V prípade absencie vhodného darcu pomôže aj upravená koža z prasaťa

Šacianske popáleninové oddelenie bolo pred 35 rokmi jediným centrom na Slovensku, kde sa liečili pacienti s ťažkými popáleninami. Až o 16 rokov neskôr vzniklo podobné centrum v Bratislave a dnes sa termické úrazy ošetrujú len na týchto dvoch slovenských klinikách. Prichádza obdobie vypaľovania tráv, jarného upratovania a onedlho aj letných prázdnin. Odborníci v Šaci budú mať znovu o čosi viac práce... Popáleniny patria k najťažším a najbolestivejším úrazom vôbec. O zložitých metódach ich liečenia sme sa porozprávali s človekom, ktorému pod rukami už prešlo mnoho desivých prípadov.

Proces liečby popálenín je veľmi komplikovaný. Najmä kvôli tomu, že organizmus cudziu kožu prijme jedine v prípade jednovaječných dvojčiat. Súčasná veda vie natrvalo transplantovať cudzie obličky, pečeň i srdce, kožu však nie. "Možno o 10 rokov bude vynájdená ´koža na zips´, ktorá sa bude dať vypestovať v skúmavke," predpovedá prednosta Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie nemocnice Košice-Šaca, MUDr. Ján Babík, CSc.

Liečebný proces preto využíva množstvo súčasných technických vymožeností. Spálená koža sa nahrádza umelou. Po niekoľkých dňoch však musí byť odstránená, pretože organizmus ju rozpozná a začne sa búriť. Pacient má vysoké teploty a rany sa zapaľujú. "Používame syntetickú alebo polosyntetickú kožu, ktorá je vyrobená z polyuretánu a kolagénu. Okrem nej aj upravenú prasačiu kožu i ľudskú kožu darovanú od príbuzných pacienta, alebo odobranú od mŕtvych darcov. Výnimočne implantujeme aj umelú kožu Integru, ktorej centimeter štvorcový stojí takmer tisíc korún. Dospelý človek má okolo 18 tisíc cm štvorcových..."

Toto všetko sú však len dočasné kožné náhrady, ktoré sa postupne nahrádzajú vlastnou kožou odobratou z iných častí tela. "Pri rozsiahlych popáleninách odoberáme kožu z vlasatej časti hlavy. Väčšinou ostane nepoškodená, pretože zhorené vlasy urobia na hlave pancier, ktorý ju uchráni od spálenia."

Liečba je zdĺhavý a nesmierne komplikovaný proces, spojený s veľkými stratami krvi. Lekári musia pacientovi novú vlastnú kožu doslova vyrobiť. Zo zdravej kože mu špeciálnym prístrojom odoberú jej vrchnú časť, ktorú potom expandujú (rozťahujú), aby sa ňou dala pokryť čo najväčšia časť tela. "Túto vrchnú časť kože sieťujeme, až napokon vyzerá ako dámske pančuchy. Zo 100 cm kože vieme urobiť 600 cm. Z centimetra kože vypestujeme v tkanivovej banke keratinocity (bunky). To však nie je plnohodnotná koža, ale len jej vrchná vrstva, ktorá vyzerá ako mikroténové vrecúško. Používame ju len na odberové miesta, alebo také, ktoré neboli hlboko popálené."

Miesto po odbere je bolestivé a vyzerá ako odreté. Keď sa zhojí, odber zopakujú znovu. Až kombináciou všetkých vymenovaných možností sa postupne podarí telo pacienta vyliečiť. Následne chirurgicky vylepšujú rušivé jazvy, kontraktúry (zastavenie pohyblivosti svalu), či iné komplikácie. Liečba pacienta trvá šesť mesiacov, niekedy aj rok či dva. Závisí najmä od toho, koľko percent popálenín je na tele. Ak sa pridružia komplikácie, liečba sa predlžuje. Jej cena presahuje milión korún.

Termické úrazy patria k najťažším a najbolestivejším úrazom. Pri zlomenine alebo pomliaždenine je bolestivé len jedno miesto. Ale keď bolí 50 percent tela a zvyšná polovica tela bolí takisto, pretože je z nej pravidelne odoberaná zdravá koža a približne každý druhý deň sú popálené miesta preväzované, muky pacientov sa snáď ani nedajú opísať... "Prvé dni prespia a potom to znášajú len s pomocou silných analgetík, ktorých dávky sú tak vysoké, že sú veľmi blízko k vytvoreniu návyku."

Pacienti sa často musia vyrovnať aj s veľkým zohavením. Na izbách sú odstránené zrkadlá a psychológovia sú súčasťou liečby. Pacientov musia postupne pripraviť na nepríjemný pohľad v zrkadle. "Nespoznávajú sa. Niektorým trvá veľmi dlho, kým sa vrátia do bežného života. Za 35 rokov fungovania nášho centra sme mali piatich pacientov, ktorí sa pokúsili o samovraždu a niektorí z nich aj úspešne. Ak nenájdu podporu v svojom okolí a dobrého psychológa, tak sa nevedia zaradiť do spoločnosti." Klinika liečila 21 tisíc pacientov a drvivá väčšina si počína v živote veľmi dobre. V minulosti organizovali rehabilitačný tábor pre deti, ktoré odmietajú chodiť s rodičmi k moru, alebo na kúpalisko, pretože sa hanbia vyzliesť. Až v skupine rovnako postihnutých detí sa osmelia a prestanú sa za jazvy hanbiť.

Popálenie najhoršie znášajú deti do troch rokov a ľudia nad 60 rokov. Ťažšie prežívajú šok a rany sa častejšie zapaľujú v dôsledku infekcie. Zdravý mladý človek môže prežiť aj popáleniny 3. stupňa v rozsahu 80 %. Závisí to však od toho, do akej miery sa nadýchal škodlivých splodín. "Rozsah popálených miest nad 30 % u dospelých a u detí nad 20 % sa pokladá za veľmi ťažký úraz, ktorý môže skončiť smrteľne. V ich liečbe však máme veľmi vysokú úspešnosť, pretože keď porovnám rok 1971, ked sme začínali, sa úmrtnosť pacientov pohybovala od 19 do 20 % a teraz je len 2,5 percentná. Keď porovnám úroveň našej liečby s klinikami v Európe a vo svete, myslím si, že sme taký dobrý priemer," konštatuje prednosta. Jedinou výhodou solventných západných pracovísk je to, že si svoj strojový park môžu obnovovať rýchlejšie.

Počet úrazov, spôsobených teplom, neklesá a najviac ich je vo východoslovenskom kraji. "Je to zapríčinené životnou úrovňou a koncentráciou rómskeho obyvateľstva. Veľa ľudí si v rámci šetrenia vyrába plynové potrubia a elektrické vedenia sami. Keď sme začínali, najviac úrazov bolo pracovných zo železiarní a z ďalších okolitých závodov. Od kedy máme kapitalizmus, zaznamenali sme ich pokles a v rámci U.S.Steelu dokonca výrazný. Ich preventívne opatrenia sú skutočne nadštandartné."

Najčastejšou príčinou úrazov sú obarenia, tvoria až 65 %. Plameňom je spôsobených 24 % úrazov dospelých i detí. Elektrický prúd sa podieľa na 5 % popálenín. "V poslednej dobe je veľa takýchto úrazov predovšetkým u ľudí, ktorí chodia kradnúť drôty pod vysokým napätím. To sú veľmi ťažké úrazy vedúce až k amputáciám končatín," opisuje prednosta. Zvyšné percento všetkých úrazov tvoria omrzliny a zlomkové percentá chemické popáleniny. "Už máme ´svojich´ bezdomovcov, ktorí si jednu nohu popália a druhá im neskôr omrzne. Omrzliny majú stúpajúcu tendenciu. Tento rok sme mali 27 ťažkých omrzlín, z toho bolo 13 bezdomovcov a ostatní boli zo sociálne slabších vrstiev. Pod vplyvom alkoholu zaspali a niektoré časti tela im zamrzli."

Ročne sa na Slovensku popáli asi percento z celkového obyvateľstva - 50 000 ľudí. Z toho je približne 2 100 hospitalizovaných a do Šace sa z tohto počtu dostane asi 600 pacientov. Zvyšok je liečený na chirurgických a traumatologických oddeleniach. Z tohto počtu je až 35 detských úrazov, za ktoré nesú zodpovednosť rodičia. Zanechávajú trvalé fyzické, ale aj psychické následky.

Zdravotné sestry už videli mnoho prípadov. Kurióznych i takých, ktorým sa dalo pri väčšej opatrnosti predísť

Nepotreboval alkohol, aby sa flamboval vo vlastnej šťave

Na klinike bolo v čase našej návštevy hospitalizovaných 29 pacientov. Popálených bola polovica, zvyšok tvorili pacienti, regenerujúci sa z plastických operácií.

Ján Hrnčiar z dedinky blízko Lučenca sa v Šaci lieči už tri týždne. Príčinou jeho popálenín bol infarkt, vďaka ktorému v chvíľkovom bezvedomí spadol do žeravých kachlí. "Chcel som si večer priložiť drevo do kachieľ a naraz ani neviem čo sa stalo. Zoťalo ma dole, práve na kachle," spomína 79-ročný dedko. Kvôli prekonanému srdcovému kolapsu sa nevedel postaviť na nohy. Rukami sa od pece odtláčal a posúval po dlážke. Nevedel si privolať pomoc, preto so zoškvareným plecom, lopatkou i časťou hlavy a v bolestiach musel vydržať až do rána. "Syn mi hovorí, že som mu mal zatelefonovať a zobral by ma do nemocnice ešte v ten večer. Ale ako som to mal urobiť, keď som sa nevedel k mobilu dostať?!" Pri operácii odobrali lekári pacientovi časť kože zo stehna a potom ju aplikovali na miesta, kde zhorela.

Vo vedľajšej izbe leží 19-ročný Tibor Majoroš z Veľkej Idy. "Z pravého stehna mi brali kožné štepy a keď ich môj organizmus neprijme, budem musieť podstúpiť ďalšiu operáciu," vraví. Tmavofialové nohy s chrastami jasne naznačujú, prečo je tu hospitalizovaný. K 22-percentám popálenín prišiel pri oprave auta. "Niesol som odmasťovač, potkol som sa a oblial sa ním. Šiel som sa do domu prezliecť, no začal som horieť. Neviem prečo, nejako sa to samo zapálilo. Hasil som sa rukou, preto som si popálil aj ju. Najviac ma bolelo, keď som horel a teraz pri preväzoch." ´

Prípad 46-ročného Michalovčana s popálenou hlavou, rukou, krkom a hruďou, nech je výstrahou pre všetkých náruživých fajčiarov. "Mal som ruku v sadre a chystal som sa na kontrolu k lekárovi. Bol som už na chodbe oblečený a napadlo mi, že kým príde autobus, stihnem si pofajčiť. Cigaretu som si pripaľoval na šporáku. Plyn sa tam hromadil, hromadil a naraz to buchlo. Horeli mi vlasy, tak som sa začal rukou rýchlo hasiť. Mal som na sebe perovú vetrovku a tá sa tiež chytila a priškvarila sa mi na krk. Flamboval som sa sám, vo vlastnej šťave a ani alkohol som k tomu nepotreboval," smeje sa na vlastnej ľahkovážnosti. Najväčšiu bolesť pociťuje pri preväzoch. V momente keď horel, bol v takom šoku, že si bolesť neuvedomoval.

Zdravotné sestry už videli mnoho prípadov. Kurióznych i takých, za ktoré môže chvíľková nepozornosť. Niektoré si človek privodí nedocenením situácie, za iné sám nemôže. Veľa úrazov je v rómskych a sociálne slabších rodinách. Nedávno hospitalizovali 13-ročnú sfetovanú počernú dievčinu. "Pri fetovaní sa zvyknú obliať. A potom stačí, ak si niekto pri nich zapáli cigaretu," vysvetľuje vrchná sestra Helena Kapturová.

Niektorí rodičia v snahe ututlať zanedbanú starostlivosť neváhajú lekárov klamať. V prípade ročného dieťaťa z Rožňavy rodičia uvádzali, že si popáleniny spôsobilo vypitím horúceho čaju. "Popálilo si celú ústnu dutinu a hrtan. Dieťa však vypilo nejakú kyselinu. Veľakrát sa stáva, že rodičia odídu z domu a malé dieťa zveria do rúk staršiemu súrodencovi. Deti sú naučené piť z fľaše a preto im môžu podať niečo, čo omylom pokladajú za nápoj."

Obdobie vypaľovania tráv prináša veľa termických úrazov. Minulý rok liečili 5-ročné dieťa, ktorému pri tom zhorelo 50-percent kože a popálené malo aj dýchacie cesty. "Ak sa do vypaľovania trávy zamotajú deti, stačí veľmi málo, aby sa im od ohňa ´chytilo´ šatstvo." Aj jarné upratovania v záhradách niekedy končia veľmi nešťastne. Založený ohník si dokáže účinne poradiť nielen s povaľujúcimi sa zbytočnosťami... "V uzavretých umelohmotných fľašiach ostávajú chemikálie a takáto fľaša sa stáva pri vhodení do ohňa výbušnou bombou. Ak na chvíľu nevenujete pozornosť tomu, čo vhadzujete do ohňa, môže to v rukách horieť skôr, ako to pustíte."

Aj varenie môže byť nebezpečné. Najmä so syntetickými zásterami okolo pása. "Celú ohorenú nám doniesli tehotnú Rómku z Handlovej," spomína H. Kapturová. "Varila obed a na sebe mala šaty z umelohmotného vlákna. Tie vedia veľmi rýchlo horieť. Nalepia sa na telo a nadajú strhnúť, preto teplo pôsobí na kožu dlhšie a vznikajú hlbšie popáleniny. Dieťa sa už nedalo zachrániť..."

Horiaci ľudia sa inštinktívne pokúšajú z plameňa utiecť a robia rýchle pohyby, aby ho zahasili. Takéto počínanie je nesprávne. Vírenie vzduchu, ktoré vzniká, spôsobí, že sa oheň rozhorí ešte viac. Podľa odborníkov sa plamene lepšie uhasia tak, keď sa človek pováľa po zemi a udusí ich.

Andrea Božinovská

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári