českého divadelníctva - Jiřiny Jiráskovej a Jany Brejchovej. V komédii Koktejl rozohrajú príbeh o dvoch dobrých kamarátkach, ktoré trpia samotou. Občas sa hašteria a robia si naschvály. Kým sa však herečky postavia na košické dosky znamenajúce svet, zavolali sme J. Jiráskovej a v krátkom rozhovore sme poklebetili o predstavení, ale i o tom, prečo sa s J. Brejchovou dokážu poškriepiť.
Prečo by si Košičania nemali Koktejl nechať ujsť?
- Pretože tam hrajú dve dámy v rokoch, skúsené a myslím si, že české herečky, ktoré majú k Slovensku dobrý vzťah a tešia sa tam.
Na čo sa na Slovensku tešíte najviac?
- Bola by som nerada, keby to znelo vtieravo, ale hrám na Slovensku veľmi rada, pretože tamojšie publikum je vynikajúce. Veľmi divadelne vzdelané. A to je pre hercov dôležité.
Predstavenie je o kamarátkach, ktoré sa hašteria. Vy ste vynikajúce priateľky s J. Brejchovou. Povadili ste sa niekedy?
- Iba raz. Keď sme robili Milošovi Formanovi pre jeho kamarátov vianočnú sviečkovú. Pri stole bolo 15 ľudí, boli sme z toho dosť uštvané. A pohašterili sme sa na tom, že Janička dávala brusnice na knedlíky a ja som jej vravela, že sa dávajú na mäso. A ona stále svoje. Tak som jej povedala, že je to blbosť, lebo sa vsiaknu. Jana teda so všetkým tresla a povedala mi, že si to mám urobiť sama. Nehovorili sme spolu celý večer...
Tichá domácnosť?
- Áno. A vyriešila to moja mamička, ktorá mala Janu veľmi rada. Považovala ju za svoju druhú dcéru. Keď sme prišli domov a zverili sme sa jej, že sme mali tento konflikt, mamička povedala: "Ale ja dávam brusnice na koliesko citróna. Pravdu ste nemali ani jedna." A bolo to vybavené.
Na javisku však k treniciam zrejme nedochádza...
- Nie, absolútne! Jana začala hrať divadlo vďaka tomu, že som za totality mala 13 rokov zakázanú prácu pred kamerou a mikrofónom a Zdeněk Podskalský napísal pre mňa a pre Brodského zájazdovú hru, v ktorej napísal rolu aj Jane. Ona to dlho odmietala a potom z nás bola najlepšia.
Užijete si spolu na javisku veľa zábavy?
- Často sa nás diváci pýtajú, či sú improvizácie v hre pripravené, alebo vznikajú na mieste. Vznikajú na mieste. Naozaj si dobre rozumieme.
Rozumeli ste si tak dobre odjakživa?
- Odjakživa. A trvá to už 35 rokov.
Je teda aj spoločné chodenie na zájazdy radosťou?
- Nie je to žart, je to pravda, my na tie zájazdy chodíme ako na rande.
Na čo sa najbližšie tešíte?
- Na dovolenku. Už sa neviem dočkať. Mám 75 rokov, tak to nie je jednoduché...
Kde budete dovolenkovať?
- Už dlho dovolenkujem na Šumave, kde mám veľmi krásny dom, ktorý na začiatku minulého storočia postavil otecko Zdeňka Podskalského. Je to dom, ktorý mám veľmi rada. Mám tam obrovskú záhradu, množstvo zvieratiek, vtáčikov, stromov a som tam veľmi šťastná.
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
