motorom záujmu nadšencov o túto záľubu? Odpovede na tieto a iné otázky nám poskytli členovia Rádioklubu OM3RKP Viliam Petrík a Michal Bombuškár z Tatranskej Lomnice.
"Náš koníček je záživnejší a oveľa zaujímavejší. A to z každej stránky. Keby som teraz z mobilu zavolal niekomu napríklad v Kanade, o čom to je? No keď sa s niekým spojíte ako rádioamatér, je to vďaka vášmu pričineniu, námahe a snaženiu," vysvetlil Michal Bombuškár, ktorý pred niekoľkými dňami úspešne zvládol rádioamatérske skúšky a získal tak vlastnú rádiovú koncesiu. "Sú to týždne, niekedy mesiace roboty. Montovanie, skúšanie a štelovanie antén. Nastavovanie prístrojov. Keď po tejto námahe nasleduje výsledok, je to neuveriteľný pocit vzrušenia a radosti," doplnil svojho kolegu z klubu Viliam Petrík. Naviac podľa Petríka, s mnohými patentmi v oblasti modernej mobilnej komunikácie prišli práve rádioamatéri vďaka svojej činnosti.
Rádioamatérsky koníček nie je len o technike, kábloch a anténach. "V našom športe je aj kus prírody. Keď sa štveráte na kopce, ostanete tam 24 hodín a viac v stanoch, je to aj o tom," povedal Mišo Bombuškár. Na kopce chodia rádionadšenci preto, lebo je tam najlepší signál. "My máme výhodu, že tu máme Lomnický štít alebo Kráľovu hoľu, kde je elektrika. Najmä v Čechách musia so sebou nosiť ťažké naftové agregáty alebo batérie. Od toho sme trocha ušetrení," doplnil s úsmevom Michal.
Spojiť sa rádiovým signálom je možné s hociktorým miestom na zemi. Záleží však na vonkajších podmienkach, ktoré sa neustále menia. Preto ich treba sledovať. Sú to parametre polárnej žiari a plynov v ionosfére. Niekedy sa stane, že vyslaný signál obletí celú zemeguľu a k vysielaču sa vráti z druhej strany. "Nazývame to echo. Obletenie zeme trvá iba tri desatiny sekundy," objasnil túto pikantériu Viliam. Lovci rádiového signálu majú v tomto období viac času na prípravu techniky. Príčinou je najhorší stupeň slnečného svitu, ktorý výrazne zhoršuje podmienky prijímanie kvalitného signálu. "Slnko má periodické jedenásťročné obdobia, počas ktorých sa mení kvantum slnečnej aktivity. Teraz sme na totálnom minime. Príčiny, prečo sa tak slnko správa, zatiaľ nie sú objasnené," vysvetlil Vilo Petrík.
Vyvrcholením snaženia a tréningov rádioamatérov sú preteky. Tých je približne šesť do roka. Vyhráva ten, kto získa najviac spojení za určitý čas. Väčšinou za dvadsaťštyri hodín. Spojenia sa bodujú, pretože dôležitá je aj vzdialenosť, skade signál pochádza. Napríklad za jedno spojenie z Madridu získate viac bodov ako za dve z Košíc. "Všetka naša príprava a snaženie sa ukáže až na pretekoch. Niekedy stačí malá chybička a všetko je stratené. Prístroj sa skladá z 2000 súčiastok, anténa asi zo sto. Keď sa jedna pokazí, nastáva problém," povedal Vilo Petrík a nato hneď dodal, "vtedy záleží na šikovnosti, vhod príde dobrý nápad. Raz sme zabudli predlžovačku. Na Lomnickom štíte nemali žiadnu. Skočili sme po ňu na Skalnaté pleso. Niekedy pomôžu súperi. No tieto možnosti sú obmedzené, lebo logicky si z domu nemôžete zobrať všetko náradie." Priemernú váhu svojej batožiny, ktorú berú so sebou na kopce, chlapi odhadli na tridsaťpäť kíl. Naozaj, rádioamatérske súťaženie nie je žiadna prechádzka ružovým rajom, ako sa to môže niekomu zdať.
Najbližšie preteky chlapcov z klubu čakajú v máji. "Už sa tešíme, uvidíme, kto sa lepšie pripravil. My, či konkurencia," dodali na záver tatranskí rádioamatéri Michal Bombuškár a Viliam Petrík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
