Misha napodobňovala vŕtačku, Peter Lipa si pokojne čítal

Meno košického akademického maliara Viktora Šefčíka nie je vo výtvarnej branži neznámym pojmom. Má za sebou viacero úspešných prezentácii doma i v zahraničí. V poslednom čase ho poznajú najmä hviezdy slovenského showbiznisu. Portrétuje totiž známych spevákov a speváčky. V jeho ateliéri sa nachádzajú olejomaľby Igora Timka, Petra Lipy, Petra Breinera, Mishy, či operetného tenora Petra Kopčáka. Ich prostredníctvom sa rozhodol prinavrátiť zašlú slávu jeho najobľúbenejšej výtvarnej disciplíne portrétovaniu.

"V tvári sa odzrkadľuje mnoho vecí. Môžete z nej vyčítať povahu človeka," tvrdí V. Šefčík. "Je na nej najviac kopčekov, najviac svalov. Portrét je zrkadlom človeka. Je to najzaujímavejšia a zároveň základná a de facto aj najťažšia výtvarná disciplína." Na rozdiel od minulosti, maľovanie portrétov dnes nie je najpopulárnejšou výtvarnou oblasťou. Venuje sa jej málo súčasných akademických maliarov. "Portréty vyšli z módy a ľudia ich podceňujú. Keďže ich rád maľujem, chcel som portréty nejakým spôsobom spopularizovať."

Nápad portrétovať známe osobnosti vzišiel spontánne. V. Šefčík pravidelne chodieval do filharmónie a tuškou zachytával výrazy hudobníkov pri interpretácii diel majstrov. Tých, ktorí ho niečím inšpirovali, oslovil a portrétoval ich osobitne. Zo záľuby napokon vznikol projekt na vytvorenie série portrétov známych umelcov rôzneho hudobného štýlu. "Verejnosť možno portréty lepšie prijme, keď na nich budú zobrazené známe osobnosti. Vyberal som si najprv východniarov, ktorí sa presadili aj v Bratislave a niečo už dosiahli. Nie sú to rýchlokvasené hviezdičky."

Speváci sa mu ponúkajú sami

Nahovoriť známeho hudobníka, aby si na tri hodiny sadol do ateliéru, nebolo zo začiatku jednoduché. Ak nezabralo osobné pozvanie, pomohli kontakty a referencie od ľudí z filharmónie, ktorých už V. Šefčík maľoval. Celebrity si pred návštevou maliara najprv zisťujú ku komu idú a pri prvom sedení je väčšinou každý z nich nedôverčivý. Keď pochopia, o čo ide, začnú byť v pohode.

Keďže v ateliéri strávia pomerne dlhý čas, krátia si ho rozhovormi. Výtvarník s nimi debatuje na rôzne témy. O priebehu portrétovania si vedie fotografickú i písomnú dokumentáciu. "Každý z nich má nejaký názor a ja sa ho snažím zachytiť, takisto ako aj atmosféru portrétovania. Spracovaný rozhovor im potom dám prečítať a odobriť na použitie do chystanej knižky, ktorá bude o tom, akí boli a o čom hovorili." Zážitkov má mnoho. Úsmevných, prekvapivých i zarážajúcich. Zverejniť ich však V. Šefčík odmietol, nakoľko ho k tomu viaže prísľub umelcom, že ich svojvoľne nebude publikovať. Zvedavci sa s nimi budú môcť zoznámiť len v pripravovanej knihe.

Najviac práce mal s hudobníkom Petrom Breinerom. "Oslovil som ho na skúškach trikrát po sebe a zakaždým ma odmietol," spomína V. Šefčík. "Potom mi raz volali z filharmónie, že majster zmenil názor. Aj pri portrétovaní bol zvláštny, taký odmeraný a veľmi chladný. Pri maľovaní sa ma pýtal, že kto ten projekt vymyslel a hlavne, kto ho financuje. Keď som mu povedal, že som to celé vymyslel ja a že nejde o žiadnu objednávku, tak úplne zmenil postoj. Ožil, otvoril sa a nakoniec povedal, že kedykoľvek budem od neho niečo potrebovať, môžem sa na neho obrátiť."

Dnes si medzi hudobníkmi vybudoval také meno, že sa mu ponúkajú sami. Z každého umelca urobí niekoľko portrétov naraz. Ak je to možné, stretnú sa viackrát. "Prvý portrét je ako taká príprava na ďalší voľnejší. A okrem toho veľa ľudí chce mať jeden doma." Každé portrétovanie má inú atmosféru, pretože každý človek je originál.

Jedným z prvých "modelov" V. Šefčíka bola speváčka Misha, ktorá prišla na portrétovanie niekoľkokrát. Zakaždým sa uvoľnila viac a preto bol aj výsledný obraz zakaždým iný. Počas maľovania sa v dobrom slova zmysle bláznila - napodobňovala nepríjemný zvuk zubnej vŕtačky. "Vedela to ´zaspievať´ tak vierohodne, že som mal chvíľami naozaj pocit, ako keby som bol u zubára," smeje sa výtvarník. "Peter Lipa si zas pri maľovaní čítal. To je už ukľudnený pán v jesenných rokoch."

V. Šefčík nevie povedať, ktorá osobnosť ho zaujala najviac. Všetci boli zaujímaví niečím iným. Príjemný úsmev vie na jeho tvári vylúdiť spomienka na Igora Timka z No Name. "Ten bol maximálne slušný. Hneď keď prišiel sa vyzul a pekne pozdravil." Nie každá celebrita je však príjemná. Nájdu sa aj také (odmietol ich menovať), ktoré si na svoje ego mimoriadne potrpia a dajú ho aj náležite pocítiť. "To však nie je podstatné, pretože je to len povrch. Dôležité je to, čo robia a ako to robia."

Autorovi sa páčia všetky portréty, ktoré namaľoval, no najobľúbenejší je vždy ten posledný. Spevákov si vyberá, nie o každého má záujem. Momentálne si vybavuje portrétovanie českého speváka Daniela Bartu a zálusk si robí aj na Karla Gotta. Ten je tak zaneprázdnený, že maliar za ním bude musieť cestovať do Prahy.

A čo so zbierkou portrétov spevákov plánuje v budúcnosti robiť? Chce ich ponúknuť na predaj ich fanúšikom? "Nechcem ich predávať po kuse. Niekomu ich ponúknem ako ucelenú zbierku, dajmetomu nejakej väčšej významnej firme, alebo hudobnému štúdiu, ktorých by to oslovilo. Ale zatiaľ sa s tým neponáhľam. Niekoľko kusov zo zbierky zvyknem aj vystavovať, ale vcelku som ich na výstave nemal nikdy."

V. Šefčík nemaľuje len celebrity. Ak ho niekto zaujme, osloví ho a zveční. Na jeho stene visí napríklad aj portrét londýnskeho rabína. "To je taký typ, aký u nás ťažko nájdete. Mne je v podstate jedno, koho portrétujem. Zaujímajú má rôzne typy, ktoré sa nájdu v každej spoločenskej vrstve. Vyberám si podľa toho, či sa mi tá tvár niečím zapáči, to je tak ako so ženami... Do budúcna nie je vylúčené, že budem maľovať aj chirurgov, smetiarov alebo bezdomovcov."

Maľovanie ho uživí

Uživiť sa v dnešnej dobe maľovaním sa len tak hocikomu nepodarí. Umelci svoje obrazy predávajú cez predajňu Dielo a galérie. Ide to však veľmi ťažko."Tu v Košiciach som asi jediný na voľnej nohe, ktorý sa maľovaním živí." Maľuje už 20 rokov a za ten čas si vybudoval slušné meno. S predávaním svojich obrazov nemá problém, zákazníci ho už vyhľadávajú sami. Mnoho olejomalieb a akvarelov robí na objednávku jednotlivcov i firiem. "Nemusím maľovať veľa, stačí predať jeden obraz za dobrú cenu a mám z čoho žiť. V Bratislave sa podobné obrazy predávajú aj po 100 tisíc korún za kus," konštatuje. Nielen portrétovanie ho zaujalo. Množstvo obrazov na ktorých sú košické ulice a uličky, vypovedajú o jeho ďalšej obľúbenej výtvarnej téme. Príležitostne sa venuje aj reštaurátorským prácam.

K výtvarnému umeniu inklinoval V. Šefčík už v detstve. Mal rád farbičky a najradšej kreslil kone. Záľuba neskôr prerástla v zámer. Vyštudoval grafiku na strednej umeleckej škole. Na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave sa dostal až na piatykrát. Po skončení štúdia pracoval zopár mesiacov v múzeu ako reštaurátor. Neskôr rok vyučoval výtvarné umenie na "šupke". Odvtedy je na voľnej nohe. "Ak to má človek v sebe, tak maľuje a je mu jedno, či má školu alebo nie. Ani Július Jakoby nemal dokončenú vysokú školu a napriek tomu sa stal najznámejším košickým maliarom. A takisto Piccasso."

Hovorí sa, že najväčším šťastím človeka, je robiť to, čo ho baví. V. Šefčík to odporúča každému, ale myslí si, že je to viac o cieľavedomosti, ako o šťastí. "Ja som išiel za tým, aby som mohol robiť to, čo ma baví. A okrem toho, za ´socíku´ to bola jediná škola, kde nebolo treba byť zamestnaný. Mohli sme byť nezamestnaní a zároveň sme neporušovali zákon."

V. Šefčík sa popri práci venuje aj svojim dvom deťom. 14-ročnému synovi "to maľuje", no aj tak viac inklinuje k hudbe - učaroval mu saxofón. Aj 7-ročná dcérka Ester zdedila otcov talent.

Prestal ho baviť bohémsky život

Okrem obrazov visia na stene v ateliéri V. Šefčíka aj stránky v hebrejčine i zarámované citáty z Písma. Všade je plno kníh s náboženskou a židovskou tématikou. Artefakty židovskej kultúry, šesťcípe hviezdy a sedemramenné svietniky sú na každom rohu ateliéru. "Teraz robím na objednávku židovské zátišie, preto je tu toho toľko," vysvetľuje. "Pred desiatimi rokmi som bol v Izraeli, tak som sa učil hebrejčinu. Ale ja som biblický kresťan. Jeruzalem sa mi veľmi páči a zaujíma, pretože je to vlastne duchovný stret sveta. Stále sa tam niečo dialo, bolo to tak aj v minulosti a je to tak aj dnes. Keď čítate bibliu, tak skoro celý Starý i Nový zákon sa odohrával v tomto meste."

V Biblii má výborný prehľad. Ale nebolo tomu tak vždy. Po skončení vysokej školy žil úplne odlišne. Desať rokov viedol búrlivý bohémsky život. "Prestal ma baviť ten život, ktorí žije väčšina ľudí. A začal som niekde inde hľadať zmysel života. Prišiel som do určitého obdobia, kedy som chcel robiť a naozaj niečo dosiahnuť. Takýto život ma v tomto pláne zbytočne zaťažoval," tvrdí V. Šefčík.

Hľadal odpovede na otázky, týkajúce sa zmyslu života. A ten kto hľadá, aj nachádza... "Pokiaľ vás nebolí ruka, ani si neuvedomíte, že ju máte. Keď má človek problém, tak sa ho snaží nejakým spôsobom vyriešiť a k tomu, čo mi túto možnosť ponúklo, som sa obrátil. Ak vám nevie pomôcť lekár, psychiater, priateľ, tak si musíte nájsť nejaký iný oporný bod. U mňa to bola viera v Boha."

Čítal stále. Obľuboval kadejaké žánre, ale prestali ho zaujímať, pretože ako tvrdí, nedávajú človeku žiadne riešenie problémov života. "Len desať prikázaní ponúka riešenie života. Je to vlastne presný návod, čo má človek robiť. Čo zasejete, to žnete v tom je ukrytá veľká životná múdrosť a pritom je to tak jednoduché. Čítanie biblie a riadenie sa ňou, považujem za svoj životný štýl..."

Andrea BOŽINOVSKÁ

Autor: Košice už majú primátora

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári