spolupráca s divadlom by sa mala postupne rozrásť. Na rozhovor s ním sme sa stretli po jeho ostatnom účinkovaní v Košiciach, kde sa v úlohe Collina predstavil po boku Miroslava Dvorského, Evy Dřízgovej, či Pavla Remenára.

Do Košíc vás pritiahol tunajší šéf opery Peter Dvorský...

- Peter je môj, dovolím si povedať, dobrý priateľ, ktorého si nekonečne vážim, takže ponuka od neho sa neodmieta. Okrem toho sa tu po predstavení vždy stretneme, čo v Bratislave z rôznych dôvodov nestíhame.

Čím je pre vás účinkovanie na tunajších divadelných doskách príjemné?

- Beriem ho ako výzvu. Keď totiž chodím po Košiciach, ľudia ma zastavujú a pýtajú sa ma, čo tu robím. Keď im poviem, že som sem prišiel spievať, zaujímajú sa o to. Myslím, že aj osobnosťou Petra Dvorského sa opera spopularizuje a bude na ňu do košického divadla chodiť stále viac ľudí. Máte tu zaujímavé tituly a aj budúci rok by tu mali byť pekné veci. Takže to vnímam ako výzvu, že Košice začnú ešte viac žiť operou.

Oslovujú vás ľudia na ulici aj v Bratislave?

- Občas áno.

Aj vaša manželka je známa, ako vnímate túto ´rodinnú´ popularitu?

- Moja manželka je na Slovensku pomerne známejšia ako ja, čo je prirodzené. A pokiaľ sú ľudia milí a zdvorilí, je popularita príjemná. Horšie je to, keď z nich možno ostych alebo neschopnosť osloviť nás robí príliš žoviálnych alebo majstrov sveta.

Čo na to hovorí vaša jedenásťročná dcéra?

- Tá to momentálne vníma veľmi zle. Myslím, že tým aj v škole dosť trpí, pretože jej nikto nič neodpustí a možno jej to i spolužiaci dajú pocítiť. Momentálne nenávidí aj novinárov. Nemá rada, keď nás fotia, snažia sa ju nafilmovať alebo sa jej chcú na niečo opýtať. To absolútne odmieta.

Keď túžila byť baletkou, vyhovorili ste jej to. Vyhovárali by ste jej aj operný spev?

- Keďže viem, čo toto povolanie obnáša, snažím sa ju od toho chrániť. No myslím si, že keď si dieťa niečo zaumieni a chce to, nemá zmysel zakazovať. Čo z nej však bude, uvidíme. Momentálne by chcela byť muzikálovou speváčkou. My s manželkou jej zas nadhadzujeme, že jej vynikajúco idú jazyky, tak by mohla pracovať v cestovnej kancelárii a postupne si aj nejakú sama otvoriť. Alebo by mohla vyskúšať medicínu, pretože má veľmi rada ľudí i zvieratá a je veľmi empatická.

Medicína bola kedysi vaším snom...

- (Smiech) Veď to poznáte, nenaplnené ambície sa snažia rodičia ´naočkovať´ svojim deťom.

Dcéru sa snažíte ťahať od umenia a hoci aj vás otec upozorňoval, že je to ťažký chlebík, predsa ste sa rozhodli pre operu...

- U mňa zvíťazila láska k divadlu a k hudbe ako takej. Muzika je totiž fenomenálna vec. Takže hoci ma otec odhováral, vysvetľoval mi, že sa nadriem a uznanie často bude neadekvátne, vydal som sa touto cestou. Divadlo by som totiž prirovnal k adrenalínovému športu. Jednak je to vzrušenie a ďalšia vec je, že hoci je to naozaj drina a rozumný človek by sa mohol spýtať, prečo to robíme, keď občas nadávame, že to nie je zaplatené, robí sa v piatky i sviatky... Napriek tomu všetkému, keď sa o siedmej dvihne opona, je to neuveriteľný pocit. Radosť, že dávate ľuďom niečo, čo sa im páči.

Ak je operný spevák žiadaný, je veľmi často preč z domu. Ako znášajú vaše ´baby´ tieto odluky?

- Dobre. My sme si navodili takú atmosféru, že mám pocit, akoby odchody a príchody a odlúčenie ako také naše vzťahy utužovali...

...a zaťažovali telefónny účet?

- Iste. Ale všetko je to veľmi príjemné. Momentálne ma mrzí len jedna vec - keď som bol v Paríži, veľmi často som písal listy. S nebohým pánom Satinským sme sa často bavili na túto tému, lebo aj on veľmi rád písal listy a skonštatovali sme, že táto doba sms-iek a telefonátov kazí listové romantično. Moja manželka má dodnes odložené všetky listy, čo som jej písal z Paríža. A ja som si odložil všetky listy, čo mi ľudia posielali tam. Rozmýšľal som dokonca, že by som to časom možno chcel aj uverejniť alebo použiť. Stretol som tam totiž veľmi veľa zaujímavých ľudí, videl veľa zaujímavých vecí, takže by to snáď bolo zaujímavé čítanie.

Možno teda niekedy budeme čítať vašu knihu? Alebo knihu o vás?

- Keby som písal knihu, asi by to boli skôr ako biografia nejaké postrehy. Ak by ma niekto oslovil, mám pár ciest, ktoré ma zasiahli, mám z nich nekonečne veľa zážitkov a to by som možno dal na papier. A keby chcel niekto písať knihu o mne, ešte by som to odmietol, pretože si myslím, že som na to ešte dosť mladý. Je mi smiešne, keď vidím, že píšu knihy ľudia, ktorí nemajú čo povedať. Nepociťujem ešte potrebu, aby o mne písali, alebo aby niekto hodnotil môj život.

Po akých knihách siahate vy?

- Po všetkých. Som hltač kníh. Moja manželka dostala k sviatku celú knižnú edíciu denníka Sme, tak teraz čítam tieto knihy rad radom všetky. Ale mám rád aj náučnú literatúru, či detektívky.

Hoci vás ešte čakajú nejaké povinnosti, pomaly sa blíži koniec sezóny. Cítite, že už je najvyšší čas na oddych?

- Áno a tento rok zvlášť, pretože mám za sebou bláznivé obdobie. Mal som ponuky aj na leto, ale odmietol som ich, pretože som si povedal, že si potrebujem oddýchnuť.

Ako teda budete relaxovať?

- Budem určite čím viac chodiť s rodinou kúpať sa, do lesa a niekam si aj pocestujeme.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári