februári tohto roku ho ´okres´ uznal vinným z trestných činov výtržníctva a násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi. Za to mu uložil úhrnný trest 7 mesiacov so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny.

Proti verdiktu sa odvolal prokurátor, ktorý trval na podanej obžalobe s tým, že konanie Jána C. naplnilo skutkovú podstatu trestného činu lúpeže. Namietal, že senát nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a žiadal odvolací súd, aby rozsudok zrušil, čo sa aj stalo.

Ide o incident z 26. septembra lanského roka, ku ktorému došlo o 23.15 hod. na Štúrovom nábreží v Spišskej Novej Vsi. Tam, po hádke s Ľudmilou N., obžalovaný hodil priateľku na zem, ťahal ju za vlasy, škrtil a kopol do tváre. Vyhrážal sa jej zabitím a snažil sa strhnúť jej z rúk prstene. Kričal, že ak mu ich nedá, doláme jej prsty... Hrozba zabrala, Ľudmila mu odovzdala 7 prsteňov v hodnote najmenej 5 000 korún. V dôsledku útokov obžalovaného utrpela pomliaždeniny v oblasti oka, sánky, krku a tržnú ranu na dolnej pere.

Ján C. spáchanie skutku poprel. Zdôraznil, že v kritický deň boli s Ľudmilou a priateľmi v bare Zio a keď z neho odchádzali, dohodli sa, že pôjdu k nemu. On si cestou domov odskočil na malú potrebu. Keď sa vrátil, Ľudmila sa rozprávala s Rómom, ktorý ju držal za rameno... Vyčítal jej, že keď si vypije, vyhľadáva spoločnosť mužov a neváži si, že sú spolu.

"Ľudmila bola hysterická. Povedal som jej, že náš vzťah nemá význam a bude lepšie ho ukončiť. Vtedy si posťahovala z prstov všetky prstene a dala mi ich. Povedala, aby som ich dal tej, čo mi porodí syna. V rozrušení si sadla na zem a plakala, že ona to neprežije, že sa zabije," predložil súdu svoju verziu incidentu Ján C.

Zdôraznil, že ubezpečil Ľudmilu, aby sa nebála, lebo o ich syna Patrika sa postará aj napriek ich rozchodu. Vtedy mu povedala, že asi nie je jeho a on jej dal dve facky. Vzápätí prišla mestská polícia a hliadka zobrala Ľudmilu do auta. Otvoril dvere, chytil ju za krk a chcel, aby vystúpila. To neurobila, a keď chcel ísť spolu s ňou aj on, policajti mu to nedovolili. Opäť ju chytil pod krk a vyzval ju, aby vystúpila aspoň kvôli deťom, ale nedala si povedať. Po jej odchode šiel pred blok, v ktorom bývala a stretol sa tam s jej synom Milanom, ktorému odovzdal jej prstene.

"Kúpil som jej ich spolu s náušnicami. Boli vyjadrením nášho vzťahu a spolunažívania," uviedol obžalovaný. Poprel, že priateľka mu ich dala len preto, že sa jej vyhrážal zabitím, resp. ju napadol.

Ľudmila N. na pojednávaní využila právo nevypovedať. Predseda senátu prečítal jej výpoveď z prípravného konania. Vyplynulo z nej, že Jána C. poznala asi 8 až 10 rokov, ale "známosť" nadviazali až v máji 2004. Uviedla, že i keď sa k nej viackrát správal agresívne, nakoniec sa vždy udobrili. Potvrdila, že v inkriminovaný večer boli spolu v bare Zio a opustili ho až v neskorých nočných hodinách. Keď mu cestou oznámila, že ide domov, on ju začal ťahať na Štúrovo nábrežie...

"Chytil ma za ruku a ťahal smerom k jeho bytu. Nevzpierala som sa, iba som povedala, že chcem ísť domov. Pohla som sa a on začal kričať, aby som sa vrátila, lebo ma zabije. Rozbehol sa za mnou a hodil ma na trávu. Keď si ku mne kľakol, zakryla som si tvár rukami. Chytil ma za vlasy, jednou rukou mi ťahal hlavu dozadu a druhou ma držal za krk. Kričal, či mi má vytrhnúť hrtan a tak ma zabiť. Nemohla som dýchať. Vtedy ma kopol do tváre, ktorú som si chránila rukami a prikázal mi, aby som mu dala všetky prstene, lebo ak nie, odtrhne mi prsty aj s nimi," opísala priebeh incidentu Ľudmila N.

Svedkyňa zdôraznila, že Ján jej začal "lámať" prsty. Veľmi ju to bolelo, keď sa jej snažil násilím stiahnuť prstene z obidvoch rúk. Nechcela, aby jej ďalej ubližoval. Zo strachu a bolesti si ich začala sťahovať z prstov sama. Vtedy sa pri nich zastavilo auto mestskej polície a obžalovaný povedal jeho osádke, že našiel svoju ženu "kurviť" sa v parku. Policajti ju zobrali do auta s tým, že ju odvezú k nim, resp. na pohotovosť. Bola v šoku, to, že Ján jej zobral prstene, im nepovedala.

Dvojica mestských policajtov potvrdila, že keď prišli k žene, ktorá sedela na zemi a vedľa nej čupel muž, mala čerstvú ranku na pere, ktorá krvácala. Povedala, že Ján C. ju napadol, a že to urobil už aj viackrát predtým. Poučili ju, že môže podať trestné oznámenie a ona súhlasila, že pôjde s nimi. Ján C. ju prehováral, aby si to rozmyslela a snažil sa nastúpiť k nej do auta. Nedovolili mu to. Svedkovia popreli, že obžalovaný útočil na Ľudmilu v ich prítomnosti.

"Keď som sa okolo polnoci vracal domov, Ján C. stál pred vchodom bytovky, v ktorej bývam a dal mi 7 prsteňov. Povedal, že ich mám dať mame, že jej dal facku a určite pôjde do basy, lebo je v odmienke. Hovoril, že keď vyjde z basy, tak mamu určite zabije," vypovedal Ľudmilin starší syn Milan.

Podľa záverov znalkyne z odvetvia psychológie, Ľudmila N. nemá sklony klamať, vymýšľať si či skresľovať prežité udalosti. Senát vypočul aj znalca, ktorý sa vyjadril k zraneniam, ktoré utrpela. Ten sa vyjadril v tom zmysle, že z lekárskeho hľadiska išlo o ľahké zranenia bez trvalých následkov.

Senát Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi dospel k záveru, že obžalovaný nekonal s úmyslom lúpiť, len chcel demonštrovať svoju prevahu nad priateľkou. Vzhľadom na hore uvedenú právnu kvalifikáciu, 7-krát súdne trestanému Jánovi C. súd uložil nepodmienečný trest.

Odvolací súd verdikt zrušil s tým, aby ´okres´ prehodnotil zmenenú právnu kvalifikáciu, ktorá nie je v súlade s vykonaným dokazovaním.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári