podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci spravodlivo, verejne a v primeranej lehote podľa č. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Taký je nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý zrušil napadnuté uznesenia a vrátil veci Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie a rozhodnutie. JUDr. Jánovi Borovskému priznal stotisícové finančné zadosťučinenie, ktoré je "najvyšší" povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Okrem toho je povinný uhradiť mu aj trovy konania vo výške 31 930 korún a to na účet jeho právneho zástupcu.
Sťažnosti JUDr. Borovského prejednal III. senát ústavného súdu vo februári lanského roka. Bývalý šéf exekútorov namietal, že najvyšší súd de facto odobril kroky ministerstva spravodlivosti, ktoré odmietlo konať o rozklade voči rozhodnutiu ministra spravodlivosti. Ten totiž v decembri 2001 pozastavil výkon jeho exekútorského úradu. Dôvodom bolo obvinenie JUDr. Borovského zo zneužívania právomocí verejného činiteľa, po ktorom nasledovalo ďalšie.
O dva roky neskôr ho Okresný súd Bratislava III spod obžaloby oslobodil. Proti rozsudku podal minister spravodlivosti sťažnosť pre porušenie zákona. Najvyšší súd ju po vykonaní dokazovania zamietol a v máji 2003 nadobudol verdikt právoplatnosť. Na základe neho bolo o čosi neskôr zastavené aj druhé trestné stíhanie sťažovateľa.
K rehabilitácii JUDr. Borovského však nedošlo. Z prejednávaných sťažností vyplynulo, že o tejto skutočnosti na mnohých slovenských súdoch nevedia, dodnes žijú v presvedčení, že jeho exekučná činnosť je pozastavená. Sťažovateľ žiadal, aby ministerstvo spravodlivosti oznámilo všetkým súdom, že jeho pôvodné rozhodnutie nebolo právoplatné a tiež, že opäť môže vykonávať exekútorskú činnosť.
"Funkciu exekútora nevykonávam, môj úrad sa zrútil už pred piatimi rokmi... Ja už nebojujem za môj úrad, ale za dobré meno. Nechcem, aby som bol v očiach mojich detí gauner, rozkrádač a trestne stíhaný človek," uviedol JUDr. Borovský, ktorý štyri roky zvádzal boj, paradoxne, s ochrancami a garantmi zákonnosti.
V náleze ústavného súdu sa konštatuje, že "zamietnutím návrhu sťažovateľa najvyšším súdom sa rozhodnutie ministra z 2. októbra 2001 č. ... stalo nepreskúmateľným".
Navyše, ak toto rozhodnutie o pozastavení výkonu exekútorského úradu nenadobudlo právoplatnosť, nemala byť sťažovateľovi dočasne pozastavená činnosť. Okrem toho naďalej ostáva nevyriešený problém, či pozastavenie výkonu exekútorského úradu bolo realizované na základe rozhodnutia ministra, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, alebo z dôvodu, že proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok. Poučenie v tomto smere totiž v uvedenom rozhodnutí chýba.
Ústavný súd ďalej zistil, že "najvyšší" spája zánik rozhodnutia ministra o pozastavení výkonu exekútorského úradu s okamihom nadobudnutia právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 7. februára 2003. A to bez toho, aby sa vysporiadal s problémom, na základe ktorého trestného stíhania bolo uvedené rozhodnutie vydané, keďže táto skutočnosť z neho nevyplýva.
Za stratu prestíže, spoločenského uplatnenia, predlžovanie a stupňovanie duševných útrap v súvislosti s porušovaním uvedených práv požadoval JUDr. Ján Borovský finančné zadosťučinenie vo výške 5 miliónov. Ústavný súd mu priznal 100-tisíc korún s tým, že významnou súčasťou zadosťučinenia je samotné deklarovanie porušenia jeho základného práva. Vychádzal pritom zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva a to so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Summa-summarum, ústavný súd konštatoval, že najvyšší súd nepostupoval vo veci v súlade s princípmi spravodlivého procesu a dôsledky jeho pochybenia sú v neprospech sťažovateľa. Rozhodnutím o porušení základných práv sťažovateľa a zrušením uznesení najvyššieho súdu sa však otvorí možnosť znova preskúmať, či došlo, resp. dochádza k protizákonnému zásahu ministra voči sťažovateľovi.
Kto je JUDr. Ján Borovský
JUDr. Ján Borovský je verejne známa osoba. Po štvrťstoročí práce v justícii opustil kreslo predsedu senátu na Krajskom súde v Košiciach a osamostatnil sa. Bol zakladajúcim členom Komory exekútorov a tiež jej druhým prezidentom. V Košiciach si vybudoval a viedol exekútorský úrad, najväčší na Slovensku, v ktorom pracovalo zhruba 100 ľudí. Potom prišla exekúcia, jeho disciplinárne a dve trestné stíhania...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
