slovenskej poézie. V r. 1861 sa zúčastnil na memorandovom zhromaždení v Martine, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej. Napísal lyricko-reflexívnu báseň Sôvety v rodine Dušanovej, básnickú skladbu Marína, oslavujúcu lásku, krásu a mladosť a epos Detvan, v ktorom vyzdvihol mravné hodnoty slovenského ľudu a krásu prírody. V neskoršej tvorbe podporoval a obhajoval program národného obrodenia: Ohlasy, Nehaňte ľud môj!, Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, Svätomartiniáda. Narodil sa 30. marca 1820 v Krupine.
1889 - v Branau am Inn v Rakúsku sa narodil nemecký nacistický politik, vojnový zločinec Adolf Hitler. Od r. 1921 predseda Národnej socialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP). V r. 1923 sa pokúsil o tzv. mníchovský puč, bol väznený a vo väzení napísal Môj boj (Mein Kampf) - programový spis, v ktorom prezentoval svoj antisemitizmus a rasizmus. Vo voľbách v r. 1932 získala NSDAP 37,4 % hlasov a v januári 1933 ho menovali za ríšskeho kancelára. V boji za samovládu použil všetky prostriedky, likvidoval politických protivníkov (požiar ríšskeho snemu 1933), zbavil se nepohodlných vodcov SA (noc dlhých nožov 1934). V auguste 1934 vyhlásil koniec republiky a začiatok budovania tretej ríše. Stal sa vrchným veliteľom armády a 1. septembra 1939 napadol Poľsko, čím rozpútal 2. svetovú vojnu. Spočiatku mal veľké úspechy, no koncom leta 1940 (bitka o Anglicko) a najmä na prelome r. 1942-43 (bitka pri Stalingrade) došlo k zlomu. Nastolil brutálny totalitný režim a teror, včítane genocídy. V júli 1944 unikol pokusu o atentát. Na konci vojny, 30. apríla 1945 v Berlíne spáchal samovraždu.
1920 - v Prahe sa narodil astronóm Záviš Bochníček, jeden z najaktívnejších popularizátorov astronómie na Slovensku. Ako šestnásťročný objavil hviezdu Nova CP Lacertae, čo ovplyvnilo jeho profesionálne smerovanie. Pôsobil na
Univerzite Karlovej v Prahe a od r. 1952 žil na Slovensku. Bol riaditeľom Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici a Observatória na Skalnatom plese. Od r. 1985 až do odchodu do dôchodku pracoval na Matematicko-fyzikálnej
fakulte UK v Bratislave. Prednášal o umelých družiciach a kozmických sondách, vypracoval metódy na určenie najvýhodnejšej polohy družice vo vzťahu k miestu
pozorovania. V r. 2000 po ňom pomenovali novoobjavený kozmický objekt - asteorid 15053. Zomrel 23. februára 2002 v Bratislave.
1921 - v Radošinej sa narodila ochotnícka herečka Katarína Kolníková. Od r. 1971 členka Radošinského naivného divadla. Účinkovala v takmer všetkých inscenáciách Stanislava Štepku - Matka v Jááánošíííkovi, Stará matka v Človečine, Stará grófka v Alžbete Hroznej, Zelinárka v Rozprávke, Poštárka v Slovenskom tangu, Slúžka Berta v Kúpeľnej sezóne, Matka Bečelová v Neveste predanej Kubovi, Kuchárka v Pavilóne B, Kováčová v Ženskom oddelení, herečka a speváčka v Štedrom divadelnom večeri a i.
1922 - v Košolnej sa narodil keramikár, figuralista Ignác Bizmayer. Vyrastal na habánskom dvore v rodnej obci. Študoval na Keramickej škole v Modre, kde bol umeleckým vedúcim v Slovenskej keramike. Venuje sa najmä figurálnej
keramike s roľníckymi témami, jánošíkovskou tradíciou a ľudovým zvykoslovím.
1934 - v Užhorode sa narodil operný spevák, barytonista Juraj Oniščenko. V r. 1959-95 sólista Opery SND. Medzi jeho najvýraznejšie kreácie patrili Eugen Onegin, Knieža Jeleckij v Pikovej dáme, presadil sa vo Verdiho operách, v Bizetovej Carmen a ďalších. Účinkoval aj v televíznych operných inscenáciách a v rozhlase. Vystupoval aj koncertne a ako sólista hosťoval často v zahraničí. Zomrel 23. júna 1999.
1945 - nacisti vypálili kysuckú osadu Semeteš, ktorá patrí do katastru obce Vysoká nad Kysucou. Stalo sa to potom, ako mína, položená na ceste, usmrtila dvoch nemeckých vojakov. Nemci osadu vypálili, chlapcov a mužov odvliekli a sedemnásť drotárov zastrelili.
1978 - v New Yorku zomrel český filozof a politický publicista Ferdinand Peroutka. Cez vojnu bol väznený nacistami, vo februári 1948 emigroval najskôr do Anglicka, neskôr do USA, kde bol v r. 1951-61 šéfom čs. oddelenia rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Publikoval viaceré zbierky svojich článkov a esejí. Narodil sa 6. februára 1895 v Prahe.
1990 - Federálne zhromaždenie prijalo ústavný zákon o zmene názvu štátu. Československá socialistická republika sa zmenila na Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku (ČSFR). Názov platil do 31. decembra 1992.
Autor: 20. apríla
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
