Šesťdesiat rokov pestovali zeleninu nad skladom delostreleckých granátov
Od skončenia 2. svetovej vojny uplynulo 61 rokov. Jej hrôzy pripomínajú pamätníky padlých hrdinov a dejepisné učivo. No nie iba to. Na boje dávno minulé si človek môže spomenúť aj nechtiac napríklad pri stavaní domu, kopaní studne, alebo pri oraní záhradky. Na týchto miestach bývajú zabudnuté "živé" artefakty, pripravené kedykoľvek sa zobudiť... Nevybuchnutá munícia môže ľuďom pripomenúť vojnové hrôzy až príliš rukolapne.
Ešte mnoho desaťročí bude pyrotechnikom trvať, kým bude zem slovenská úplne "bezpečná". Keďže počas vojny prebiehalo na Slovensku množstvo oslobodzovacích bojov, nevybuchnutá munícia sa dá nájsť takmer všade. "Roboty budeme mať ešte veľmi dlho. A to aj napriek tomu, že po vojne sa mestá cielene od munície čistili. Na dedinách sa však ľudia o to príliš nestarali. Muníciu neraz zakopali, aby mali pokoj," hovorí pyrotechnik Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach kpt. Miroslav Kost. "V Poľsku sa po vojne krajina nečistila. Dukla musí byť z poľskej strany úplne zamínovaná. Tam budú mať ešte dlho čo robiť."
Počty výjazdov pyrotechnikov k nálezom munície z roka na rok neklesajú. V košickom kraji absolvovali vlani 102 výjazdov. A tento rok zasahovali už 24 krát. Najviac nachádzaným muničným materiálom sú delostrelecké granáty a míny rôznej veľkosti a tvaru. Aj ručných granátov býva dosť. Menej je protipechotných a protitankových mín i špeciálnej munície. Nálezy leteckých bômb bývajú unikátom. Nie však z dôvodu, že by sa počas vojny málo využívali, ale preto, lebo bomba, ktorá počas letu nevybuchne sa po dopade na zem, zaborí do väčších hĺbok. "Počas ostatných šiestich rokov sme našli len dve, naposledy vlani pri Michalovciach. No nebola to originál letecká bomba, ale prerobený delostrelecký granát. Vo vojne bolo bežné, že keď dochádzala munícia, prispôsobovali ju tak, ako sa hodilo. Na granát privarili držiaky a tým ho prispôsobili na použitie v lietadlách."
Špecialisti pri vyhľadávaní a zneškodňovaní povojnovej munície nepoužívajú pyrotechnický odev, pretože by ich zbytočne zaťažoval. Občas totiž musia vynaložiť mnoho fyzických síl - prejsť niekoľko kilometrov v hornatom teréne alebo v lese a niekedy aj zlanením do jaskyne. Niekoľkomiliónový odev používajú len pri zneškodňovaní nástražno-výbušných systémov.
K vyhľadávaniu nebezpečnej munície používajú detektor kovov, röntgen, kamery a podobne. Na hľadanie nástražno výbušných systémov sa využívajú aj špeciálne vycvičené psy, preto spolupracujú aj s policajnými psovodmi. Výcvik psa výbušninára stojí niekoľko desiatok tisíc korún. Preto sa v súčasnosti vyvíja špeciálne ochranné oblečenie aj pre takéhoto psa.
Sú známe prípady, kedy došlo k zraneniu a tým aj k vážnemu poškodeniu zdravia a dokonca k úmrtiu pyrotechnika. Pri každej manipulácii s výbušninou riskujú životy. A pomýliť sa dá iba raz... Nemajú preto pyrotechnici strach? "Strach pred zneškodňovaním munície nemám. Pred výbušninou pociťujem skôr rešpekt. Ale ak by som ho stratil, nemám v tomto povolaní čo robiť," vraví kpt. Kost.
Zeleninu pestovali na munícii
Nálezy munície majú svoje obdobie. Najčastejšie sú na jar, kedy sa pri domoch, v záhradkách a na poliach začína s prvými prácami. Po dlhej zime ľudia naberú nový dych a púšťajú sa do prestavieb domov, potrubí, plotov. A pri kopaní môžu objaviť aj nechcený "poklad". Ďalším výdatným obdobím je jeseň, čas hubárov, ktorí prehrabávajú každý pník v lese. "V Buzulove stavala rodinka nový plot. Dávali tam betónový pätník a asi 20 cm od neho začali kopať dieru kvôli vodovodu. Práce museli prerušiť a zavolať nás. Našli sme tam 27 ručných granátov."
Pyrotechnikom sa občas podarí zabiť jednou ranou aj niekoľko múch... Spomínajú si na prípad, keď poriadkumilovní ľudia navláčili a poukladali 50 mín, roztrúsených po celom lese, na jednu kopu. V dedinke pri Plešivci si zase ľudia okopávali záhradku, netušiac, na akej muničnej základni pestujú zeleninku. "Vykopali sme tam 75 delostreleckých granátov. V zemi boli poukladané vedľa seba a pod sebou do hĺbky pol metra. V čase vojny tam bolo zrejme palebné postavenie. Prezreli sme ešte s detektorom pôdu dookola, ale inde nebolo už nič."
Uplynulú sobotu v obci Boťany - kolónia, nachádzajúcej sa pri ukrajinských hraniciach, našli košickí policajní experti 107 delostreleckých mín. Privolali ich ľudia, ktorí zbúrali starý rodinný dom a odkrytý pozemok chceli poorať. Aj začiatkom tohto týždňa boli privolaní k zaujímavému prípadu. V Moldave nad Bodvou si jeden Róm zaumienil, že si rozšíri svoj príbytok smerom do svahu. Nemohol však svoj smelý plán dotiahnuť do konca, pretože pri kopaní narazil na delostreleckú mínu.
Veľa nevybuchnutých náloží sa nachádza v zberných surovinách. Ich zamestnancom občas nedochádza, že vykúpia starú mínu, alebo granát, ktorý môže explodovať. "Boli sme privolaní k munícii aj do triedenej skládky v železiarňach. Zberné suroviny muníciu od niekoho vykúpili ako železný šrot a odniesli im to," spomína kap. Kost.
Nie každý človek, ktorému sa pritrafí staré bomby nájsť, si ihneď ratuje život. Niekto sa im môže aj potešiť a využiť ich na svoju reklamu. "Stalo sa nám, že sme sa o nájdenej vojnovej munícii dozvedeli až z televíznych novín. Istý muž zo Svidníka nájdenie delostreleckého granátu nezahlásil nám, ale televízii." Medzi ľuďmi existujú fanatici, ktorí vojnovú muníciu vyhľadávajú a zbierajú. Okrem toho, že takáto činnosť je trestná, pretože ide o nedovolené ozbrojovanie, ohrozujú seba aj ostatných.
Mína v strome
Nebezpečná munícia sa môže nachádzať kdekoľvek. Aj človek s bujnou fantáziou by mal problém vymyslieť jej také miesta, aké poskytne príroda. Napadlo by niekomu pri prechádzke lesom, že môže byť aj v strome?! Na Dargove takýto strom ešte prednedávnom rástol. "Doniesli nám veľký peň, v ktorom bola v strede delostrelecká mína. Strom začal rásť aj cez mínu a obrástol ju," opisuje kuriozitu kpt. Kost.
Na fare v Medzeve bol zas granát umiestnený v stene nad okennou rímsou. Bol tam už roky rokúce, miestni o ňom vedeli a nikto sa nad "ozdobou" fary nepozastavoval. Až do chvíle, keď do Medzeva prišiel nový farár a ten zavolal políciu. "Vybrali sme ho a zistili, že granát bol nefunkčný, nemal už ani zapaľovač. Nad rímsu ho niekto vložil zrejme zámerne pre zaujímavosť."
Väčšina ľudí, ktorí na vojnovú muníciu nechtiac natrafili, má pred jej možnou ničivou silou rešpekt. Nájdu sa však aj objavitelia, ktorí sa chcú dopátrať až k "jadru veci". "Niektorí sa snažili rozobrať delostreleckú mínu a vo zveráku im vybuchla. A mali sme aj taký prípad, keď dotyčný rozrezával mínu ´flexou´, kvôli železu. Vybuchla mu..."
Každá munícia je funkčná
Aj keď prípadov, kedy si nálezcovia manipuláciou s muníciou ublížili, nie je mnoho, pyrotechnici verejnosti pripomínajú, aby sa jej v žiadnom prípade nedotýkali a okamžite volali políciu. "Všetko treba ihneď oznámiť, pretože môžu prísť nejaké deti, ktoré sa s ňou začnú hrať a hodia ju napríklad do ohňa. Netreba to nechať na náhodu, lebo z toho môže vzniknúť veľký problém," apeluje na občanov. Polícia na rozdiel od nálezcov vie, ako má s muníciou správne naložiť. "Ak je vystrelená, kvôli ušetreniu života a zdravia občanov v obci, ju prenášame ručne alebo autom na také miesto, kde ju môžeme bezpečne odstreliť. Zvyčajne to býva v lokalite nálezného miesta."
Špecialisti si vyhliadnu vhodný terén, ktorý ohradia a tak zabezpečia pred neželanými návštevníkmi. Môže to byť lúka, pole, jednoducho voľné priestranstvo, kde je dobrá viditeľnosť. Konkrétne miesto musí byť podľa jeho prírodných daností a typu zneškodňovanej munície upravené. Používajú sa na to rôzne spôsoby. Buď vyhĺbia do zeme jamu do ktorej muníciu vložia, alebo ju ohradia kusmi kameňov. "Takto zminimalizujeme následky výbuchu. Keď je tam tvrdá pôda, budú na nej po odpálení kamene a črepiny lietať. Snažíme sa, aby ich rozlet bol čo možno najmenší a preto muníciu umiestnime pod nejaký veľký kameň, aby sme účinok črepín mohli usmerniť. V Boťanoch sme 35 vystrelených mín zlikvidovali na mieste tak, že sme ich dali do pieskovej pôdy, ktorá výbuch ´podržala . Munícia sa zvykne dávať do jám a prikrývať hlinou, aby sa utlmila sila výbuchu."
Nevystrelená, čiže neodistená munícia, je relatívne bezpečná. Neuškodí jej ani pád z troch metrov. Bola predsa zostrojovaná tak, aby vydržala veľa vojenských transportov. Preto sa nelikviduje namieste, ale preváža do železobetónového skladu v Košiciach a neskôr zneškodňuje vo vojenských priestoroch špecializovaných práve na tento účel. Pokiaľ sa typ nevystrelenej munície vymyká z priemeru, polícia si ich ako raritu zakonzervuje vo svojich zbierkach.
Každá nájdená munícia môže byť funkčná. Nech nálezcov nemýli skorodovaný povrch, vnútro je stále pripravené kedykoľvek explodovať. Je totiž z nehrdzavejúceho kovu a trhavina je tak od vonkajších vplyvov dokonale odizolovaná. Najnebezpečnejšia munícia je taká, ktorá už bola vystrelená, ale nevybuchla. Tam stačí málo a nešťastie je na svete. "Iniciátori a všetky zapaľovače sú v takom prípade odistené. Stačí malá manipulácia, nepatrný pohyb a môže dôjsť k výbuchu," vysvetľuje kpt. Kost.
Nálezy nevystrelenej (bezpečnejšej) a odistenej (nebezpečnejšej) munície sú v pomere pol na pol. Čím je mína alebo granát väčší, tým je väčšia aj škoda, ktorú môže spôsobiť. "Každá munícia je nebezpečná, rozdiel medzi nimi je len v účinku. Keď má delostrelecká mína kaliber 50 mm, tak jej črepinový účinok je do 200 metrov. Preto sa dá povedať, že ručný granát je menej nebezpečný ako delostrelecký. Na výbuchu nie je najnebezpečnejšia samotná detonácia, ale práve črepinový rozlet. Človeku tlaková vlna neublíži, ale kúsky roztriešteného kovu áno."
Munícia, ktorú po sebe zanechali dve svetové vojny, je v drvivej väčšine ruskej, nemeckej a rumunskej výroby. Aj keď má povrch značne zničený, špecialisti vedia určiť, ktorá krajina ju vyrobila. "Poznáme už systém spúšťacieho mechanizmu, aký používali Rusi i Nemci, preto to vieme identifikovať. Pri Plešivci sme našli delostrelecký granát maďarskej výroby a ten podľa veľkosti kalibru vojaci nestrieľali z kanónov, ale z vlakovej súpravy." V Košickom kraji sú najčastejšími náleziskami vojnovej munície Moldava nad Bodvou a oblasť Sorošky. V štatistikách nezaostáva ani
Dargov a Sobrance. V minulosti bolo najviac nájdenej munície v Plešivci.
Andrea BOŽINOVSKÁ
Autor: Voľby, vlak, party
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári