Na alergikov nezabúdajú, ale s burinou súkromníkov si neporadia
Jar je krásne obdobie. Po zime príroda naberá nový dych, všetko sa prebúdza, kvitne, zelenie, rozvoniava. Milovníci prírody sa snažia vnímať ju plným priehrštím. V meste však žijú aj ľudia, ktorí počas kvitnutia nemôžu takmer vyjsť z domu. Sú alergickí, a hneď kýchajú, kašlú, puchnú im oči, slzia. Riaditeľa Správy mestskej zelene Ing. Františka Tampla sme sa spýtali, či pri obnove zelených pľúc vnímajú aj problémy alergikov.
Odpoveď bola kladná. I keď všetkým alergikom, to pripustil, vyhovieť nie sú schopní. "Podľa odborníkov je v prírode evidovaných asi 200 druhov alergénov, na ktoré môže človek reagovať. Vrátane kvitnúcich rastlín, nielen stromov. Pokiaľ by sa malo odstrániť všetko, čo môže ľuďom spôsobovať ťažkosti, zrejme by sme žili ako na pustatine."
K alergénom medzi drevinami patrí lieska, ktorá sa v meste vôbec nesadí. A tých, čo by ešte rástli, nie je veľa. "Podobne dokáže ľuďom problémy spôsobovať breza. Ak občan predloží žiadosť zdokladovanú lekárom, že je citlivý na jej peľ, konáme." Nepriateľom alergikov je aj topoľ. Alergénom nie je však samotná "vata", ale to, čo v prostredí na seba naberie, teda peľ, prach a ostatné "nečistoty". No a práve na ne sú hlavne ľudia alergickí.
"V súčasnom prostredí a období najväčšie negatíva spôsobujú kvitnúce buriny nachádzajúce sa hlavne na neudržiavaných pozemkoch súkromných vlastníkov. Niektoré spôsobujú nielen alergie, ale sú nebezpečné. Nikto však nemá právo súkromníkov donútiť k náprave. Stačí sa pozrieť napríklad na polia smerom na Aničku..." Vietor z nich roznáša semená burín, a tým aj alergie ďalej. Práve buriny sú podľa F. Tampla oveľa nebezpečnejšie ako stromy.
Výrub, ako uviedla prevádzková námestníčka riaditeľa Ružena Slivová, sa riadi stanovenými predpismi. Bez nich stromy nemožno likvidovať. Do začiatku tohtoročného vegetačného obdobia, teda od zimy do 1. apríla, v ojedinelých prípadoch bol daný súhlas až do 15. apríla, vyrúbali v meste 266 stromov. Išlo o stromy v MČ Juh, Staré mesto, Sever, Nad jazerom, Dargovských hrdinov, Západ a Sídlisko Ťahanovce.
"Skôr ako sa začne rúbať, najprv sa urobí obhliadka. Pri nej sa potvrdí, či strom bude vyrúbaný alebo nie. Ak padne kladné rozhodnutie, magistrát vydá súhlas a k slovu príde píla," opísala postup R. Slivová. Najčastejšie sa reže vtedy, ak je drevina stará, chorá alebo nie je stabilná a prípadným pádom by mohla ohroziť bezpečnosť ľudí či budovu. Popri výruboch sa napríklad, ak stromy tienia okná, robia aj orezy niektorých konárov. Nové výruby sú možné po skončení vegetačného obdobia, teda od októbra.
I keď pri zlikvidovaní hoci aj jediného stromu musí byť súhlasné vyjadrenie magistrátu, obyvatelia reagujú rôzne. SMZ napríklad robila rekonštrukciu stromoradia na Čermeľskej alebo prebierku na Kuzmányho, ku ktorej je riadne vypracovaný projekt, no niektorí ľudia sú aj tak nespokojní. Sťažujú sa, kritizujú, ba aj trestným oznámením na SMZ sa oháňajú. "Pritom to, čo sa odstráni, snažíme sa nahradiť novou, kvalitnou zeleňou. I teraz sa SMZ venuje jarnej výsadbe. V rámci nej vysadíme 638 listnatých stromov, 101 ihličnatých, 23 906 listnatých kríkov, 2663 ihličnatých. Pribudne tiež 124 650 letničiek a 12 850 trvaliek," uviedla prevádzková námestníčka.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
