Vajíčka možno ozdobiť voskom, vyškrabať alebo
navliecť do drôteného "kabátca", radí D. Keletová
Vyfúknutým krasliciam nehrozí hniloba a zápach
Veľkú noc si bez ozdobených kraslíc nemožno predstaviť. Pripravovali ich naše staré mamy, mamy a interiéry bytov sa snaží vyzdobiť i mladá generácia. Niektorá kúpenými, ale sú aj také šikovnice, ktoré si kraslice samy pripravia. Niekoľkými radami prispievame do ich prípravy aj my prostredníctvom prezidentky Regionálneho rozvojového centra remesiel Dariny Kaletovej.
Skôr ako s vajíčkami začneme pracovať, treba ich podľa D. Kaletovej najprv poriadne umyť, aby sme ich zbavili prípadných nečistôt. Potom ich vyfúkneme, nech sú duté a znovu opláchneme vodou, aby po bielku a žĺtku nič na škrupinke neostalo. Až potom môžeme začať s úpravou.
"Vajíčko, aby sme mali živšie farby, môžeme natrieť napríklad farbou slovakryl alebo nastriekať akrylovým sprejom," prezentuje D. Kaletová (na snímke) jeden zo spôsobov. "Prípadne necháme základ biely, teda pôvodnú škrupinku, ktorú dozdobíme farebným voskom. Vajíčka sa dajú vyzdobiť aj krajkou, akú dostať bežne v galantérii. Pekná je kombinácia, ak je vajíčko bielo, krajka po obvode tiež biela a ešte toto všetko dokombinujeme zlatou krajkou a voskom." Hotové vajíčka poukladáme do misky, no môžeme ich mať aj visiace. Vtedy popod krajku prevlečieme háčikom stužku, na ktorej vajíčko visí. Nitku môžeme viesť aj celým vnútrom vajíčka. Pri jej prevlečení si pomôžeme drôtom. Niekto nastokáva vajíčka na špilky.
"Pri výrobe kraslíc k zaujímavým patrí škrabaná technika. Vajíčko sa zafarbí klasickým čiernym tušom. Najprv začiernime jednu časť, ktorú necháme usušiť. Ako pomôcku použijeme vrchnáčik od nejakej fľaše od vody, do ktorého dáme nezafarbenú časť vajíčka. Zafarbená bude hore. Keď jedna strana vyschne, vajíčko otočíme a tušom začiernime druhú stranu. K tejto technike sú ideálne biele vajíčka." Až farba celkom obschne, ostrým predmetom, výborne sa hodí napríklad nožík na rezanie kobercov, ktorý má jednu strane ostrú alebo aj zlomený pilník, vyškrabávame srdiečka, kvietky alebo nejaký ornament. Môžeme použiť aj ihlu, no tú by sme mali mať v niečom spevnenú, aby sa nám pri práci dobre držala. "Niekedy sa, aby sa vajíčko lesklo, môže ešte prestriekať lakom alebo sa namiesto tušu hneď použije čierna akrylová farba v spreji, ktorá má lak v sebe. Pri tejto technike si treba dávať pozor, pretože ak chytíme vajíčko rukami, a tie sú len trošíčku vlhké, tušová farba nám ostane na prstoch."
Ako tretiu D. Kaletová vysvetlila techniku drôtených vajíčok, ktorá napohľad vyzerá zložito, no žena, čo ovláda techniku šitej čipky, mala by tento spôsob bez ťažkostí zvládnuť. Rozdiel je totiž len v tom, že namiesto ihly a nite sa pracuje napríklad s medeným drôtom hrúbky 0,4 mm alebo so strieborným včelárskym drôtom viazacím. Oba sú ohybné, dobre sa s nimi narába. Výplet je háčkovaný, čiže vajíčko je prepletané.
"Využiť treba pritom vajíčka vyfúknuté, ktoré môžeme uchovať na niekoľko veľkonočných sviatkov. Uvarené začnú po pár dňoch, keďže ich vnútro sa kazí, veľmi zapáchať. Pri vyfúknutých si pozor treba dať snáď len na to, aby sme vajíčka nepoložili tak, že na ne bude dopadať prudké slnko. Vplyvom skleníkového efektu sa môže vosk nahriať a všetka výzdoba kraslice sa roztečie.
Väčšinu materiálov do veľkonočného aranžmá nájdeme podľa kvetinára Jaroslav Bryndzáka v prírode
Využite pierka či škrupinky z vajíčok
Pred Veľkou nocou sa snažíme poumývať okná, vyprať záclony a vyčistiť každučký, aj ten najzabudnutejší kútik našej domácnosti. Príchod nového obdobia chceme predsa privítať čisto a voňavo. K upravenému bytu neodmysliteľne patrí veľkonočná výzdoba. Či už vajíčková alebo kvetinová. Jaroslav Bryndzák z predajne Kvietky, Kvietočky, Kvetinky vám poradí, ako si urobiť nenáročné a ešte aj pekné veľkonočné kvetinové aranžmá.
Najlepším základným a pritom dostupným materiálom na kvetinové aranžmá sú košíky. Môžu byť väčšie i menšie, podľa toho, akí sme šikovní, čiže, na čo si trúfame. "Dosť sa v poslednom čase ako ozdobné doplnky do košíkov využívajú sklá. Môžu byť číre i farebné. Pokiaľ sú číre, dobre na nich ukážu farebné a pritom voňavé piesky. Mám na mysli tie, ktoré bežne dávame do kúpeľa," radí J. Bryndzák (na snímke). Použiť pritom podľa treba také farby piesku, aby ladili s farbami stien bytu. Čiže, ak máme v izbe steny cyklámenové alebo oranžové, takú istú farbu piesku použijeme na sklo. "Farby by mali byť rozhodne pastelové, aby byt oživili. Piesok, keďže je aromatický, byt naviac aj prevonia. Z kvetov použijeme ako ozdobu typicky jarné kvietky - tulipány alebo narcisky, ktoré dokombinujeme s pierkami, konárikmi a škrupinami od vajíčok." Pri samotnom aranžovaní sa podľa J. Bryndzáka fantázii medze nekladú, žena môže dať do košíka to, čo sa jej páči. Podľa toho, aká je miska, kvietky umiestni buď aby stáli alebo naopak, ak je nižšia, nech ležia alebo nech sú upravené do guľky.
Druhým spôsobom kvetinovej výzdoby sú vysadzované košíky. "V kvetinárstvach dostať predpestované cibuľoviny narcisov, tulipánov, hyacínt, krokusiek či irisiek. Vysadíme ich do misky, okolo dáme mach, prípadne aj spomínaný farebný piesok, vajíčka, pierka. Ako ozdoby môžeme pridať i malé figúrky kuriatok. Takúto výzdobu by mali zvládnuť aj začiatočníci," tvrdí J. Bryndzák.
Pripraviť si môžeme tiež ikebanu. Vložíme ju do košíka alebo do keramickej misky. Predtým sa tvorbu ikeban využívali tzv. ježkovia, Boli to ostne, na ktoré sa kvietky natláčali. Dnes sa využíva florex. Je to ľudovo povedané huba, dostať ju v každom kvetinárstve, ktorá sa namočí. Existuje zvlášť na umelé a zvlášť na živé kvety. Živé skôr ako do nej vtlačíme, šikmo narežeme. Na vyplnenie priestoru pridáme venček, až potom spomínané kvety.
"Pekné sú aj jarné kytice. Kvety, ktoré do vázy dáme, necháme voľné, nie zviazané do kytice. Na dotvorenie atmosféry môžeme vodu, v ktorej máme kvietky, zafarbiť. Kvetinárstva bežne tieto farby ponúkajú, len si vybrať takú, ktorá by ladila s farbami steny bytu alebo doplnkov." Pokojne ju podľa J. Bryndzáka môžeme do vody pridať, kvetom neškodí. Niektorí dávajú aj tinktúru (hypermangán). Z nej však treba len pár kvapiek, inak bude voda veľmi tmavá. Kvietky sa dajú dozdobiť niekoľkými konárikmi. Pridať môžeme aj vajíčka nastoknuté na špilkách, ku ktorým priviažeme stužky. A výzdoba vázy je hotová.
Viaceré doplnky - napríklad mach, konáriky, listy, či bahniatka do aranžmá - sa dajú nazbierať v prírode.
A. Cehlárová z Poľova si nevie predstaviť, že by návštevy a kúpačov privítala pri prázdnom stole
Nesmú chýbať perníky, baranček, syrek ani hlávka
Dni pred veľkonočnými sviatkami sú pre ženy tak obdobím veľkého gruntovania, ako aj varenia a pečenia dobrôt. Zídu sa predsa bližšie i vzdialenejšie rodiny. Prídu aj kupáči a oblievači. A k čomu by ich ženy posadili? K prázdnym miskám? To neprichádza do úvahy. Také čosi sa nemôže stať ani Anne Cehlárovej z Poľova, ktorá je široko-ďaleko vychýrenou gazdinou.
Na veľkonočnom stole nemôžu u nich chýbať prútené košíky a v nich maľované vajíčka doplnené čokoládovými zajačikmi a kuriatkami. "Nie každý to robieva, no my mávame v miskách aj medovníčky. Cesto si pripravím večer pred pečením. Všetky prísady, teda hladkú múku, kryštálový cukor, med, vajcia, trošku sódy bicarbóny, vanilkový cukor a medovníkové korenie, zmiesim na cesto a dobre ho vypracujem." Ráno potom cesto, ako pokračovala v opisovaní postupu, rozvaľká na hrúbku asi pol centimetra a vykrajuje rôzne tvary, teda vajíčka, zajkov, kuriatka. Tie poukladá na vymastený plech, natrie rozšľahaným vajcom, prípadne aj vyzdobí mandľou či orechom, a potom upečie.
Veľkú noc si A. Cehlárová nevie predstaviť ani bez barančeka. Pripravuje ho z klasického piškótového cesta. No má pritom svoj recept. Začína tým, že si odváži vajíčka. Podľa toho, aká je ich hmotnosť, toľko pridá cukru a výberovej múky. Doleje trošku vody a približne na 10 vajíčok použije 1 prášok do pečiva. "Potom zmes vyšľahám. Použijem pritom techniku, teda elektrický šlahač, ruky by to až tak nezvládli. Šuchnem tiež trošku oleja. Keď je baranček upečený, dozdobujem ho maslom, nech má na sebe typické barančekovské kučierky." Pod krk mu A. Cehlárová ešte priviaže červenú mašličku. Nie je to klasická stužka, ale z masla. Niekedy je biela, častejšie červená. Na stole nemôžu chýbať ani ďalšie zákusky. I keď viac si všetci dávajú záležať na mäsových ako na sladkých dobrotách.
K poľovským zvláštnostiam, ktorú chystá i A. Cehlárová, patrí tzv. hlávka. Väčšinou sa robí v okrúhlej forme, preto sa volá hlávka. "Použijeme na ňu žemle alebo rožky, ktoré sa namočia vo vývare z mäska (čiže z mäska, ktoré sme varili do hlávky, t. j. údené bravčové kolená alebo krkovička). Pridajú sa vajíčka, narezané alebo pomleté údené mäso, potom sa zarobí droždie. Pridá sa korenie, napríklad nové korenie, rasca, majoránka. Niekto dáva aj asi tri strúčiky cesnaku či petržlenovú vňať alebo zelené cibuľkové pierka. Ja nie, ja chcem, aby v hlávke vynikla vôňa a chuť údeného mäsa." Zmes sa nechá asi trištvrte hodinu až hodinu kysnúť. Potom sa spomínaná forma vymastí, vysype strúhankou, položí do nej zmes. Ešte asi 15-20 minút - už v nádobke - sa ešte nechá podkysnúť, potom sa dá upiecť. Výsledok trošku podľa A. Cehlárovej pripomína plnku aká sa zvykne dávať do kurčaťa. Len má v sebe aj mäso. U nich doma, a vlastne aj v celom Poľove, ju používajú namiesto chleba k šunke. "Niekto pečie k šunke biely koláč, no my nie, pretože ho nemá kto jesť. Všetci sú na mäso..."
A. Cehlárová robieva aj klasický syrek. Do 2 litrov mlieka dá 20 vajíčok, soľ, korenie. "Zmes prevarím a potom miešam dovtedy, kým sa obrazne povedané nezrazí, teda, kým sa nevytvorí hrudka. Zrazenú kašu zlejeme, najjednoduchšie do gázy a necháme odkvapkať. A typická veľkonočná dobrota je hotová. Je to jedna zo zložiek, ktoré potom dávame so šunkou, vajíčkami uvarenými natvrdo a dobrou klobásou na taniere alebo na ozdobené misy."
Na dochutenie, ale aj kvôli pikantnosti, výborná je uvarená cvikla s chrenom. Alebo ešte lepšie samotný čerstvo nastrúhaný chren zmiešaný s pochúťkovou smotanou. Je to fantastická delikatesa. Podľa A. Cehlárovej by sme si ju určite mali urobiť. Vraj neoľutujeme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
