Korzár logo Korzár Košice
Utorok, 27. júl, 2021 | Meniny má BoženaKrížovkyKrížovky

Dcéra posledného majiteľa košického hotela Salkház - Sára, bude tohto roku v Budapešti blahorečená

Najprv žila bohémskym životom, potom vstúpila do služieb PánaV Košiciach žilo alebo žije nemálo ľudí, ktorí rôznym spôsobom ovplyvňujú históriu

Najprv žila bohémskym životom, potom vstúpila do služieb Pána

V Košiciach žilo alebo žije nemálo ľudí, ktorí rôznym spôsobom ovplyvňujú históriu mesta. Zaslúžia si teda pozornosť, pripomenutie, krátke ohliadnutie za tým, čo zanechali. I preto sme pripravili nový publicistický cyklus, v ktorom prinesieme niečí príbeh. Vyrozprávaný či už ústrednou postavou, alebo jeho najbližšími. Dnes venujeme priestor členke Spoločnosti sociálnych sestier sestre Sáre Salkaháziovej, ktorá bude tohto roku blahorečená. Tento proces je prvým krokom k vyhláseniu tejto Košičanky za svätú.

Skryť Vypnúť reklamu

Pred deviatimi rokmi dala Svätá stolica súhlas na začiatok procesu blahorečenia sestry Sáry Salkaházi. Jeho podnetom bola životná obeta na záchranu prenasledovaných v 2. svetovej vojne. Podnet vzišiel z ústredia Spoločnosti sociálnych sestier v Budapešti, kde sestra Sára dlhé roky pôsobila a kde svoj život pod guľkami fašistov aj skončila. Kto vlastne táto Košičanka bola, sme sa opýtali u tých najpovolanejších - v Spoločnosti sociálnych sestier v Košiciach. Sestra Martina, provinciálna predstavená spoločnosti nás so životnou púťou mučeníčky Sáry ochotne zoznámila.

Táto žena bola vskutku nesmierne zaujímavou osobnosťou. Ešte aj v dnešnom pohľade by bola veľmi moderná a emancipovaná. Snáď nikto by si nepomyslel, že mučeníčka, Božia snúbenica, žila niekedy bohémskym životom novinárky "na voľnej nohe". Svoj životný štýl sama charakterizovala týmito slovami: "Samostatnosť, cigarety, kaviareň, túlanie sa po šírom svete s rukami vo vreckách, rýchla večera v malom hostinci, cigánska hudba..." To sa však nepriečilo hlbokej ľudskosti a empatii, ktorú prejavovala k ľuďom z nižších sociálnych vrstiev, nielen vo svojich novelách, príbehoch uverejňovaných vo vtedajších košických i maďarských novinách ale aj v reálnom živote. Bola dobrým znalcom ľudí a ovplývala bystrím pozorovacím talentom. Novinárskym perom protestovala proti divokému kapitalizmu. To jej však nestačilo. Chcela viac pomáhať ľuďom. Po rokoch hľadania samej seba dospela k poznaniu, že šťastie ktoré tak túžobne hľadá, nájde v pomoci ľuďom cez sociálnu prácu ako božia služobníčka.

Skryť Vypnúť reklamu

Sára sa narodila 11. mája 1899 v tej dobe v najväčšom a najluxusnejšom grandhoteli Schalkház (bývalý Slovan) na území Slovenska. Sárin otec Leopold Schalkáz ho zdedil po otcovi a spolu s manželkou Klotildou pochádzajúcou z rakúskeho Linzu a troma deťmi v ňom aj býval. "O jej detstve vieme žiaľ málo. Vyrastala so starším bratom Lipótom a mladšou sestrou Jolanou. Mala dva roky, keď jej otec predčasne zomrel na cestách v Taliansku. To, že bola sirota vychovávaná bez neho, poznačilo jej život i citový svet," hovorí sestra predstavená. Po smrti otca sa hotel stal akciovou spoločnosťou a viedla ho Sárina mama.

Sára bola dieťaťom s pevnou vôľou, chlapčenským temperamentom a rozhodným vystupovaním. Jedna z jej spolužiačok a zároveň priateľka ju poznala ako dievča veselej povahy, výmyselníčku duchaplných žartíkov, ale spomína aj jej hlboko sociálne cítiacu spiritualitu, vernú a vytrvalú povahu. Vyštudovala učiteľstvo a v tomto odbore pracovala jeden rok. Po vzniku Československého štátu pre odmietnutie požadovanej prísahy vernosti zo strany Čechov túto dráhu opustila. "Učila chlapčenskú triedu v chudobnej štvrti, ale veľmi ju to nebavilo. Už vtedy sa o chlapcov zaujímala skôr zo sociálneho hľadiska. Vedela im porozumieť a starala sa o nich ako druhá mama. Vždy mala pri sebe ihlu a nite, aby chlapcov, ktorí si v šantení potrhali oblečenie, pozošívala. Rodinám chlapcov pomáhala aj finančne. Bolo známe, že porozdávala takmer celú svoju výplatu. Už v nej klíčilo to sociálne poslanie, ktoré všetky naše sestry dostávajú do vienka," vysvetľuje sestra predstavená.

Skryť Vypnúť reklamu

O Sáre je známe, že bola veselej a zábavnej povahy. Vedela sa rýchlo spriateliť a získať srdcia ľudí. Živo sa zaujímala o každé dianie okolo seba i v spoločnosti. "Sledovala politické udalosti, na všetko mala svoj názor a netajila sa ním. Počas študentských rokov začala písať svoje prvé články pod tajným menom Sifax, ktoré sa objavovali v košických večerných novinách a v rôznych maďarských periodikách v celom Československu. Jej krátke články ľudia oduševnene čítali a nikto netušil, že ich pisateľkou bola mladá 20 ročná dievčina." V jej fejtónoch, novelách sa odrážala doba. Veľmi sa jej dotýkala bieda ľudí. Hľadala hlboké korene aj súvislosti príčiny chudoby a skutočnej zaostalosti. Vedela aj to, že jej pomoc je ako kvapka v mori. "No napriek tomu prevažná časť jej zárobku putovala do cudzích vreciek. Ochotne dávala, no aj smutne konštatovala, že bolo by treba zmeniť štruktúru spoločnosti v základoch."

Sára pracovala aj v rodnom hoteli na administratívnom úseku, ale po krátkej dobe si hľadala iné zamestnanie. Vyučila sa u chýrneho košického kníhviazača. Aj keď nebola na to finančne odkázaná, začala ťažko manuálne pracovať v kníhviazačstve. Sára bola odjakživa osobnosť a vždy si robila čo chcela. Jej túžba po samostatnosti a voľnosti bola silnejšia ako sociálne istoty v područí svojej rodiny. "Na vlastnej koži prežívala, čo znamenalo byť robotníkom a v tom čase opovrhovaným človekom. Vykonávala aj najťažšie mužské práce od rána do neskorého večera. Sama hovorila, že to bola vysoká škola reality života. Nezutekala, nebúrila sa, ale pozorovala hodnoty okolo seba. Popri tejto práci sa od roku 1919 stala členkou novinárskej spoločnosti, naďalej písala články, vstúpila do madarskej kresťansko sociálnej strany a bola členkou klubu dievčat v Košiciach. Po troch rokoch opustila kníhviazačstvo a zamestnala sa v klobúčnictve na Alžbetinej ulici u svojej sestry. Ani táto práca ju však nenapĺňala.

Vnútorný hlas

Od roku 1926 sa živila len písaním článkov. Živo sa zapájala do verejného života svojho mesta. Jej veselá povaha bola pre ľudí atraktívna a vyhľadávali ju v mnohých kruhoch. Pre svoj zdravý úsudok si získala rešpekt aj u svojich kolegov, patrila medzi nadané novinárky. Začala aj literárne tvoriť. "V kaviarni hotela Schalkház sa stretávala s novinármi a spisovateľmi, kde si vymieňali názory na udalosti vo svete."

Aj jej rodina oplývala dobročinnosťou. Snáď najrukolapnejším dôkazom je stravovanie chudobných študentov v hoteli, ktoré jej mama financovala. K jednému z nich 23-ročná Sára zahorela láskou. Zasnúbili sa, ale vzplanutie nemalo dlhé trvanie... Len niekoľko mesiacov. "Uvedomila si, že v jej srdci sa ozýva iný vnútorný hlas prebúdzajúceho sa duchovného povolania. V období zasnúbenia ju blízki nepoznávali. Sedávala mlčky v kúte reštaurácie Slovan s cigaretou v ruke a z je tváre sa zračil smútok. Keď nečakane priateľkám oznámila, že vrátila snubný prsteň, opäť sa jej vrátil humor. Keby toto duchovné volanie nerešpektovala, je naveky nešťastná," vraví sestra predstavená.

V roku 1927 začala v Košiciach pôsobiť Spoločnosť sociálnych sestier, ktorej prvou činnosťou bolo organizovanie sociálnych kurzov. Sára sa s nimi spoznávala zo začiatku veľmi opatrne a len sledovala ich prácu a život. Komunikovala s nimi tak, ako keby ju viera ani nezaujímala. "A to aj napriek tomu, že v tom čase denne rozjímala pri modlitbách a prijímala eucharistiu," dopĺňa sestra predstavená. "Spoznávanie sestier jej pomohlo rozhodnúť sa. Mala 29 rokov, keď si podala prihlášku do spoločnosti. Bola si vedomá svojich talentov, schopností a vedela ich zúročiť. Poznala podstatu problémov spoločenského života a chcela zasahovať do ich riešenia."

Rozhodla sa. Nastúpila do vlaku smerujúceho do Budapešti. V koženom kabáte s cigaretami vo vreckách sa zjavila pred vtedajšou sestrou predstavenou. Tá však nemohla uveriť tomu, že táto fajčiarka, zbehlá novinárka sa chce zasvätiť Bohu. Odmietla ju. Sára sa vrátila domov sklamaná, ale nerezignovala. Sľúbila si, že už nikdy nebude fajčiť. Pre tuhú konzumentku nikotínu to bol ťažký boj a ako sama neskôr spomína, i jeden z najťažších. "Denne si opakovala svoje predsavzatie. Keď videla na ulici fajčiara, radšej prešla na druhú stranu. Svoju závislosť zvládla a opäť požiadala o prijatie do spoločnosti. Tentoraz už s úspechom."

Začiatkom roku 1929 odišla Sára na rok do noviciátu v Szegvári a nastúpila novú etapu svojho života. Tá však nebola ľahká. Stála ju mnoho síl a prekonávania seba samej. Musela bojovať so svojou modernou slobodomyseľnou povahou. Veľmi ťažko sa dokázala podriaďovať, najmä ak sa jej veľakrát zdalo, že je obklopená všednou malichernosťou. Často ju zle chápali, často ju stotožňovali s tieňom, ktorý na ňu vrhal jej predchádzajúci spôsob života. "Viedla si denník, z ktorého už nejakú časť máme z maďarčiny preloženú. Je úžasný, zachytila tu svoje myšlienky, poznanie. Je v ňom podchytené to hlboké, čo v nej bolo. Opisuje tu svoj vnútorný boj, ktorý je veľmi inšpirujúci," hovorí predstavená Martina.

Smrť v Dunaji

Keď sa Sára vrátila do Košíc, pracovala v charite. Ani ako apoštolka sociálnej lásky písanie neopustila. Začala vydávať časopis "Katolícka žena" a neskôr aj "Katolícke dievčatá". Organizovala sociálne kurzy v ktorých prakticky i duchovne pripravovala ženy a dievčatá na kresťanský rodinný i spoločenský život. V roku 1932 bola preložená do Komárna, kde vykonávala túto prácu za oveľa ťažších okolností, pretože ju musela od základov budovať. Viedla kuchyňu pre deti, pôsobila ako katechétka, redigovala časopis, viedla obchod s náboženskými potrebami, dozerala na útulok pre chudobných, vyvíjala činnosť v kresťanských rodinách. V roku 1934 vytvorila spolu s Lujzou Esterházyovou Katolícke spoločenstvo žien, v ktorom stála na čele až do roku 1937. Organizovala kurzy a prednášala v mnohých mestách Československa.

Postupne začala sestra Sára túžiť po misionárskej práci. Mala možnosť odísť do Brazílie, ale s podmienkou, že si zmení štátne občianstvo. Brazílske misie totiž viedli maďarskí benediktíni. Odišla kvôli tomu do Budapešti, kde vykonávala rôzne typy činností a čakala na vyslanie do misie. Politická situácia v strednej Európa sa medzitým vyvinula tak, že vycestovať napokon nemohla. Preto pokračovala vo svojej práci v Budapešti. Od roku 1941 stála na čele celokrajinského Zväzu katolíckych žien a dievčat a bola redaktorkou časopisu tohto hnutia. Založila päť nových domovov spoločnosti a začala budovať univerzitu maďarských pracujúcich žien. Realizovala sa ako dramatička a napísala divadelné predstavenie. "V uvodníkoch kresťanských novín podávala učenie katolíckej cirkvi voči verejnej mienke ovplyvnenej myšlienkami fašizmu."

Na scénu vystupujú hrôzy 2. svetovej vojny. Začalo prenasledovanie Židov i tých, ktorí im pomáhali. Sociálne sestry boli medzi nimi. Všetky budapeštianske i vidiecke domy patriace spoločnosti, boli preplnené prenasledovanými. "Spoločnosť mala vypracovaný plán záchrany," vysvetľuje sestra predstavená. "Sestry ho prijali, ale neboli uchránené od prirodzeného strachu. Vedeli, čo ich po odhalení čaká, ale dúfali v božiu pomoc. V tejto činnosti najviac vynikala sestra Sára. Možno preto sa rozhodla obetovať svoj život za spolusestry. Logikou jej sebaobetovania bolo, že keď Ježiš dal život za nás, tak aj my musíme dať život za iných." Sára pociťovala potrebu dať svoj život Bohu ako výkupné za ľudí, preto sa na to pripravila. V kaplnke, so súhlasom svojich predstavených, kľačala pred oltárom a vykonala duchovný úkon obetovania. Ako keby cítila, že raz to bude musieť urobiť naozaj...

A ten deň naozaj nastal. 27. decembra 1944 v robotníckom dome na ulici Bokréta v Budapešti bolo od rána rušno. Sestry sa stretli na rannom rozjímaní. Sestra Sára ako vedúca domu sa sestrám, ktoré nevedeli o jej úkone duchovného obetovania, zmienila o troch možnostiach mučeníctva. "O forme, kedy sa mučeníctvo neprijíma vedome, napr. mučeníctvo sv. neviniatok, o vedomom mučeníctve, ktoré je nakoniec nepretrpené i také, ktoré sa pretrpí." Spolu so sestrou Hedvigou odišli pracovať mimo domova. Pri návrate zbadali, že ich dom je obkľúčený fašistami. Ešte bola šanca zachrániť sa. Sestra Hedviga navrhla Sáre útek. Tá ho však odmietla a vkročili do domu. Nacisti ju spolu s ďalšími štyrmi ukrývanými osobami odviedli. "Podľa očitého svedka ich ešte v ten istý deň vyzlečených do naha odstrelili do ľadového Dunaja," vraví sestra Martina. "Sestra Sára si minútu pred popravou pokľakla a obrátená smerom k svojim vrahom s očami upretými k nebesiam sa prežehnala ´veľkým krížom´. Pán prijal jej obetu života, jej martírium sa naplnilo. Mala 45 rokov."

Približne tisíc ľudí vďačí sociálnym setrám za záchranu života a asi sto z nich priamo sestre Sáre. Pozoruhodné je, že okrem nej sa nikomu zo Spoločnosti sociálnych sestier nič nestalo.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu
  2. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom
  3. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu
  4. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  5. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  6. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  7. Lenivý brunch s Muchom
  8. Nekoná štát, začali súkromní investori. Sociálne byty sa stávajú
  9. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  10. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny
  1. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  2. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  3. Slovník investora 07: Bitcoin a jeho úloha v portfóliu investora
  4. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  5. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  6. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  7. Nekoná štát, začali súkromní investori. Sociálne byty sa stávajú
  8. Lenivý brunch s Muchom
  9. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu
  10. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 10 145
  2. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 7 001
  3. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 766
  4. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 4 306
  5. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 4 269
  6. Nekoná štát, začali súkromní investori. Sociálne byty sa stávajú 3 984
  7. Od Česka až po Jadran 3 808
  8. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 3 109
  9. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 3 087
  10. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu 2 131
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Predseda parlamentu Boris Kollár a poslanecký klub Sme rodina.

Peter Pčolinský žiadal splnenie požiadaviek do konca júlovej schôdze.


a 1 ďalší 8 h
Eliška Mintálová v disciplíne K1 na OH v Tokiu 2020.

Sledujte 4. deň olympijských hier v Tokiu minútu po minúte.


Sportnet 4 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop