zahraničných vecí Eduarda Kukana medzi najväčšie úspechy našej zahraničnej politiky v uplynulom volebnom období. Viac sme sa s ministrom aj o tienistých stránkach jeho rezortu porozprávali na nedávnej straníckej akcii SDKÚ v Košiciach.
Na čo ste za tých vyše 3,5 roka vo funkcii v druhej vláde Mikuláša Dzurindu najviac hrdý?
- Asi na to, že sme sa stali členmi EÚ a NATO, teda organizácií, kde sme sa o členstvo dlhšie usilovali. No možno ešte podstatnejší je fakt, že dvojročné členstvo v EÚ a NATO nám jasne ukázalo, že sme sa na to veľmi dobre pripravili. Už od začiatku nášho členstva sme mohli fungovať naplno a ďalšie krajiny nás brali tak, že sme normálni tímoví hráči a sami od nás očakávali naše expertízy a návrhy riešenia problémov. To aspoň ja považujem za naše najväčšie plus, že sme sa nestali len pasívnymi členmi, ale sme prínosom pre obe tieto organizácie.
Na druhej strane je však mnoho vecí, ktoré ste zatiaľ nie celkom zvládli. Najmä výdavky na našich diplomatov sú až príliš vysoké...
- Máte pravdu, že z pohľadu zahraničnej politiky nie je vyriešená otázka jednotnej zahraničnej služby. Stále si myslím, že obchodné oddelenia, ktoré sú na našich veľvyslanectvách, by mali byť ich priamymi súčasťami. Teda riadené musia byť z jedného miesta, a to z nášho ministerstva, lenže doteraz to tak nie je. Naše obchodné zastúpenia sú riadené ministerstvom hospodárstva a zbytočne prichádza k nedorozumeniam.
Čo ste v tejto veci urobili pre to, aby sa zvýšila ich efektivita, zjednodušila administratíva a tým aj znížila finančná náročnosť na štátny rozpočet?
- Urobili sme všetko pre to, aby sa to dalo vyriešiť. Bola už dokonca vo vláde prijatá aj zmena kompetenčného zákona. Žiaľ, vďaka vládnej kríze a ľuďom z ANO, ktorí lobovali u poslancov, aby zostalo všetko tak, ako to je teraz, sa nič nezmenilo. Touto otázkou sa bude musieť zaoberať až nová vláda, kde verím, že sa to už podarí.
Podobnou otázkou je aj štátna reprezentácia Slovenska v zahraničí, ktorú robí každý a v podstate nikto...
- Áno, viem si v tejto oblasti predstaviť efektívnejšie riešenie. Dnes štátnu reprezentáciu robí Sario, agentúra cestovného ruchu, viaceré ministerstvá a rôzne ďalšie štátne organizácie. Namiesto toho, aby financie mal len jeden subjekt, zbytočne sa rozdrobujú. Určite by to malo byť organizovanejšie a pod jednou strechou, vytvorili by si aj jednotné logo a lepšie by sa využili peniaze daňových poplatníkov. Ak opäť budeme vo vláde, urobíme úplne všetko, aby sme tieto dve problémové záležitosti okamžite vyriešili. Ak sa nájde vôľa na zrušenie ministerstva hospodárstva, tak by činnosť našich obchodných zastúpení spolu s jednotnou štátnou reprezentáciou Slovenska mohla byť na našom ministerstve. Určite by to bolo lacnejšie a efektívnejšie.
Vaši oponenti vám vyčítajú, že za veľvyslanca v Bosne a Hercegovine ste vymenovali Miroslava Mojžitu, pričom osoba s rovnakým menom a dátumom narodenia je vedená v registroch ŠtB.
- O pánovi Mojžitovi nechcem bližšie rozprávať, aby som mu neuškodil, hoci je pravdou, že jeho minulosť je taká, aká je. V každom prípade patrí suverénne medzi našich najlepších diplomatov.
Ale napríklad aj váš stranícky kolega a europoslanec P. Šťastný si to nemyslí. Ako nám povedal, dosť mu to vadí...
- Nech sa páči, aj v tej istej strane môžu byť rôzne názory. Ja neviem, či pozná pána Mojžitu a jeho prácu... Opakujem, patrí k našim najlepším diplomatom.
Ako sa za čas vášho ministrovania zmenilo vnímanie našej krajiny v zahraničí?
- Nielenže si myslím, ale aj vidím, že sa zmenilo dosť výrazne. Dnes sme vnímaní ako jeden veľmi dobre fungujúci štát. Všetci vedia o našich reformách a v mnohých, a to nielen európskych krajinách, ma ľudia a podnikatelia oslovujú v súvislosti s daňovou reformou. Vystúpili sme z tieňa bývalého Česko-Slovenska, lebo sám viem, ako často si nás ľudia plietli. Teraz však už mnohí vedia, že sme nezávislý štát so svojou samostatnou politikou, tvárou, menom a svojím postavením v zahraničí. V tomto došlo k zásadnej zmene. Jednoducho nás poznajú, vedia o nás a začínajú si nás vážiť.
Pred dvoma rokmi ste chceli z ministerstva "prestúpiť" do Prezidentského paláca. Keď si to tak spätne zhodnotíte, je pre vás lepšie, že ste sa prezidentom nestali, alebo to ešte stále ľutujete?
- Myslím si, že tá práca, ktorú teraz robím, ma úplne napĺňa a dokážem sa v nej aj lepšie orientovať. Okrem toho som presvedčený, že rovnakú a možno aj lepšiu službu pre Slovensko môžem urobiť ako minister, než keby som bol prezidentom.
O tri roky budú prezidentské voľby, chystáte sa opäť kandidovať?
- Myslím si, že už som to raz skúsil a to mi bohato stačilo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
