zvierat ako symbolov prichádzajúcej jari sú spestrením jeho dlhoročnej rezbárskej záľuby.

Socha kováča, inšpirovaná skutočne žijúcou postavou, dnes stojí v parku pri harichovskom kostole. Práce Tibora Hrušovského možno počas apríla vidieť aj na výstave neprofesionálnych výtvarníkov v Spišskom osvetovom stredisku. „V škole som nekreslil dobre, ale videl som trojrozmerne, tak som robil plastiky zo sadry a kameňa. Až v 75. roku som sa dal do Klubu neprofesionálnych výtvarníkov a začal som sa výtvarnému umeniu venovať intenzívnejšie, prevažne práci s drevom. Moja prvá plastika - to bola moja mama pri krosnách. U nás kedysi veľa ľudí pestovalo ľan. V rodine som videl, aká je to robota, spracovanie vlákna, vešanie plátna, sušenie. Tak som tieto námety z dedinského prostredia a z môjho detstva vtesal do dreva," hovorí pán Tibor o svojich začiatkoch. Po postavách dedinských žien stvárnil aj obecného bubeníka, ktorého nahradil moderný rozhlas. Plastiku inšpirovanú jeho matkou pri tkáčskom stave ocenili čestným uznaním na celoslovenskej výstave v Dubnici nad Váhom.

K detským hračkám z dreva ho priviedol vnuk Jakub. „Keď na ulici vyše nás začali bagrom hĺbiť jamu, môj vtedy dvojročný vnuk to pozoroval a začal napodobňovať zvuk bagra. Prvá hračka, ktorú som mu urobil, bol teda pohyblivý bager. Podľa jeho záujmov som mu vyrábal ďalšie," usmeje sa pri spomienke na natáčanie Pročkovej televíznej relácie v Levoči, po ktorom urobil Jakubovi dreveného Pročka...

S drevenou hračkou odchádzajú z domu Hrušovských aj vinšovníci na Vianoce a na Veľkú noc. Počas sviatkov jari dostávajú od domácich drevených zajačikov alebo kohútikov. „Ani jeden neodíde naprázdno," sľubuje pán Tibor.

Autor: TOP

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári