Zmysel pre humor v ich rodine nechýbal v žiadnej situácii
Pokračovateľ tradičného mena Rudolf v rodine, pokačovateľ tradičného povolania herec... Rudolf Hrušínský ešte donedávna nosil za svojim menom prívlastok mladší, po smrti svojho otca je však práve on najstarším Rudolfom v hereckej rodine Hrušínskych. Do Košíc zavítal spolu s kolegyňou Janou Švandovou a Josefom Cardom, aby tunajšie publikum pobavili komédiou Nebyla to pátá, byla to devátá v rámci 12. ročníka Českých dní.
Meno Rudolf je - zdá sa, že rovnako ako talent pre herectvo - v rodine Hrušínských doslova dedičné. "Prvý bol dedko - ním to začalo. Môj syn Rudolf zatiaľ nemá syna, ktorého by tak pomenoval. Nebudem mu to prikazovať, veď to nie je povinnosť," nazdáva sa R. Hrušínský. Všetci štyria Rudolfovia v rodine boli či stále sú hercami. "Môj dedo mal hereckú spoločnosť, v ktorej vraj hrával ešte Josef Kajetán Tyl... Dá sa povedať, že naša rodina je takým komediantským klanom."
Vyrastať v hereckej rodine vraj bolo pre R. Hrušínského veľmi príjemné. "Hlavne však neviem porovnať, aké by to bolo vyrastať inde - veď som to nezažil... Zrejme som však herectvo dostal do vienka. Netrúfam si ani povedať, či som vôbec mal šancu byť niečím iným ako hercom... Na to je predsa už neskoro - som hercom a nič na tom nezmením... Skôr už začínam rozmýšľať, že pôjdem do penzie..."
Humor v rodine nechýbal
Stačí iba niekoľko minút na to, aby každý hneď pobadal, že R. Hrušínský má humor doslova v krvi. "Zmysel pre humor v našej rodine nechýbal v žiadnej situácii. Prežil som preto veľmi veselé a pekné detstvo. Bohužial to bolo už tak dávno, že si na to vari ani nepamätám. Často sa ma pýtajú, čo som zdedil po otcovi - vždy vravím, že humor, cukrovku a lásku k prírode a rybám..."
R. Hrušínský mal to šťastie, že sa spolu s otcom ale i synom mohli postaviť na jedno javisku. V Činohernom klube si zahrali v inscenácii Obsluhoval som anglického kráľa. "Syn hral postavu v najmladšom veku, ja v strednom a otec ho hral ako najstaršieho. Bolo to veľmi príjemné - prvá a zároveň aj posledná možnosť stretnúť sa takto v trojici na javisku."
R. Hrušínský sa po boku svojho otca v menších úlohách objavil aj v známych filmoch Postřižiny či Vesničko má středisková. "Dá sa povedať, že som s otcom robil pomerne dosť veľa filmov i nakrúcaní pre televíziu. Keď sme sa však obaja naraz objavili na ´pľaci´, vždy sme vtedy do úzadia potlačili náš vzťah - otec a syn. Boli sme len dvaja herci, profesionáli, ktorí majú medzi sebou kolegiálny vzťah. Nikdy som si nepovedal - môj otec je hviezda! To mu mohol povedať niekto iný, ale určite nie vlastný syn..."
Porovnávaniu s vlastným otcom sa R. Hrušínský nevyhne, ani keby ako chcel. "S určitosťou môžem povedať, že otec nastavil latku veľmi vysoko. Nikdy som to však nebral ako niečo zaväzujúce. Vyštudoval som divadelnú fakultu na DAMU v Prahe a snažil som sa potom celý život robiť čo najlepšie to, čo som vyštudoval. A pri tom mi bolo jedno, či je môj otec herec alebo hudobný skladateľ. Ja sám za seba som sa snažil robiť herectvo čo najlepšie, ako som vedel."
O tom, že po otcovi skutočne zdedil komediálny talent, sa mali Košičania možnosť presvedčiť na vlastné oči. V hre Nebyla to pátá, byla to devátá práve svojským hereckým prejavom neraz rozosmial publikum. "Je to radosť zahrať si v takejto vydarenej hre, navyše som na javisku s ľuďmi, ktorých mám rád. Nehovoriac už o tom, že túto hru režíroval taký skvelý režisér, ako je Jiří Menzel."
Syn už hercom nechce byť
Aj keď sa zdalo, že herectvo u Hrušínských má svojho pokračovateľa, najmladší z Rudolfov, ktorého si iste veľmi dobre pamätáte z filmu Diskopříběh, sa rozhodol zavesiť herectvo na klinec. Žije v Špenielsku, kde má úspešnú reštauráciu. "Ja sám som nikdy neuvažoval, že by som prestal hrať. Mám predsa prácu, ktorá ma baví. Ale pozor - nemyslite si, že sa venujem len jej. Som totiž majiteľom galérií, ktoré vlastním už vyše dvanásť rokov. Sú tam sochy, keramika, striebro - veci, ktoré nosím z Thajska. Okrem toho aj sám maľujem - som výborný maliar. A okrem toho som ešte výborný rybár a výborný tenista..."
Lásku k maľovaniu tiež zrejme zdedil. "Asi pred dvadsiatimi rokmi som skúšal maľovať najprv temperami, neskôr i olejom. Maľujem nádherné obrazy, mám za sebou veľa úspešných výstav - či už samostatných, alebo spoločných s inými výtvarníkmi. Je to však vec, na ktorú potrebujete mať veľa času a mať pokoj... Nič sa mi pri maľovaní nesmie preháňať hlavou. Je nemysliteľné, aby som vzal štetec do ruky vtedy, keď si potrebujem zopakovať texty do divadla..." Inšpiráciu na maľovanie vraj nachádza všade okolo seba. "Mal som takzvané thajské obdobie, keď som robil iba thajskú krajinu. Potom som mal obdobie, keď som maľoval iba rôzne ´ksichty´."
Popri maľovaní najväčšiu pohodu nachádza R. Hrušínský vtedy, keď si môže pokojne sadnúť s prútom na ryby na kraj rieky či jazera. "Najradšej však chodievam muškáriť, lebo muškárenie - to je kráľovná rybárčenia. Rád si však aj idem sadnúť na kapry či šťuky. V poslednej dobe kvôli veľkým rybám cestujem do Mongolska či Španielska. Len prednedávnom som sa vrátil z Thajska, kde sme chytali obrovské mekongské sumce na jazere Bung Sam Lan. Bolo to niečo úžasné - aj keď som od malička pochodil veľa naozaj dobrých revírov, niečo také som nezažil... Jazero je súkromné - patrí jednému Francúzovi a má ho krásne zarybnené. Bolo to potešenie..."
R. Hrušínský má vraj úplne jasno v tom, čo bude robiť na dôchodku - rybárčiť. "Ostáva mi už iba dúfať, že budem mať stále dosť síl, aby som vládal vytiahnuť z vody veľkú rybu... Veľmi rád sa vám pochválim s mojimi najväčšími úlovkami - jednoznačne najväčšia ryba, ktorú som ulovil, bol sumec. Vytiahol som ho z vody v Španielsku, mal dĺžku dva metre a vážil takmer 60 kíl! Musím sa však pochváliť, že sumcov, ktorí mali tesne pod dva metre, som vytiahol niekoľko."
Darilo sa mu aj na Asuánskej priehrade v Egypte, kde bol dva roky po sebe loviť nílske okúne. "Je to nádherná ryba, ktorá pri zábere vyskakuje meter nad vodu a to pri tom váži vyše 50 kíl! Kvôli veľkým rybám doslova milujem Mongolsko, kde som už bol rybárčiť šesť krát a chystám sa znovu. Tam chytáme tajmeny - je to taká sibírska hlavátka a poriadne kusy dosahujú dĺžku vyše metra a pol. V Thajsku zase lovíme mekongské sumce, ktoré sú veľmi silné a bojovné ryby. Keď sme tam boli naposledy, tak sme sa už modlili, nech nám zaberajú menšie kúsky, lebo sme boli tak fyzicky vyčerpaní, že sme nevládali popasovať sa s tými väčšími... Mladým chlapcom boli ich svaly figu platné, všetci sme už nevládali."
Thajská kuchyňa a španielske víno
Keď sa vyberá za rybami do vzdialených kútov sveta, vždy si nájde čas aj na ochutnanie tamojšej kuchyne. "Najlepšia je určite thajská kuchyňa - tá je jedoducho úžasná... Ponúka tak skvelé jedlá, že o nich ani nemôžem hovoriť, lebo sa mi hneď nahrnú sliny do úst... Ďalšou lahôdkou, ktorú si na mojich cestách za úlovkami nenechám ujsť, je španielske víno..."
Nezriedka si na cestách užije aj trochu napätia. "Pokiaľ sa človek vyberie do Mongolska, musí mu byť jasné, že to bude adrenalínová cesta, ktorá začne už na pražskom letisku. Mongolsko je totiž krajina, kde síce všetko nakoniec dobre dopadne, ale vy ani len netušíte, ako dlho to bude trvať... V konečnom dôsledku je všetko tak, ako bolo dohodnuté, ale kedy sa tak stane, to nik nevie... Ja som však typ, ktorý všetky situácie rieši s chladnou hlavou a zvyčajne si až s odstupom času uvedomím, že som vlastne zažil niečo adrenalínové..."
Kvôli rybárčeniu precestoval R. Hrušínský naozaj riadny kus sveta. "Aj keď sme sa niekam vybrali na zájazd s divadlom, tak som si so sebou vzal rybársky prút. Keď sme boli hrať napríklad v Kanade, tak som si tam aj zarybárčil..." V poslednej dobe mu ako rybárovi ale vďaka inšpirácii i ako maliarovi k srdcu prirástlo Thajsko. "Na staré kolená by som potreboval viac tepla a to Thajsko ma láka aj preto, že je tam vždy nádherne teplúčko. Veď u nás je zima od novembra do mája!" Avšak aj keď R. Hrušínský precestoval veľkú časť sveta, vždy sa vracia domov. "Ani počas komunizmu som nemal chuť odísť, emigrovať. Povedal som si - tu som sa narodil, tu som doma, nech odídu oni. Odišli. Síce to trvalo dlho, ale dočkal som sa..."
R. Hrušínský nepatrí medzi tých hercov, ktorým by naše bývalé zriadenie nejak zásadne zasiahlo do hereckých príležitostí - mal ich viac než dosť pred revolúciou a o nakrúcanie nemá núdzu ani po nej... Najprv študoval na konzervatóriu hru na akordeon, herectvo sa vybral študovať až neskôr na DAMU. Vo filme Škaredá dědina debutoval v roku 1975 ešte ako študent, neskôr sa objavil v mnohých známych filmoch aj po boku svojho slávneho otca. Po roku 1989 zarezonoval u divákov najmä vo filmoch Byl jednou jeden polda I a II a poviedkovom filme Knoflikáři. "Viem o tom, že mnohé takzvané hlášky z tohto filmu medzi divákmi zľudoveli. Ja to však nemám rád, lebo je to väčšinou vytrhnuté z kontextu. Ak aj po mne ktosi chce, aby som nejakú známu repliku z filmu zopakoval, tak to väčšinou pokazím..."
Najväčší pocit zadosťučinenia zo svojej práce vraj má R. Hrušínsky vtedy, keď sa obzrie za svojim dvadsaťročným účinkovaním v Činohernom klube. "Bolo to jedno z najlepších divadiel v Prahe - čoby - bolo to najlepšie divadlo v Prahe. Mal som vďaka svojmu angažmán možnosť zahrať si po boku takých hercov, ako Josef Abrhám, Petr Čepek a veľa ďalších. Bola to pre mňa skvelá škola a veľa som sa od nich naučil. Nie ako hrať, ale ako hrať naplno..."
Všetky svoje skúsenosti bude môcť najbližšie zúročiť pred kamerami už čo nevidieť. "Teším sa na to, že v máji sa pustíme s režisérom Jirkom Menzlom do nakrúcania filmu Obsluhoval som anglického kráľa. Potom si užijem teplo a prázdniny a koncom augusta pôjdem do Mongolska na ryby," dodal R. Hrušínský na záver.
Dátum narodenia: 10. máj 1946
Znamenie: Býk
Miesto narodenia: Praha
Ukončené vzdelanie: DAMU Praha
Relax: rybárčenie, tenis
Výber z televíznej a filmovej tvorby:
2005 Náves
2005 Psí kus
2005 Ulice
2002 Lakomec
2001 Černí andělé
2001 Znásilnění
2000 Hurá na medvěda
1999 Z pekla štěstí
1998 Jezerní královna
1997 Byl jednou jeden polda II
1997 Knoflíkáři
1997 Zdivočelá země
1995 Byl jednou jeden polda
1994 Akumulátor 1
1992 Černí baroni
1992 Krvavý román
1991 Obecná škola
1989 Dobrodružství kriminalistiky
1989 Konec starých časů
1988 Dobří holubi se vracejí
1985 Vesničko má středisková
1984 Rozpuštěný a vypuštěný
1983 Slavnosti sněženek
1980 Postřižiny
1975 Škaredá dedina
Dáša KIRAĽVARGOVÁ
Autor: M. Auerová vystavuje vo VSM
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári