Pre hinduistov je penis boží predmet, uctievajú ho a stavajú mu pomníky

V minulom čísle sme predstavili tajuplný Tibet očami troch slovenských cestovateľov. Svoje dobrodružné putovanie a spomínanie skončili pod najvyššou horou sveta Mount Everestom. Odtiaľ sa pobrali za krásami Nepálu a Indie. Dnes teda spolu s nimi navštívime obe tieto exotické krajiny.

Nepál je nazývaný aj "Kráľovstvom pod Himalájami". Príjmy z turistiky tvoria jeden z hlavných motorov chudobnej ekonomiky. Platí sa tu za všetko, dokonca aj za vstup do hôr. Podľa niektorých zdrojov sem ročne zavíta pol milióna turistov. Je tu najviac osemtisícových vrcholov na svete.

Nepálske kráľovstvo je konštitučnou monarchiou. Na ploche 147 181 km2 žije 28 miliónov obyvateľov. Jedna štvrtina Nepálčanov vie čítať a písať, zhruba polovica žije pod hranicou chudoby. Ekonomicky je úzko napojený na susednú Indiu a je pod jej silným politickým vplyvom.

"Cesta od Mount Everestu k nepálskym hraniciam bola zážitkom sama osebe," spomína Ivan Storinský. "Tam totiž poriadné cesty neexistujú. Sú totálne rozbité a prudok klesajú. V džípe sme hocikedy lietali pol metra hore dole." Klesali z tibetskej náhornej plošiny vo výške 4300 metrov až do 2300 metrov. Cesta bola mimoriadne náročná, pretože stále zdolávali serpentíny, pod ktorými bol hlboký kaňon a potok. "Šofér to po tej ceste dolu pálil a niekedy som mal pocit, že chvíľami spí. Čakal som len na to, kedy vyletíme z cesty."

Nepálčania žijú v horách

Ďalším ohromujúcim zážitkom bolo prekročenie nepálskej hranice. Z Tibetu do Nepálu vedie most prechádzajúci cez hraničnú rieku. Po jeho prejdení sa odrazu ocitli akoby v úplne inom svete... Všade bolo plno ľudí, áut a zvierat. A to všetko sa prepletalo medzi sebou. Slováci mali pocit, že v tejto krajine je snáď obývaný každý meter štvorcový. "Bol to šok, pretože sme sa z pokojnej krajiny, kde sa usmievaví ľudia nikam neponáhľali, dostali do inej, živelnej etnickej skupiny. Hneď pri prvom obydlí si dievča umývalo vlasy vedľa rušnej ulice, kde jazdili autá i autobusy a švihali prach naspäť na ňu. Všetci boli vonku - ľudia, autá, motorky, kone ťahali vozy, somáre, husy, sliepky, psy. Tibetská kultúra bola pre nás omnoho stráviteľnejšia."

Slováci nevideli kúsok neobývaného voľného priestoru. Žiadne polia, len hory s umelo vytvorenými terasami, ktoré ľudia osídlili a obrábali. Nepál je bohatý na rôznorodú faunu a flóru. Vo vysokých nadmorských výškach žijú jaky, v nízkych tigre i slony.

Do hlavného mesta Káthmándú dorazili traja turisti po dni cestovania. Sprievodca, ktorého si dohodli ešte na Slovensku, ich ubytoval v pohodlnom hoteli medzi klasickými turistami. "Zle nás odhadol, ale nakoniec nám to po únavnej ceste dobre padlo. Sprievodca bol starší distingvovaný pán a výrazne sa odlišoval od nášho tibetského sprievodcu, ktorý bol vlastne jedným z nás. Stal sa naším merítkom pri posudzovaní kvality ďalších sprievodcov."

Chlapi boli z nového sprievodcu rozčarovaní, lebo sa správal príliš komerčne. Nakoniec sa s ním zmierili a hodnotili ho ako profesionála, ktorý má široký prehľad. "Neskôr si k nám našiel cestu a zbytočne nás nezaťažoval vecami, ktoré nás nezaujímali. Veľmi na mňa zapôsobila veta, ktorú povedal, keď sme blbli spolu s ďalšími turistami pri fontáne a hádzali do nej mince pre šťastie. Povedal, že radšej by sme tie peniaze mali dať chudobným," spomína Pavel Kapič.

Žobrajúcich Nepálčanov je v krajine ako húb po daždi. A Slováci im už odmietali dávať peniaze. Aj keď chápu, že žijú v biede a turisti sú zdrojom možno ich jediného príjmu, trpezlivosť im došla. "Je to nenormálne, keď vás stále niekto otravuje. A keď dám jednému, o chvíľu už budem ovešaný ako strapec hrozna ďalšími, ktorí chcú tiež." Žobrajúci zmrzačení ľudia (veľa z nich sa zohyzďuje sami), sú vo viacerých ázijských štátoch bežným koloritom ulíc.

Už vlani sa politická situácia v Nepále vyhrocovala. Vnútorné napätie bolo cítiť všade. Na cestách stáli policajti a kontrolovali ľudí. "Kráľ nemal vo verejnosti dobrú povesť. Vládol diktátorsky. Medzi ľuďmi sa šuškalo, že on v minulosti zosnoval vyvraždenie celej kráľovskej rodiny a hodil to na brata, aby sa stal kráľom."

Hlavné mesto Káthmandú sa rozkladá v údolí pod horami. Je preplnené palácami, chrámami, sochami a množstvom pamiatok. V prvý deň navštívili kamennú stupu (monumentálny sakrálny pamätník), tróniaci nad mestom. "Stupy tam stavia každá rodina. Postaví ich za život niekoľko pri nejakej významnej udalosti, napr. keď sa narodí dieťa. Preto je v Nepále plno stúp rôznej veľkosti a tvaru. Ľudia chodia okolo nich a modlia sa. Nasávali sme do seba náboženskú atmosféru a kľud, ktorý tam vládol," vraví Ivan.

Káthmandú má svojráznu atmosféru. "Staré budovy boli krížom krážom popretkávané stovkami elektrických káblov, ktoré tam ľudia umestňujú ako im napadne," opisuje Pavel. Na uliciach sú davy ľudí a každý niečo robí. Pije, konzumuje, alebo vláči náklad na chrbte. Cez to sa motá čierny býk, kravy, psy a mačky. "Vošli sme do dvora jedného z domov a tam sa odohrával celý ich súkromný i spoločenský život. Kúpali sa, varili, umývali riad, česali vlasy a prekrikovali sa."

Budha air

V jedno ráno o 6. hodine si Slováci hlavné mesto a Himaláje pozreli z vtáčej perspektívy. "Leteli sme lietadlom spoločnosti Budha air," smeje sa z názvu Ivan. "Tam to lieta ako u nás taxíky. Videli sme celú panorámu hôr okolo Everestu, ale nebol to až taký zážitok, ako sme čakali. Sľúbili nám, že sa dostaneme k Everestu tak blízko, že sa ho takmer dotkneme krídlami. Tak blízko sme však neboli ani náhodou."

Nad mestom sa týči Swayambhunathu - Opičí chrám, kde spolunažíva veľa týchto zvieratiek. No viac ako opičky pobavili Slovákov pomníky, ktoré sa tam nachádzali. Všade bolo totiž množstvo vztýčených kamenných penisov, rôznej veľkosti. "My sme sa na tom smiali a sprievodca to chápal, pretože sme neboli prví. Vysvetľoval nám, že hinduizmus nemá problém s morálkou čo sa týka sexuality a po ďalšie, penis v hinduizme znamená nový život, alebo podstatu života. Pre nich je to boží predmet, ktorý si uctievajú a vážia a stavajú mu pomníky."

Cez Kátmandú preteká rieka Bakmati, ktorá slúži mŕtvym. Nepálčania nakladú hranice a na nich pália mŕtve telá zabalené v bielej plachte. Potom ich zhodia do rieky, ktorá ich odnesie preč. Celý proces je sprevádzaný temperamentným kvílivým nárekom smútiacich pozostalých. "Nepálčania sú voči tomu úplne rezistentní. Robí sa to na ulici a ľudia popri tom chodia. Všade cítiť zápach spáleného mäsa. Pre nás to bolo veľmi interesantné a zároveň smutné," vraví Pavel.

Najhlbšiu stopu v duši slovenských dobrodruhov zanechali plagáty rozvešané po celom Káthmandú. Zobrazovali najmladšieho politického väzňa na svete pančhenlamu Gendüna Čhökji Ňima z Tibetu. Číňania ho uväznili, keď mal 11 rokov a teraz by mal mať 16 rokov. Dodnes je so svojimi rodičmi zadržiavaný na neznámom mieste. "Veľmi silne to na nás zapôsobilo. V Tibete sa o tom nehovorí, pretože sú pod okupáciou Číňanov, ale v Nepále na každom rohu demonštrovali túto násilnosť. Zavrieť dieťa preto, že ho niekto zvolí za pančhelamu, to nepochopím," hovorí Ivan.

Posledný večer sa s mestom rozlúčili na typickej nepálskej hostine. Ochutnali päť chodov tradičných špecialít a zapíjali ich silnou pálenkou. Všetko im chutilo.

Totálny chaos

Z Nepálu leteli Slováci do Dillí, hlavného mesta Indie. Táto krajina s viac ako miliardou obyvateľstva je po Číne druhým najľudnatejším štátom sveta. Podľa odhadov bude mať v roku 2040 až 1,5 mld. obyvateľov a bude najľudnatejšou krajinou na zemi. Ak trio cestovateľov horekovalo nad preľudnenosťou Nepálu, čo hovorí na Indiu? "V Nepále bol chaos a v Indii je totálny chaos," definuje Ivan Indiu. "Aspoň tak sme to vnímali my. Veľmi nás to unavovalo. V Indii sme boli len tri dni a to je veľmi krátka doba na jej spoznanie. Priznám sa, že som tam nebol schopný urobiť dokumentárnu fotku zo života ľudí, pretože som Indiu za taký krátky čas nedokázal vstrebať. Ten chaos ma znervózňoval, nechápal som ako v ňom obyvatelia dokážu fungovať. Viem však, že to všetko je len otázka zvyku."

Ruch na uliciach v Dillí bol podobný ako v Káthmandú, ale zdvojnásobený. Všetko ľudské, zvieracie a technické sa na ulici miešalo cez seba. Ľudia hulákali, autá trúbili a do toho sa občas zapájali zvieratá. Z rôznorodého, pestrofarebného, hlasného virvaru sa chlapom krútila hlava. "Oni všetci dokážu na malom kúsku tak suexistovať, a pritom ich to nerozhádže a sú kľudní," nechápe Ivan.

V Dillí sa rozhodli absolvovať obhliadku mesta na bicyklovej drožke. Oľutovali to, keď sa dostali na šesťprúdovú cestu. Aj v opačnom smere viedla "šesťprúdovka" a tých dokopy 12 pruhov pretínala ďalšia cesta. Žiadne semafory na riadenie križovatky... "Na tej ceste bolo opäť všetko. Autá, autobusy, kravy ťahali vozy, slony, bicykle, drožky a pomedzi to ešte pobehovali ľudia. V jednom kuse som tŕpol. Autá si v pohode prebiehali po plnej čiare. Trúbili na seba, spomaľovali a akonáhle zbadali nejakú skulinku, rýchlo sa do nej vtesnali. Dokázali sa vzájomne jeden druhému vyhnúť a plynule tými cestami prechádzali."

V Dillí Slováci prespali v hoteli, ktorého izby sa deprimujúco podobali kobkám. Bolo tam neznesiteľne horúco a vo vydýchanom vzduchu s otravnými muchami sa zobudili oddýchnutí. "Bolo to otrasné a to aj napriek tomu, že sme zvyknutí vyspať sa všade. Rozhodli sme sa preto nasledujúce dni radšej stráviť na cestách."

Najali si auto a šoféra a zamierili do mesta Ágra k najväčšiemu indickému turistickému magnetu Tádž Mahálu. Došli tam večer, vyspali sa a nasledujúce ráno vstávali o pol piatej aby ho videli pri východe Slnka. Najkrajší je totiž vtedy, keď ho zahalia prvé slnečné lúče a celý sa pod nimi rozžiari. "Až keď som ho uvidel zblízka, pochopil som jeho pompéznosť," tvrdí Ivan. "Celý je z mramoru pokrytom ornamentami vyloženými maličkými drahokamami a polodrahokamami. Je to robené špeciálnou indickou technikou - vyrývaním priehlbín určitého tvaru, ktoré sa vyplňujú vybrúsenými tenučkými plátkami rôznofarebných minerálov. Jeden ornamentový kvet sa skladá napríklad zo 14 polodrahokamov a takýchto kvetov sú tam milióny. Je tam zvečnené neskutočné množstvo precíznej ručnej práce. Robilo na tom 20 miliónov ľudí."

Ľudia zo západného sveta prichádzajú do Indie hľadať samých seba, pretože má povesť krajiny, kde človek môže byť úplne slobodný. Trojica cestovateľov sa sem chce vrátiť, aby ju spoznala bližšie, precítila jej krásu a zistila či, je táto povesť pravdivá.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Autor: Košice už majú primátora

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári