smrť sa na neho vykašlala a dala mu druhú šancu
V živote sa tak nenatrápil ako pri moderovaní VyVolených
Herec a moderátor Dušan Cinkota si toho stihol už odskákať dosť - patril medzi najtalentovanejších mladých hercov, mal mnoho divadelných, televíznych i dabingových príležitostí. Spadol však do drogovej závislosti, ktorá ho dostala aj do väzenia. Za prechovávanie drog si odsedel vyše rok za mrežami... Vrátil sa však na divadelné javiská aj pred televízne kamery. Košičanom sa vďaka agentúre Amadeus predstavil v stredu na predstavení Jána Ďurovčíka ...na vaše hroby. Pred tým, než vyšiel na javisko si našiel čas aj na rozhovor...
S predstavením ... na vaše hroby ste sa v obnovenej premiére na javiská vrátili po piatich rokoch. Vníma ho publikum dnes inak?
- Pre mňa je povzbudzujúce, že sa tu vôbec nájde niekto, kto v tomto štáte a v kultúre nadväzuje na tradície. Je úžasné, že sme toto predstavenie vôbec obnovili. Čo sa týka reakcií publika - myslím, že sú podobné. Aj vtedy to bol výkrik, aj teraz je... Viac však šetríme divákov, pretože ľudia sú dnes zvyknutí nechať sa unášať prúdom diktátorskej politiky, špinavé veci sa držia pod pokrievkou a menej sa očakávajú výkriky proti tomu všetkému. Všetci sme mali možnosť kričať a nekričali sme, mali sme možnosť brániť sa a nebránili sme sa. Teraz, keď ktosi proti všetkému zakričí, tak sú z toho ľudia viac v šoku ako pred piatimi rokmi.
Vám sa však chce kričať...
- Ja kričím stále. Oplatí sa však aj hľadať iné spôsoby komunikácie. Divadlo je povýšený spôsob komunikácie. Ja kričím cez divadlo. Predstavenie ...na vaše hroby vychádza z knihy Borisa Viana a my sa ju snažíme dopísať. Všetci existencionalistickí spisovatelia, ktorí sa celý život zaoberali smrťou, sa na konci života zhrozili a utiekali k Bohu. Zrazu totiž prišli na to, že celý život dumali nad smrťou a nežili život. Jedna čínska múdrosť hovorí - Nezaoberaj sa smrťou, pokiaľ ešte nič nevieš o živote...
Vy o ňom viete dosť?
- Ja viem toho o živote veľa. Neviem, či je to dosť alebo málo, no viem všeličo. V každom prípade sa snažím žiť naplno a život doslova hltať a vychutnávať si ho zároveň.
Osud vám nadelil kadejaké skúsenosti - či už drogovú závislosť alebo rok za mrežami. Ste vďačný za každú skúsenosť, alebo si osud niektoré mohol nechať pre seba?
- Som vďačný za každú skúsenosť, lebo chcel by som vedieť a zažiť z každého rožku trošku. Ale nie každá skúsenosť je nutná... A čo by som ešte zažiť chcel? Čo ja viem. Možno gruppensex (smiech)...
Aj moderovať VyVolených bola pre vás dobrá skúsenosť? Bulvárne noviny si na vás zgustli a napísali, že ste pohoreli...
- Ja som už pred tým moderoval rôzne relácie a boli úspešné. Pre to, aby som vo VyVolených nepohorel, by musela táto show fungovať. A nefungovala... Mal som tam totiž iba jedného jediného konzultanta - dramaturga. On to celé myslel zrejme dobre, lenže to nestačilo. Nechce sa mi už k tomu vyjadrovať - som rád, že to celé skončilo tak, ako skončilo. Mohlo to dopadnúť ešte horšie. V živote som sa tak nenatrápil, ako pri moderovaní VyVolených... Nie je pravda, čo sa popísalo, že som nestíhal pripraviť sa. Iní nestíhali... Nič nefungovalo ako malo a to je pre herca i moderátora to najhoršie - keď ho hodia do projektu, ktorý nie je pripravený...
Aké máte teraz pracovné ponuky?
- Ponúkajú mi, aby som písal a režíroval, nie hral. Neviem, či sa mám z toho tešiť... Vravia mi, že keď som na javisku, tak herecky trčím nad ostatnými a že to prekáža - ja si s tým však neviem poradiť. Na druhej strane - stále som chcel písať. Nikdy som však na to nemal dosť odvahy, no v poslednej dobe sa s tým rozsypalo vrece. Napísal som Husárov, Pikového kráľa... Tentoraz ma oslovila jedna producentka, ktorá chce, aby som pre ňu napísal muzikál. Dostal som jeden dobrý nápad, takže to asi urobím. Zatiaľ však nič neprezradím. Na jeseň by som mal písať nový projekt pre divadlo Ludus. Tak som rozmýšľal, že kedy si vlastne zahrám? Niet na to čas. Navyše chystám 3. ročník medzinárodného divadelného workshopu...
Vzhľadom na náš právny systém ste na voľnej nohe a odkázaný iba na ponuky, nie?
- Som na nútenej voľnej nohe. Do konca svojho života nemôžem byť v tejto krajine zamestnaný - všade to závisí od výpisu z registra trestov. Preto som aj dostal výpoveď zo zvolenského divadla, kde ma zamestnali po návrate z väzenia... Začínal som tam však prekážať...
Nevnímate ho teda už ako divadlo, ktoré vám podalo pomocnú ruku, keď ste vyšli z väzenia?
- Začínam mať pocit, že ma len potrebovali využiť. To čo odo mňa chceli, to som im dal - pritiahol som do hľadiska divákov, zvýšil návštevnosť a tým aj tržby. Vďaka tomu prišli do Zvolena zaujímaví režiséri, vznikli dobré inscenácie. Potom si asi povedali - stačilo... To, že mám za sebou nejaké škandály - to je ľahko mediálne využiteľné... Je jednoduché spraviť z toho marketingový obchodný ťah. Aj z VyVolených mám taký pocit...
A čo seriál Rodinné tajomstvá, ktoré nakrútila STV a nedávno odvysielala? Aj tam ste si zahrali...
- To je niečo iné. Ten seriál sa mi páčil a podľa mňa je dobrý. V súvislosti s nakrúcaním u nás sa vraví, že sa nenadväzuje na tradície, ktoré to boli. To je pravda. Väčšina ľudí si dnes myslí, že sú tí najmúdrejší a nepotrebujú sa opierať a cudzie skúsenosti. Tak potom iba tápajú a skúšajú a vzniká pri tom chaos. Keď je takýchto chaosov pohromade viac, vzniká ´oberchaos´. A v takejto situcáii príde buď apokalypsa alebo diktatúra. Najhoršie je, že ľudstvo z vlastných dejín vie, ako to všetko dopadne, no aj tak sa do toho rútime. Ja však budem vždy kričať, aby si ľudia uvedomili, že môžu zastať a ísť proti prúdu.
Keď ste už spomenuli diktatúru - bola tá vo väzení tou najhoršou, ktorú ste kedy zažili?
- Vôbec nie. Najhoršie je, keď sa človek postaví proti hlupákovi a nič nemôže spraviť, lebo ten hlupák určuje pravidlá pre vás, vašu rodinu, blízkych... Najhoršia diktatúra je vtedy, keď sa útočí na ľudskú dôstojnosť.
Čo teda pre vás bolo vo väzení najhoršie?
- Zasa len hlupáci. Ak bol ten hlupák na opačnej strane dverí. Ale na druhej strane - to bola celkom sranda.
A čo ľudia, ktorých ste stretli na tej vašej strane dverí?
- Bolo to pre mňa veľmi prekvapivé, kto všetko sa ocitne za mrežami. Najprekvapivejšie pre mňa bolo číslo - 300 ľudí z 800 bolo nevinných! Hrozné pre mňa bolo, keď som si uvedomil, že aj napriek tomu, že kým súd nevyriekne ortieľ, tak ste nevinný, že to nikoho nezaujíma a odsúdia vás na základe dojmu. Veď tu neexistuje prezumpcia neviny, nie je tu právny systém. Ak niekto chce hovoriť, že u nás je právny štát, nech ide - viete kam...
Čo vám vo väzení pomohlo prispôsobiť sa?
- Urobil som okolo seba poriadok. Naša chodba bola exkluzívna, nikdy tam neboli žiadne hádky ani bitky, dokonca sme sa chodili častejšie sprchovať ako tí ostatní... Bola tam celkom sranda...
Vznikli tam aj priateľstvá? Ste s niekým odtiaľ v kontakte?
- Ale áno. Keď som vyšiel von, nemal som kam ísť. V cele som však mal kamaráta, ktorý má v Bratislave byt. Býval som u neho asi tak štvrť roka. Dodnes mám kľúče od jeho bytu, mohol by som tam teda kedykoľvek ísť. Keďže tam však už nebývam, tak mu pred tým vždy zavolám a on sa čuduje - čo voláš, čo sa pýtaš, veď máš kľúče... Je to veľmi silné priateľstvo. A nie len s ním. Nie je predsa pravidlo, že ten, kto sa ocitne vo väzbe, je automaticky vagabund! A ak sa aj niečo stalo - veď každý sa môže pošmyknúť, nie? Ľudia však veľmi ľahko odmietnu dať niekomu druhú šancu. Ak by ju však potrebovali oni sami, hneď by si ju vypýtali. Druhým ju ale dať nechcú...
Mediálne známe osoby majú v takýchto prípadoch smolu v tom, že sa vždy nájde ktosi, kto si povie, že im to dá ´vyžrať´... Po autohavárii to ľahké nemal Števo Skrúcaný a asi to nebude mať ľahké ani Mariál Labuda...
- Je možné, že ak by som bol Janko z Hornej-Dolnej, tak by prístup ku mne bol iný. Na druhej strane, ak by som bol naozaj iba obyčajný Janko, nikto by na mňa nespravil takú pascu, do akej ma dostali. Už sa k tomu vôbec nechcem vracať...
K väzeniu ale aj drogovej závislosti ste sa však vrátili ako autor. Napísali ste hru Pikový kráľ, ktorá je vlastne o vás a o tom, čo ste si preskákali. Čo bolo pre vás impulzom napísať to?
- Impulzom bol Jaro Mottl. Prišiel ku mne a vraví mi - poďme robiť divadlo. Tak dobre ale o čom? A on na to - o tebe! Vzal som si mesiac na rozmyslenie a potom som sa do toho pustil. Z pohľadu autora je ľahké písať o sebe, lebo je pravdepodobné, že človek vie, o čom píše a nepomýli sa. Iba ak by sa rohodol klamať. A ja klamať neviem. V ničom.
Nebolo to pre vás občas masochistické vracať sa kvôli písaniu ku všetkými tým nepríjemným spomienkam?
- Áno, bolo. Ale práve takto sa začína terapia - tým, že si človek začne hovoriť pravdu a nezatvára pred ňou oči. Pikového kráľa chodíme hrať medzi študentov, lebo viem, že je nebezpečné nehovoriť o veciach. Aj o drogách. Keď totiž niekto príde na diskotéku ´nafičaný´ a začne hovoriť o droge, ktorú vzal, v superlatívoch, tak pokiaľ ostatní o tom nič nevedia, tak mu môžu uveriť a vezmú si aj oni... Po čase však príde sklamanie, človek si zrazu uvedomí, že kvôli fetovaniu stratil 15 rokov života a čo teraz s tým? Ak by sa o tejto problematike dosť hovorilo, tak by mu kamaráti na diskotéke povedali - čo to táraš za bludy a nevzali by si drogu tiež... Najväčší nezmysel je nehovoriť o tom... Ja som si tým všetkým prešiel a chcem pomôcť ostatným. Viem na sto percent, že vďaka Pikovému kráľovi sme mnohým pomohli... Základ je, aby si človek uvedomil, že ho droga zabíja. Lenže to si človek zvyčajne uvedomí neskoro...
Vy ste si uvedomili, že vás to ide zabiť?
- Jasné, že áno... Vtedy sa na mňa smrť vykašľala. Neviem, či urobila správne alebo nie...
Možno sa rozhodla dať vám ešte jednu šancu... Na čo ju chcete využiť?
- Chcem dostavať dom pri Bratislave a mať svätý pokoj. Už sa vidím, ako sedím na hojdacom kresle na terase, kolená prikryté károvanou dekou a okolo mňa pobehujú vnúčatá a pes... Už by som pokojne mohol ísť do dôchodku, už mám toho za sebou dosť, chcem mať svätý pokoj... Uvedomujem si totiž, že všade okolo mňa je veľa nesprávnych vecí, s ktorými sa nedá nič urobiť. A to ma stojí veľa energie. Z toho som potom celý unavený a som rád, ak mám dosť síl, aby som sa ´premotkal´ celým dňom.
Čo vám ale zaručene dobije baterky?
- Sadnem do auta a iba sa tak vozím, netuším, kam idem... Alebo sa večer vyveziem na niektoré z mojich obľúbených miest, odkiaľ vidno rozsvietené mesto. Tam len tak sedím a dívam sa, občas aj zaspím... Auto je môj tichý spoločník, ktorý neodvráva... Len škoda, že stojí peniaze (smiech). Svoj život si asi neviem predstaviť bez auta. Bez čoho ešte? Bez sexu... A bez lásky.
Dátum narodenia: 13. október 1970
Znamenie: Váhy
Miesto narodenia: Banská Bystrica
Ukončené vzdelanie: VŠMU Bratislava
Rodinný stav: slobodný no zadaný
Relax: hudba
Televízna a filmová tvorba:
2005 Rodinné tajomstvá
2001 Vadí nevadí
2000 Hana a jej bratia
2000 Chaos
1994 Dlhý, Široký a Bystrozraký
1991 Neha
KID
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
