Cyril K. Potvrdil tak verdikt okresného súdu, ktorý ho v októbri lanského roka oslobodil spod obžaloby, na základe ktorej sa mal dopustiť trestného činu marenia úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti. A to preto, že nebolo preukázané, že spáchal žalovaný skutok.
Podľa žalobcu sa ho mal Cyril K. dopustiť ako vyšetrovateľ Policajného zboru, služobne zaradený na Okresnom úrade justičnej polície Košice II tak, že vo veci podozrenia z trestného činu podvodu v októbri 2000 vydal uznesenie o jej odložení. Po tom, čo ho o mesiac neskôr prokurátor zrušil ako neopodstatnené, tri roky neurobil žiadne potrebné úkony potrebné pre objasnenie uvedeného trestného činu, resp. zistenia, kto ho spáchal. V dôsledku toho bolo vyšetrovanie podozrenia z podvodu zastavené, pretože došlo k jeho premlčaniu.
Žalobca kládol Cyrilovi K. za vinu, že svojím konaním umožnil páchateľovi podvodu vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Išlo o skutok, ktorý mal spáchať nestotožnený konateľ firmy Montrur s. r. o. Košice. Ten si v decembri 1998 na základe dvoch faktúr za sprostredkovanie obchodu uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty. Konateľ firmy bol podozrivý, že Daňovému úradu Košice IV spôsobil škodu 347 157 korún.
"Skutku, pre ktorý stojím pred súdom, som sa nedopustil. Uvedená trestná vec mi nikdy nebola pridelená a ani na porade, ako to vyplýva zo zápisu o jej konaní, mi fyzicky spis nikto neodovzdal," uviedol na pojednávaní obžalovaný.
Z jeho výpovede vyplynulo, že spisy prideľoval vedúci oddelenia. Na základe toho bol vypracovaný plán vyšetrovania, v ktorom bolo uvedené meno vyšetrovateľa, dátum a skutok. Vedúci oddelenia ho odovzdal pracovníčke, ktorá mala na starosti denník vyšetrovacích spisov a tá ho uložila do počítačového systému. Obžalovaný poukázal na fakt, že v tomto systéme sa záznam o tom, že mu bol spis 218/20 pridelený, nenachádza. Takáto skutočnosť vyplývala len zo zápisu z porady a pomocnej evidencie v knihe, ale o tom sa dozvedel až pri výsluchu na Inšpekcii Ministerstva vnútra.
K uzneseniu o odložení veci podozrenia z podvodu, pod ktorým bol podpísaný, uviedol, že v kritickom čase bol školiteľom vyšetrovateľov - čakateľov. Tí pracovali samostatne, ale pod svoje rozhodnutia sa nemohli podpísať. Na základe toho predpokladal, že ako školiteľ JUDr. Martina B., ktorému bola podľa denníka vyšetrovacích spisov vec pridelená, inkriminované rozhodnutie podpísal. Obžalovaný, ktorý naďalej pracuje v Policajnom zbore, zdôraznil, že v tom čase bola kritická situácia. Na vybavenie mal 70 80 rozsiahlych ekonomických vecí, vrátane nebankových inštitúcií. Keďže bol nedostatok vyšetrovateľov, veci riešili aj čakatelia.
Svedok JUDr. Martin B. potvrdil, že trestná vec 218/20 mu bola pridelená, aj že na nej samostatne pracoval. Pre odstup času si na podrobnosti nepamätal, ale zdôraznil, že jeho školiteľom bol obžalovaný, preto uznesenie, ktoré vydal, zrejme podpísal on.
"V októbri 2000 som odišiel pracovať na Krajský úrad vyšetrovania PZ Košice. Mal som vtedy na vybavenie asi 60 vecí. Na pokyn vedúcej oddelenia, JUDr. Oľgy T., som vypracoval ich zoznam s tým, že ich prevezme JUDr. Ladislav M. Fyzicky som ich nikomu neodovzdal," uviedol Martin B.
Svedok JUDr. Ladislav M. uviedol, že si nepamätá, či spisy, na ktorých predtým pracoval Martin B., preberal na základe zoznamu. Vedel len to, že nejaké mal v kancelárii a ďalšie bral z kancelárie vedúcej. "Spis 218/20 medzi nimi nebol, názov firmy Montrúr mi nič nehovorí," vypovedal svedok. Dodal, že si viedol aj vlastnú evidenciu o spisoch, ktoré vybavoval, ale keď v roku 2002 odišiel do civilu, záznamy zlikvidoval.
"Pamätám sa, že spis 218/20 som pridelila vyšetrovateľovi čakateľovi Martinovi B. Keď odchádzal na krajský úrad, urobila sa fyzická inventúra spisov, ktoré mal. Fungovalo to tak, že ten, kto odchádzal, musel odovzdať spisy mne do kancelárie. Urobil ich súpis a do každého spisu bol vložený mnou podpísaný kontrolný list svedčiaci o tom, že som ho prevzala," uviedla JUDr. Oľga T. Dodala, že potom v denníku vyšetrovacích spisov, ktorý ručne viedla pani Z., bola vyznačená zmena vyšetrovateľa. Či sa tak stalo aj v počítačovom systéme, nekontrolovala. Zdôraznila však, že v uvedených evidenciách boli veľké rozdiely.
"Napriek tomu, že chodili pravidelné kontroly, ani jedna nezistila, že na uvedenom spise sa nerobilo 5 rokov. Vykazovali sa len také veci, na základe ktorých sa mohol OÚV KE II štatisticky dobre umiestniť. Kvôli enormnému zaťaženiu vyšetrovateľov, aj nedostatkom v evidencii, som v novembri 2000 odtiaľ odišla na KÚV PZ Košice," uviedla svedkyňa.
Vo funkcii vedúceho oddelenia ju vystriedal Ing. Igor Š., ktorý na tomto poste zotrval do mája 2003. Svedok opísal postup pri prideľovaní spisov. Kto, napísal do denníka vyšetrovacích spisov na sekretariáte, že spis 218/20 je od 30. novembra 2002 vedený na meno Cyril K., uviesť nevedel. Konštatoval, že nejde o jeho písmo a dodal, že tento denník, ale ani evidencia vedená na počítači, nemajú žiadnu hodnotu, pretože v nich boli chyby. On sám si preto viedol vlastnú evidenciu spisov. Aj z výpovede tohto svedka vyplynulo, že v kritickom období dochádzalo k migrácii vyšetrovateľov, v dôsledku čoho bolo potrebné spisy prerozdeľovať. Svedok zdôraznil, že Cyril K. patril k najskúsenejším vyšetrovateľom, na ktorých stálo oddelenie.
Z výsluchu pracovníčky Jozefíny Z. vyplynulo, že to ona, na základe pokynu vedúceho, urobila do denníka vyšetrovacích spisov záznam, že od 30. novembra 2002 je vec 218/20 pridelená Cyrilovi K. Svedkyňa súčasne zdôraznila, že uvedený zápis nevyjadroval skutotočný stav. To, že nebol obnovený v počítačom denníku vyšetrovacích spisov, podľa nej znamenalo, že mu nemohol byť pridelený. ´Výkyvy´ medzi ručnou a počítačovou evidenciou odôvodnila tým, že ak sa spis vrátil z prokuratúry a vedenie rozhodlo, že jej pokyn do mesiaca splní, tak sa neobnovoval a nedával do počítačového systému. Dôvodom bola štatistika, resp. aby nemali veľa vrátených, či zrušených vecí.
Pred súdom defilovalo veľa svedkov. Z ich výpovodí však nevyplynulo, že obžalovaný bol ten, kto mal na spise 218/20 pracovať, resp. že mu bol pridelený.
Súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že uvedená vec bola Cyrilovi K. niekedy pridelená. Záznamy z ručne vedeného denníka vyšetrovacích spisov a zo zápisnice z porady, o ktoré sa opierala obžaloba, svedkovia spochybnili, ba dokonca vylúčili. Navyše, z protokolu o výsledku kontroly, ktorú vykonali pracovníci Krajského riadeteľstva PZ Košice, vyplynulo, že na OÚJP KE II absolútne zlyhala kontrolná činnosť. Trestné veci, ktoré boli štatisticky vykázané ako ukončené, mali vyšetrovatelia u seba a ďalej na nich pracovali. Namiesto 351 vecí tak riešili 729! Takéto fiktívne vykazovanie a skresľovanie štatistiky bolo zistené na všetkých oddeleniach OR PZ KE II a bolo tolerované.
Na základe vykonaného dokazovania a uvedených skutočností samosudca Okresného súdu Košice II vyriekol oslobodzujúci verdikt. Po odvolaní vojenského obvodového prokurátora a prejednaní veci sa s ním stotožnil aj Krajský súd v Košiciach. Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
