Po uliciach nechodí v smokingu ani natretý na čierno

Peter Ondrija interpretuje piesne známeho jazzmana Luisa Armstronga. "Vďaka tomu sa neraz cítim ako v jeho koži. Spievať Armstrongove skladby nie je ľahká vec, je to interpretačne dosť náročné a ja som rád, že to dokážem. Je mi možno dané odkiaľsi zhora, že aj keď mám svoj fyzický hendikep, ľudia ma na javisku vnímajú ako Armstronga," prezradil P. Ondrija.

Začínal spievaním po baroch a v reperotári mal skladby od rôznych interprétov. "Spieval som však aj niekoľko piesní od Armstronga a mnohí kamaráti mi vraveli, že takýto chrapľavý spôsob spievania mi veľmi sedí. Ja sám som však nechcel robiť imitovanie nejakého speváka, chcel som spievať vlastné skladby. Bolo to však dosť ťažké sa presadiť, nedarilo sa mi dostať do prepredia. Keď som však zistil, že imitovanie Armstronga mi sedí na môj hlas, tak som si povedal - prečo nie?"

Bolo však treba si L. Armstronga priadne naštudovať - jeho spôsob spevu, gestá, mimiku, pohyb, image... "Mám mnoho videonahrávok jeho vystúpení, články o ňom, knihy, cédečka. To všetko mi slúži ako študijný materiál. Hlavne som sa snažil osvojiť si jeho spôsob spievania, ale aj jeho mimiku či pohyb. Najťažšie z toho všetkého bolo naučiť sa zaspievať skladbu tak, aby čo najvernejšie vystihovala spôsob, akým ju spieval Armstrong. Ja však nie som on - to sa jednoducho nedá - preto sa snažím do každej skladby vložiť aj čosi zo seba. Veľmi som sa potešil, keď mi pred časom pár ľudí, ktorí zažili Armstrongov koncert na vlasté oči a uši, povedali, že to moje vystúpenie sa im páčilo rovnako, ba ešte viac... Veľmi som sa potešil aj reakciám publika v Japonsku, kde som v Osake strávil dva týždne. Musím sa pochváliť, že som mal naozaj veľký úspech..."

Pri L. Armostongovi je P. Ondrija v trochu inej situácii ako imitátori Elvisa či F. Mercuryho, ktorí si pestovali nezameniteľný imidž. "L. Armstrong bol klasik. Nemal žiadne špeciálne kostýmy. Obliekal sa do kombinácie čiernej a bielej farby, jedine menil kravaty a občas si dal motýlik. Charakteristická pre neho bola akurát ak biela vreckovka. Výrazný image pre neho nebol podstatný - bol to showman aj bez špeciálnych kostýmov. Bol to odviazaný a otvorený človek rovnako ako ja. Svojou hudbou sa snažil odpútať poslucháčov od ich problémov a ja sa pokúšam o to isté."

P. Ondriju mnohí presviedčajú, že to, že spieva skladby od L. Armstronga, vôbec nie je náhoda... "Pravda je, že Armstrong zomrel 6. júla 1971 a ja som sa narodil o deväť dní neskôr... Mnohí mi vravia, že ide o reinkarnáciu. Ja som však katolík, takže týmto veciam neverím a ani som nikdy nerozmýšľal nad tým, že by som po tomto nejak začal pátrať... Možno však vo mne je nejaké jeho cítenie, možno nado mnou drží ochrannú ruku a pomáha mi, aby som jeho piesne spieval čo najlepšie a aby som to robil poriadne... Ak nás niečo naozaj spája, tak sa to dozviem až ´tam hore´... Za to, že mám možnosť spievať jeho skladby, som naozaj vďačný. Vďaka rodine mám dosť priestoru aby som rozvíjal svoj talent a baviť ľudí svojim spevom..."

Hlavne sa P. Ondrija však snaží ostať sám sebu a L. Armstronga do svojho súkromia príliš nepúšťa. "Chcem predsa ostať sám sebu, obyčajným človekom - takým, akým bol aj L. Armstrong. Určite nechodím po uliciach v smokingu a natretý na čierno... Až keď prídem na javisko, až vtedy sa zo mňa stáva niekto iný. Nie však L. Armstrong ale niekto, kto sa snaží čo najlepšie divákom podať jeho piesne," dodal P. Ondrija.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári