Čokoláda na varenie nie je iba poleva
Čokoláda. Len málokto odolá jej slastnej chuti, príjemnej vôni a neopísateľnému pocitu, keď sa pomaly roztápa na jazyku. Pre niekoho je čokoláda aj nástrojom obaľovania nervov a pre horozelcov, vo výbave ktorých tiež nesmie chýbať, i zdrojom energie. Blížia sa veľkonočné sviatky, a keďže tie si bez sladkých odmien pre menších i malých kúpačov a oblievačov len ťažko možno predstaviť, pokúsili sme sa preniknúť za bránu bratislavskej fabriky, kde sa dobroty pod dobre známou značkou Figaro robia.
Závod založili bratia Stollwerckovci v roku 1896. Po roku 1948 bola továreň znárodnená, v roku 1958 sa premenovala na Figaro. V roku 1992 ju odkúpil Kraft Jacobs Suchard a od roku 2001 nesie meno Kraft Foods Slovakia, a.s. Prvé výrobky opustili továreň v roku 1896. Boli to karamelky a nečokoládové cukrovinky. Po roku 1900 sa postupne začali vyrábať čokoládové výrobky, kakao, žuvačky a tvrdé plnené bonbóny známe furé. Výroba žuvačiek, karameliek a furé sa skončila v 90. rokoch minulého storočia. V súčasnosti sa fabrika sústreďuje výhradne na výrobu čokoládových cukroviniek najmä pod značkami Figaro, Milka, Alpen Gold, 3Bit. Tento sladký tovar sa predáva na náročných trhoch EÚ, dokonca sa vyváža aj do Kanady a Austrálie. O svetovom štandarde fabriky, ako aj spôsobilosti jej zamestnancov svedčí i to, že do Bratislavy bola transferovaná výroba bývalého závodu v Budapešti i časť výroby bývalého závodu v anglickom Yorku.
Podľa Jitky Hofmanovej, manažérky Affairs corporácie pre Česko a Slovensko, pre bratislavské Figaro sú veľkonočné sviatky najmä sezónou čokolády na varenie. "Gazdinky majú tento sortiment rady, pretože čokoláda z bratislavského Figara je pravá, nie je to len poleva. Obľúbeným veľkonočným sortimentom sú tiež tabuľkové čokolády radu Sladká vášeň s mätou, pomarančmi alebo karamelom. Sezónne produkty sa začínajú vyrábať zhruba polroka pred uvedením na trh."
Nové produkty vznikajú v oddelení marketingu, ktoré sa zaujímá o to, čo sa predáva v iných krajinách, a tiež, čo asi spotrebitelia očakávajú. "Návrh nového výrobku sa konzultuje s odborníkmi z výroby, ktorých úlohou je otestovať, či je reálne ten ktorý nápad zrealizovať. Veľká pozornosť sa venuje tiež dizajnu obalu, pretože je dávno známe, že aj obal predáva," dodala J. Hofmanová.
Pri "čokoládových" pásoch pracujú zväčša ženy. I keď sa hovorí, že časom človeku všetko polezie hore krkom, a to sa môže týkať aj sladkostí, vo fabrike sa sporadicky pred odchodom predsa len tašky zamestnancov kontrolujú. Nie každému musia totiž po čase sladkosti liezť hore krkom... "Keby ste mali z ročnej produkcie Figara zostaviť pomyselný vlak, tvorilo by ho približne 3800 kamiónov, čo už je riadne dlhý sladký rad." K najväčším hitom tohtoročnej Veľkej noci, ako spomenula J. Hofmanová, patria z radu Milka plnené čokoládové vajíčka balené vo fialových škatuliach spolu s lyžičkou.
Dlhá cesta, kým ju objavili
Čokoládu ako takú objavili juhoamerickí domorodci. Samozrejme, že ju nespoznali hneď v tej podobe ako my teraz. No podarilo sa im zistiť, že kakaové bôby majú zvláštnu chuť. V 12. storočí od kmeňa Toltékov prevzali kakaovú kultúru Aztékovia. Kakao zmiešali s kukuričnou múčkou, paprikou, koením i vodou, až vznikol posilňujúci nápoj Xocoatl. Keď v roku 1502 pristál K. Kolumbus na území dnešnej Nicaraguy, o zvláštny elixír záujem neprejavoval. Až Španiel Hernando Cortez, který v rokoch 1519-1521 dobyl říšu Aztékov, sa začal o tieto vzácne plody viac interesovať a konečne ich dopravil aj do Európy.
Božský nápoj múdrych Aztékov však zhýčkaným Európanov "nesadol," nebol dostatočne sladký. Jeden chytrý kuchár sa preto rozhodol, že do nápoja pridá med alebo cukor a uvidí, čo z toho vznikne. Sám bol výsledkom prekvapený. Vďaka jeho pokusu bol na svete lahodný čokoládový nápoj "Chocolata". V krátkom čase sa stal kulinárskym pôžitkom hlavne kniežacích dvorov. Až do polovice 18. storočia bola tekutá čokoláda považovaná len za vymoženosť šľachtických kruhov. Iba pomaly sa, aj vďaka pohostinstvám a priaznivejším cenám, rozširovala aj medzi bežných ľudí.
Aby sa kakaové bôby zmenili na sladkosť, musia sa najprv očistiť od obalu, lebo ďalej sa spracováva iba vnútro. Potom sa debakterizujú, čiže sa zničia nežiadúce mikroorganizmy, sušia sa, pražia, odstránia sa šupky a pomelú na kakaovú hmotu. Kakaová hmota sa podľa receptúr zmiešava s cukrom, sušeným mliekom, kakaovým maslom a inými ingredienciami. Pokiaľ sa má vyrobiť horká čokoláda, mlieko sa nepridáva. Po zjemnení valcovaním sa hmota konšuje, čiže sa zohrieva a niekoľko hodín na zvýraznenie a zjemnenie chute premiešava v konšiach. Sú to niekoľkotonové nádoby. Z nich sa vyrobená čokoládová hmota nalieva do foriem. Po vychladení sa v chladiacich tuneloch vyklepávajú čokoládové výrobky, ktoré sa balia.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
