možné.
Je možné, že bola raz jedna čisto súkromná objednávka GeS-ka na fašiangové stretnutie SDKÚ. Mal ju pri sebe člen SDKÚ, prednosta Schlifka. Jeho kanceláriu a kanceláriu zastupujúcej starostky delí na jednej chodbe úradu asi 25 metrov. Schlifka si zrejme doniesol objednávku v kufríku do práce, no stačila chvíľka nepozornosti a objednávka sa náhle ocitla na stole zastupujúcej starostky. Nikto vraj nevie ako, len tam zrazu bola a chcela sa dať podpísať, koťuha. Vysvetlenie je pritom prozaické.
Milá objednávka len tak z recesie vyliezla zo Schlifkovho kufríka, otvorila si jedny dvere, pozdravila prednostovu sekretárku, druhé dvere, potmehúdsky precupitala po chodbe popri stene, zaklopala na tretie dvere, ozvala sa akože Schlifkovým hlasom, hop, skočila do pošty pre zástupkyňu a už bola tam. No je tam toho. Akurát zlomyseľná objednávka. Obyčajné nedorozumenie.
A tak to bolo aj s preplateným pokladničným dokladom. Jednoducho sa sám vytrhol, vypísal, podpísal sa Schlifkovým autogramom, nabehol do pokladne a nechal sa preplatiť, a to všetko len aby urobil prednostovi pred voľbami zle. No aby sa mu to nakoniec predsa aspoň trochu vyžehlilo, tak po marcovej interpelácii poslankyne Hulmečíkovej naklusalo v apríli do pokladne 9 vyrehlených tisícok, že sa chcú vrátiť. Také drobné bežné omyly sa sem-tam dejú na staromestskom úrade.
Je to však aj inšpirácia pre ľudí. Keby totiž akýkoľvek Staromešťan prišiel na úrad s pokladničným dokladom za nejaký súkromný žúr v staromestskej krčmičke, trochu by sa nenápadne pomotal okolo pokladne a opáčil, či by teda aj jemu nemohli dačo preplatiť, mohol by mať šancu.
Toto nie je paranormálny prípad pre Akty X. Na Schlifku netreba Muldera so Scullyovou. Stačí, keď ho vypočuje inšpektor Clouseau.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
