názvom Iné svety. Do Košíc prišiel nedávno snímku o malom Babylone predstaviť pre divácky úspech už po druhýkrát.
Prekvapilo vás ocenenie scenára Cenou Tibora Vichtu?
- Je to prvý celovečerný film, ktorý ide do kín a tým pádom je normálne, že je tam väčšia propagácia a väčšia možnosť získať cenu (smiech). O úspechu sa dá hovoriť, iba ak ľudia chodia do kina. Aj takí, ktorí kiná príliš nenavštevujú. A je to naozaj nad naše očakávania, čo nás teší, keďže je to taký špecifický žáner... No ale ozval sa mi pán Miller, bývalý šéf European Documentary Network. Napísal veľmi pozitívny mail, že sa niekoľkokrát veľmi dobre zasmial, niekoľkokrát ho film dojal a že ho určite bude odporúčať svojim známym.
Čomu pripisujte tento úspech?
- Možno je pre ľudí zaujímavá téma, veď aj podtitulky napovedajú "made in Šariš" - je to niečo vo vzduchu, že je to aktuálne a je to lokálne. V tom najlepšom slova zmysle, keďže ide o Šariš, región, ktorý je na konci Európskej únie v kontraste s tým "made in", čo sú súčasné takzvané konvergenčné procesy. Žijeme v jednej globálnej dedine, kde sa propagujú reality show a podobné programy. Príťažlivý kontrast spočíva v tom, že ako sa žije v regióne na konci Európskej únie v časoch globalizácie.
Zvolili ste Šariš, no existujú aj iné špecifické a možno i globalizáciou nenapadnuté slovenské regióny...
- Sám som Šarišan, žil som tam do osemnástich, kým som neodišiel študovať na vysokú školu. Teda mám ten región rád prirodzene, ako má človek rád rodisko, miesto, ktoré sa spája so spomienkami na detstvo.
Ako ste sa rozhodovali pre postavy, ktoré použijete?
- Keďže film sa volá Iné svety, hľadal som výrazné typy, ktoré by nezapadali do súčasného trendu zarovnávania. Odlišné typy charakterov totiž reprezentujú možno aj iné. Sú postavy, ktoré boli pre mňa od začiatku jasné. Napríklad Ján Lazorík z Krivian, najväčší zástanca ľudovej tvorby, dá sa povedať, že nielen na Slovensku, ale aj v okolitom priestore. Fascinujúci človek s ohromnou energiou, veľmi múdrou filozofiou, ktorého si vážim. A tak som vedel, že pokiaľ má film hovoriť o tom, o čom hovorí, tak on musí byť jednoznačne hlavnou postavou. Ostatných som nieže podopĺňal, každý má predsa vlastný príbeh. Hľadal som a nakoniec našiel. No najviac si vážim to, že ľudia vo filme veľmi úprimne hovoria. Hovoria za seba a zdá sa, že hovoria zaujímavo.
Film pôsobí antiglobalizačne, je to aj váš svetonázor?
- Vôbec sa nepovažujem za antiglobalistu, človeka, ktorý by zobral dlažobnú kocku a išiel ju hodiť do policajta alebo do budovy Medzinárodného menového fondu. Veľmi sa ma však dotýka to, čo sa deje v mediálnom prostredí, ako sa oblbujú ľudia cez televíznu obrazovku. Je to, samozrejme, súčasná kultúra, ťažko ju teraz meniť, ale je dobré v kritickom myslení vyjadriť názor. A môj názor je jednoznačný.
Je však ťažké skĺbiť globalizáciu so zachovaním pôvodnej kultúry...
- Bojím sa, že máte pravdu, že nám to ide tak pod kožu, že si to ani neuvedomujeme. O takých dvadsať rokov už ľudová tvorba bude iba spomienka. Lazorík je ako taký posledný Mohykán. Nemyslím to tak, že by sa teraz ľudia mali venovať folklóru, ale podporiť ten svoj pocit identity, že majú niečo, čo je špecifické len pre nich a ten región. Napríklad cez jazyk, nárečia. Aby ľudia, ktorí vedia po šarišsky, naučili nárečie aj svoje deti. Veď aj vo svete, napríklad Francúzi bojujú za svoj jazyk a ostatní nech si myslia, čo chcú. Pre ten národ je to dôležité, veď keby nemali jazyk, tak by neboli.
Máte teda pocit, že Slováci sú náchylnejší sa prispôsobovať a zapadať do skupín?
- Je to tu oveľa rýchlejšie než na západe, to je pravda. Keby sme sa vrátili päť rokov dozadu, tak zistíš, že to je niečo úplne iné.
Do akých iných svetov sa vy uchyľujete, keď chcete utiecť od reality?
- Mám priateľov, ako každý, spoločenstvo ľudí, s ktorými si rozumiem. Každý má taký priestor poskladaný zo spolužiakov, kamarátov, susedov z ulice... Aj moji priatelia sú pre mňa priestor, kde nieže ulietavam, ale kde je môj svet...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
