že divadlo je krásna drina a že ku hraniu prišiel ako slepé kura k zrnu.
Hrať v divadle, hoci v amatérskom si zrejme vyžaduje aj nejaké to odriekanie. Nácviky, skúšky to všetko chce čas. Hráš, chodíš do práce. Ako sa to dá stíhať?
"Je to odriekanie, hlavne keď má človek viac záujmov a koníčkov. Vtedy musí rozmýšľať, čomu dať prednosť, lebo všetko sa nedá stihnúť a robiť na sto percent. Amatérske divadlo sa dá nacvičovať a robiť len na úkor voľného času - podvečer a cez víkendy, takže po práci ešte ďalšia práca na divadelných skúškach. No a pred premiérou, to ani nehovorím, je to každodenná drina a človeku sa zdá, že to do premiéry ani všetko nestihne. Ale dá sa to, keď je nadšenie a zápal pre dobrú vec. Divadlo je proste drina, ale krásna."
Hovorí sa, že keď niečo človek veľmi chce, dosiahne to. Dá sa to povedať aj o divadle? Môže byť hercom každý alebo je potrebná aspoň kvapka talentu?
"Či môže byť hercom každý? To teda neviem. Niekto má talent a iný sa vypracuje postupne. Dôležité je aby bolo nadšenie a dobrý kolektív okolo a hlavne režisér, ktorý vie urobiť z herca na javisku iného človeka."
Raz si mi povedal, že si začal hrať ani vlastne nevieš ako. Zrazu si len stál na javisku. Zásluhu mal na tom váš režisér Milo Cimbala, ktorý akosi dokáže priviesť ľudí k hraniu. Je to tak?
"Je to pravda, že som začal hrať ani neviem ako. Pamätám sa, že v divadelnom súbore Ondavan, druhý, ktorý v Stropkove existuje, vypadol herec tesne pred celoslovenskou prehliadkou v Šuranoch, na ktorej sa mal súbor zúčastniť a hľadali náhradu. Ja som vtedy v DM No Tak fungoval ako zvukár a z hraním som nemal žiadnu skúsenosť. Režisér Ondavanu Daniel Soóš ma požiadal o výpomoc. Povedal, že nejako to spolu zvládneme. No a to bolo dva dni pred prehliadkou, takže mi bolo všelijako. Nebola to zložitá úloha a tak som sa dal nahovoriť. K herectvu som teda naozaj prišiel ako slepá kura k zrnu. No a samozrejme, ako nováčikovi mi na javisku vypadol text! Vtedy som veľmi ľutoval, že som sa na to dal! Ale vďaka herečke, ktorá bola so mnou v tej chvíli na javisku sme to nejako zachránili a uhrali. Dodnes jej za moju záchranu ďakujem. Keď sa to dozvedel režisér divadla No Tak Milo Cimbala, v ďalšej sezóne ma obsadil v divadle ako herca . A mne sa to zapáčilo. Mama sa tiež niekedy venovala divadlu, tak sa asi prejavili gény"(smiech).
Ktorá postava ti je najbližšia?
"Veľa toho odohraného ešte nemám. Hral som doktora Lombardiho v Sluhovi 2 pánov, Cukiho v hre Ide Pešek okolo a túto sezónu hrám tri postavy v hre Dialógy o zvieratách alebo Recesívny gén. Tu hrám opitého geroja aj moderátora a aj chlapíka, ktorý podplácal úradníka. Obľúbenou postavou je asi Cuki, lebo to bola asi moja najväčšia úloha. Cuki je mafián, ktorý každého ponižuje."
Čo by si nikdy v živote nechcel hrať a prečo?
"Nad tým som ešte nerozmýšľal."
Vieš si predstaviť, že by si s hraním prestal? Ak áno, čo by ťa dokázalo prinútiť vzdať sa divadla?
"Viem si to predstaviť, ale nebudem to konkretizovať. Život prináša rôzne situácie, človek nikdy nevie...."
Na čo si v súvislosti s divadlom No Tak najradšej spomínaš?
"Hranie v našom súbore to nie je len príchod na skúšku a cvičenie. Sme dobrá partia a tak si spolu chodíme posedieť na pivko alebo zájdeme na nejakú chatu, kde sa dobre odreagujeme. V tejto súvislosti mám najradšej spoločné akcie, na ktorých sa stále niečo deje."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
