dvojmetrové korbáče, spievali a práskali koženými bičmi pred jedným z činžiakov na Triede SNP. Nešlo o žiadnych výtržníkov či vyháňačov diabla, ale o členov košického folklórneho súboru Čarnica, ktorí sa snažia dodržiavať tradičné veľkonočné zvyklosti.

Kým jeden takmer "strhal" mechy na harmonike, ďalší dvaja s vedrami v rukách zašli do jedného z bytov pre svoju obeť. Tanečnicu Peťku, ktorú o čosi neskôr vytiahli na trávnik pred činžiakom. Kamaráti ju pekne krásne pridržali za ruky a dievčine sa ušla riadna sprcha. Aby bola po celý rok krásna, zopár litrov vody na ňu vyliali zozadu, ďalšie vedro aj spredu.

To už však Košičania nesledovali neobvyklé divadlo len z chodníkov, ale aj z balkónov či okien. V rukách s fotoaparátmi alebo kamerami. "Jóóój, veľmi sa mi to páči, konečne vidím veselých ľudí," pochvaľovala si pani Jiřina Kralčáková, ktorá išla na krojovaných urastených mládencoch nechať oči. "Poteší to najmä preto, lebo v súčasnosti je veľa ľudí smutných a nešťastných. Ale ja nechcem, aby ma obliali, lebo som už na to stará. To je už len pre mladých. I keď, syn ma už dnes oblial."

Zopár slov pridala aj Zuzana Klobušníková, ktorá síce pochádza z Gemera, ale v Košiciach žije už viac ako 40 rokov. "Juj, ale sú zlatí. Povedali sme im, nech zaspievajú, žeby nám bolo veselšie, a oni hneď aj spustili. Páči sa nám to veľmi. Len aby Boh dal a tento ich krásny zvyk takto dodržiavať veľkonočné tradície nezakapal."

Medzitým sa šuhajci sprevádzaní Peťou, na ktorej neostala ani jedna nitka suchá, vybrali do bloku pre výslužku. Spievať neprestávali ani na chodbe, a keď vošli do bytu, kde žije ich kamarátka tanečnica, zrazu tam bolo akosi tesno. Ale zato veľmi útulne.

Peťa priviazala na korbáče pestrofarebné stuhy a začal kolovať podnos s pohárikmi slivovice. Samozrejme, vodičom sa ušlo iba nealko. "Nuž, inak sa nedá, lebo tohto roku neobiehame Košice na koči ťahanom koňmi ako vlani, ale autom, ktoré má však pod kapotou 150 tátošov," priznal Peter Smižanský, ktorý tancuje v Čarnici 12 rokov. "Tento rok máme naplánovaných dvanásť zastávok v meste a v Šaci."

Chlapci len dúfali, že stihnú všetko podľa svojich predstáv. Lebo vlani, po hojnom častovaní vďačnými Košičanmi, im vraj už po ôsmej zastávke akosi oťažievali ruky i hlavy.

Ako sme sa neskôr dozvedeli, obyčajnej vody spotrebovali oveľa viac ako ohnivej, takže o vodičáky neprišli.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári