stálo to za to. Šláger "Dlouhá noc" mal svoje opodstatnenie, lebo každý z výpravy vedel, že zo stredy na štvrtok toho veľa nenaspí. "Čakalo nás privítanie a oslava titulu v Slovane. Dievčatá to ťahali až do rána, ale ja som to zapichol už o voľačo skôr. Musím si už totiž trošku rozdeliť sily - na deň a noc, aby som to nejako zvládol," vraví V. Karnay, že bol jeden z mála členov tímu, ktorý aj pri bujarých oslavách vraj myslel na správnu životosprávu.

Cestou z Ružomberka by s radosťou povolil aj viac šampanského. Keby ho bolo. "Musím sa sťažovať na slovenské pumpy, lebo na ÖMV v Ružomberku mali len tri fľaše šampanského vychladené, a na Avanti vo Svite len tri fľaše dokopy. Takže sme si museli vystačiť až do Košíc so šiestimi fľaškami. Na šampanské sa nejako pozabudlo. Ale, chvalabohu, lebo ja nemám rád takéto predčasné prípravy na oslavy titulu. Tričká a šiltovky s nápisom majstri síce boli hotové vopred, ale asi boli dobre schované, lebo sme o nich nevedeli."

Čo váži majstrovská trofej skúsil V. Karnay už trikrát po sebe. A kedy sa mu zdala najťažšia?

"Každý rok bola ťažká rovnako. Prvý rok preto, lebo to bol titul historický, prvý pre Košice vôbec, druhý rok zas preto, že sa potvrdilo, že titul je ťažšie obhájiť ako získať. A tento tretí? Preto, že bol pre mňa satisfakciou, za niečo čo sa stalo na začiatku sezóny."

Uvažovali ste nad tým, čo bude, keď titul nezískate?

"Na takéto hlboké myšlienky nebolo času. Ja som mal čisté svedomie voči klubu, lebo sa nám za štyri mesiace podarilo dohnať to, na čo inde mali desať mesiacov. Nech by už finále dopadlo akokoľvek."

Tak inak. Čo bude teraz, keď ste titul získali?

"Zmluvu mám do konca mája, všetky veci sa ešte len vykryštalizujú."

Ale vaše trénerské ambície sa hádam týmto hetrikom nekončia? No nemáte niekedy trénovania už plné zuby?

"Vôbec nie. Iba vždy na konci sezóny mám toho dosť. Ale viem, že aj teraz, ešte ani neprejde tých desať voľných dní, ktoré nás čakajú, a už ôsmy deň sa nebudem vedieť dočkať tréningu, budem sa naň tešiť. Pre mňa je tá práca veľkým koníčkom. To viete, že trénerské ambície stále mám. Po prvom majstrovskom titule som povedal, že ich chcem mať sedem, tak to ešte mám čo dobiehať. No mám na to čas, lebo do penzie mi ešte chýba pätnásť rokov. A ktovie, keď to pôjde takto ďalej, či si termín odchodu do dôchodku aspoň o päť rokov ešte nepredĺžim."

Ktoré z vašich dievčat, čo sa zaslúžili o titul, by ste teraz nevymenili ani za svet?

"Mal som svoju predstavu, bez ktorých dievčat sa nedá hrať, že riešením nie je každoročná obmena troch štvrtín kádra, že nejaká symbióza musí byť, čo napríklad dokázala dvojička Jalčová s Číkošovou, ktoré u mňa vyrastali."

Vaším tromfom bola vraj v piatom zápase kapitánka Škvareková, ale do náruče ste si padli aj s legionárkou Mazzanteovou, za tie fantastické trojky.

"Budem možno neskromný, keď poviem, že Zuzku Škvarekovú som si šteril práve na tento zápas. A urobila v ňom všetko tak, ako mala, doslova čo mi videla na očiach. Nielenže dobre hrala, ale vniesla do tímu aj potrebný pokoj. Kelly som zas pred zápasom povedal - dnes nepôjdeš do základnej päťky, budeš tentoraz ´top secret´ hráčka, ktorá príde na ihrisko vtedy, keď bude treba rozhodnúť. Nechal som ju vydýchnuť, pozrieť sa na zápas, s vedomím, že bude kľúčovou hráčkou, ktorá to má zobrať do vlastných rúk. A ona to urobila naozaj báječne."

Vari s ňou už sám preberáte aj taktiku na zápas?

"Ale kdeže! So svojou osemdňovou angličtinou by som to nedokázal. Na to je pri tíme Pišta Svitek, ten moje pokyny dievčatám tlmočí. A niekedy z toho majú baby aj srandu, niektoré moje anglické výroky si dokonca zapisujú. Aspoň jeden, ktorým som sa preslávil: Go to ball! Nevedeli pochopiť čo od nich chcem."

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári