1848-49. Bol sformulovaný v 14 bodoch a adresovaný uhorskej vláde a uhorskému snemu v Pešti. Na ich hlavných iniciátorov Jozefa Miloslava Hurbana, Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu vydala vláda zatykač.
1854 - v Spišskej Sobote sa narodil architekt Gedeon Majunke. Medzi jeho diela patria liečebne, zotavovne a letoviská vo Vysokých Tatrách - v Tatranskej Lomnici hotel Slovan, Slovenský dom, Turistický dom a Kúpeľný dom, administratívne budovy, obytné domy a kostolíky. Reštauroval spišské kaštiele. Zomrel 10. apríla 1921 v Spišskej Sobote.
1934 - v Dolných Plachtinciach sa narodil slovenský herec Štefan Kvietik. Po absolvovaní štúdia herectva na VŠMU v Bratislave v
r. 1957 bol členom Armádneho divadla v Martine a od r. 1959 pôsobil v Činohre Slovenského národného divadla (SND). Z divadelných rolí: Bača Mišo (I. Stodola Bačova žena), Nick (E. Albee Kto sa bojí Virgínie Woolfovej), Posa (F. Schiller Don Carlos), Marco Polo (E. O'Neill Miliónový Marco). Úlohy vo filmoch: Boxer a smrť, Havrania cesta, Živý bič, Medená veža, Hriech Kataríny Padychovej, Tisícročná včela, Sedím na konári a je mi dobre, Tábor padlých žien a v televízii: Červené víno, Ruy Blas, Alžbetin dvor, Parazit, Horská služba a i. Pôsobil v rozhlase, bol pedagógom na VŠMU. Po revolúcii v r. 1989 bol dve volebné obdobia poslancom slovenského parlamentu.
1940 - nemecké nacistické vojská prepadli Belgicko, Holandsko a Luxembursko. Začala sa tým ofenzíva proti Francúzsku.
1942 - v Novákoch sa narodila divadelná herečka Kveta Stražanová, predtým Lukošíková. Patrí v významným hereckým osobnostiam mimobratislavských divadiel. Dlhoročná členka Činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Shakespearova Júlia, Katarína, Viola, Tolstého Anna Karenina, OďNeillova Anna Christie. Úlohy vo filme: Ďaleko je do neba, Krutá ľúbosť, Nepokojná láska.
1989 - v Bratislave zomrel prozaik Dominik Tatarka, významný predstaviteľ slovenskej literatúry a kultúry 20. stor. Absolvoval štúdium francúzštiny na Univerzite Karlovej v Prahe a krátko pôsobil v Paríži. Počas vojny vyučoval v Žiline a Martine. Zúčastnil sa v SNP, vstúpil do KSČ a po vojne bol novinárom v Národnej obrode a v Pravde. Rozpoznal podstatu komunistickej totality, o čom v r. 1956 v Kultúrnom živote napísal satiru Démon súhlasu. V roku 1968 sa angažoval za presadenie demokratizačných zmien, za čo bol neskôr perzekvovaný. Vystúpil z KSČ, vyškrtli ho zo Zväzu slovenských spisovateľov a začalo sa jeho prenasledovanie, ktoré trvalo do smrti. Napriek vypočúvaniu Štátnou bezpečnosťou mal úzke vzťahy s českým disidentským hnutím, publikoval v samizdatoch, bol signatárom Charty 77. Autor novely Panna zázračnica, románov Farská republika, Prvý a druhý úder, Družné letá. Kniha fejtónov a čŕt Ľudia a skutky bola zošrotovaná. Napísal novely Rozhovory bez konca, Prútené kreslá, trilógiu Písačky a knihu Navrávačky. Autor cestopisných čŕt, esejí. Narodil sa 14. marca 1913 v Drienovom.
Autor: 10. mája
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
